Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-25-2013.pdf
PDF · 73.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľky: J.. S. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XG., W., proti odporcovi: J.. H. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. X, W., o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. januára 2013, č. k. 31P/126/2012-20, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom rozhodol kladne o návrhu navrhovateľky a jej manželstvo s odporcom rozviedol. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovým zistením, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 5. októbra 2002. U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého sa deti nenarodili. Účastníci nežijú spolu už štyri roky, nehospodária spolu, nežijú spolu intímne, odporca dobrovoľne poskytuje navrhovateľke finančné prostriedky. Uvedené skutkové zistenia vyhodnotil okresný súd ako hlboký a trvalý rozvrat vo vzájomných vzťahoch. Ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy a vzhľadom na postoj účastníkov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, preto sú splnené podmienky na rozvod manželstva podľa ustanovení § 22 a§ 23 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Pri posudzovaní príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, dospel k záveru, že takými príčinami sú pracovná vyťaženosť odporcu, v dôsledku čoho trávil s navrhovateľkou málo času a takto došlo medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu. Navrhovateľka bola presvedčená o nefunkčnosti zväzku už v roku 2007, preto v roku 2008 odcestovala do W. s cieľom definitívne ukončiť ich vzťah. Medzi takýmto subjektívnym zavineným správaním sa najmä odporcu a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania vychádza z ust. § 144 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odporca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý má spočívať v tom, že okresný súd nenavrhol účastníkom možnosť pokúsiť sa o obnovenie manželského zväzku, nestanovil žiadnu lehotu pre túto možnosť, ktorá by mohla ovplyvniť dôležité rozhodnutie obidvoch účastníkov konania a rozhodol len na základe krátkeho výsluchu účastníkov konania v pojednávacej miestnosti okresného súdu. Domnieva sa, že v takejto závažnej otázke potrebujú účastníci viac času na vyriešenie existujúcich rozporov vo vzťahu a tieto sa určite nedajú vyriešiť v pojednávacej miestnosti.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že na rozvode manželstva trvá. Nemá záujem na zotrvaní v manželstve s odporcom. Manželstvo si neplní svoje funkcie, už štyri roky nebývajú v spoločnej domácnosti, nemajú spoločné deti, pocitovej stránke sa úplne odcudzili, intímne sa nestýkajú, vyprchala medzi nimi láska a neha, nebudujú si spoločnú budúcnosť, netrávia spoločne voľný čas. Zostali dobrými kamarátmi, vedia sa spoločne porozprávať, rešpektujú sa navzájom.
Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov, je odôvodnený v súlade s kritériami v ust. § 157ods. 2 O.s.p., správne a presvedčivo, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa krajský súd plne s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu identifikuje. Súčasne považuje za potrebné k odvolacím dôvodom odporcu uviesť nasledovné.
Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, a to v nadväznosti na ustanovenie § 22 Zákona o rodine.
Zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok ustanovených pre rozvod manželstva, ktorými sú: vážnosť a trvalosť narušenia vzájomných vzťahov, v dôsledku čoho si manželstvo nemôže plniť svoj účel, t. j. nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, prípadne životné spoločenstvo, v ktorom manželia, hoci aj bez detí, žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení.
V prejednávanej veci okresný súd správne zisťoval existenciu uvedených zákonných predpokladov na rozvod manželstva účastníkov, tak ako vyplývajú z ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Jeho skutkový záver o objektívne existujúcom vážnom a trvalom rozvrate v ich vzájomných vzťahoch, ktoré bránia plneniu spoločenského účelu manželstva, je správny. Uvedený skutkový záver vyplynul z výpovedí účastníkov, ktorí zhodne uviedli právne významné skutočnosti o ich manželstve, o ktorých súd nemal dôvod pochybovať (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a ďalšie dôkazy, aj napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ani neuviedli.
Pokiaľ odporca namietal, že okresný súd im nenavrhol možnosť obnovenia manželského spolužitia, nestanovil lehotu na túto možnosť, uvedené výhrady odporcu proti postupu okresného súdu, nie sú opodstatnené.
Z obsahu zápisnice z pojednávania o dňa 08.01.2013 vyplýva, že okresný súd sa pokúsil neúspešne o zmierenie účastníkov. Zákon neukladá súdu, ako má postupovať pri zmierovaní manželov podľa § 110 ods. 2 O.s.p.
Postup súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu a poskytnutie lehoty na zmierlivé riešenie rozporov vo vzájomných vzťahoch bude namieste spravidla vtedy, keď sa javí, že je možnosť rozpory odstrániť, zvlášť, keď z manželstva pochádzajú aj maloleté deti.
V prejednávanej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, keď dlhoročný formálny zväzok účastníkov, ktorý si neplnil žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a ani jeden z nich reálne neuskutočnil žiadne kroky na obnovenie spolužitia od prerušenia spolužitia v roku 2009, prípadné sudcovské lehoty na obnovenie funkčnosti manželstva, by zrejme nemali žiadny zmysel.
S poukazom na uvedené, odvolanie odporcu nie je opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 144 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .