Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-79-2012.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Leasing Slovakia, a.s. IČO: 35 730 978, so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, proti odporcovi: Rudolf Salitrik, IČO: 33 057 168, miesto podnikania Spišská Nová Ves, Novoveská Huta 38, o zaplatenie 4.654,02 eur s príslušenstvom a odmenou 15,51 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 464/2011-19 zo dňa 24.8.2012 sa ponecháva v platnosti.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania o námietkach nepriznáva.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 464/2011-19, ktorý tunajší súd vydal dňa 24.8.2012, bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 4.654,02 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 22.1.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 15,51 eur a náhradu trov konania 280 eur.
Odporca podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Uviedol, že o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a navrhovateľom nemal žiadnu vedomosť, nemá poznatky o tom, že by v prospech navrhovateľa podpísal zmenku a zmluvu o možnosti vyplniť zmenku, leasingovú zmluvu s navrhovateľom uzavrel jeho syn G. on nikdy neprejavil vôľu zaručiť sa za synov záväzok, ani vystaviť zmenku, nemá vedomosť o tom, že by mu bolo doručené oznámenie o vyplnení zmenky, inak by sa bránil už skôr. Ďalej uviedol, že namieta výšku sumy, existenciu a pravosť zmenky, čo preukazuje aj skutočnosť, že k návrhu bola pripojená len kópia zmenky a nie jej originál, neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o tom, že jeho syn v čase vyplnenia zmenky doplnenú sumu reálne dlhoval, čo svedčí o tom, že bola zmenka vyplnená v rozpore so zákonom. Nakoniec poukázal na § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že ak by aj bol ručiteľom svojho syna, navrhovateľ sa nemôže domáhať plnenia, lebo syn hneď ako začal mať problémy s platením leasingu, navrhovateľa kontaktoval, ten pred piatimi rokmi od neho auto prevzal, ale nesplnil povinnosť preukázať za akú sumu a za akých podmienok ho predal a uspokojil svoje záväzky z leasingovej zmluvy. Jeho syn tak nemal vedomosť, že navrhovateľovi niečo dlží.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 79/2012.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že originál zmenky bol súdu predložený spolu s návrhom, odporca zmenku a dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke riadne podpísal, podpisy sú zhodné s podpisom odporcu na námietkach. O vyplnení blankozmenky odporcu písomne upovedomil a na zaplatenie zmenky ho vyzval listom, ktorý bol odporcovi doručený 21.1.2010, napriek tomu na výzvu nereagoval. Dlžníkom z leasingovej zmluvy bol odporcov syn, ktorého o výške záväzku informoval a dlh špecifikoval, blankozmenku vyplnil až po tom, čo pohľadávka zo zmluvy nebola zaplatená.
V písomnom vyjadrení k námietkam navrhovateľ zmenkovú sumu špecifikoval a pripojil k nemu listinné dôkazy, z ktorých pri jej stanovení vychádzal.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) nariadil pojednávanie. Odporca bol riadne a včas predvolaný, na pojednávanie sa bez uvedenia dôvodu nedostavil, preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v jeho neprítomnosti a dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Spišskej Novej Vsi 18.7.2007, súd zistil, že sa odporca zaviazal zaplatiť dňa 21.1.2010 na rad navrhovateľa, bez protestu, zmenkovú sumu 4.654,02 eur, v pobočke UniCredit Bank Slovakia, a.s. na Plynárenskej 7/A v Bratislave.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej predložením navrhovateľ svoje práva majiteľa zmenky preukázal, a keďže podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd luž en posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania dôkazné bremeno ťaží odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky na to, aby boli zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
V námietkach bol odporca povinný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 4 OSP nemôže na neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.
Obsah námietok musí súd posudzovať objektívne, t. j. podľa toho, ako bol navonok vyjadrený. Jednotlivým namietaným skutočnostiam súd nemôže priraďovať iný zmysel, než ktorý z námietok vyplýva, ani za účastníka konania domýšľať, čo konkrétnym tvrdením mienil vyjadriť.
Odporca napriek tvrdeniu, že nemá poznatky o tom, že by v prospech navrhovateľa podpísal zmenku a zmluvu o možnosti vyplniť zmenku a že nikdy neprejavil vôľu zaručiť sa za synov záväzok ani vystaviť zmenku, pravosť svojho podpisu na zmenke nepoprel, netvrdil, že podpis nie je jeho podpisom, ani jeho pravosť ničím nespochybnil. Na podporu svojho tvrdenia ako dôkaz uviedol, že navrhovateľ nepripojil k návrhu originál zmenky.
Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu. Navrhovateľ, keďže je riadny majiteľ zmenky, má už len z toho dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Námietku, ktorou odporca poprel svoju povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky, lebo nebol s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, nemá poznatky o vystavení zmenky a nikdy neprejavil vôľu vystaviť zmenku, nie je preto možné považovať za opodstatnenú bez toho, aby odporca súčasne tvrdil a aj preukázal, že podpis vystaviteľa na zmenke nie je jeho podpisom.
Predloženie prvopisu zmenky je jedným z predpokladov, bez splnenia ktorého by súd nemohol zmenkový platobný rozkaz vydať. V tomto prípade navrhovateľ súdu predložil originál zmenky spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Originál zmenky bol dňa 1.7.2011 uložený v trezore tunajšieho súdu a navrhovateľovi bude po právoplatnom ukončení konania vrátený. Keďže prvopis zmenky legitimuje jej držiteľa ako oprávneného majiteľa, súd odporcovi spolu so zmenkovým platobným rozkazom zaslal len fotokópiu zmenky a zjavne z tejto skutočnosti odporca vyvodil, že prvopis zmenky nebol súdu predložený.
Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je vylúčené, aby v prípade, ak ňou mali byť zabezpečené pohľadávky veriteľa z príčinného vzťahu, zabezpečenie zmenkou poskytla aj iná osoba, než dlžník z kauzálneho vzťahu. V tomto prípade bola dôvodom vystavenia zmenky leasingová zmluva, ktorú navrhovateľ uzavrel so synom odporcu ako leasingovým nájomcom. Zmenka bola pri vydaní neúplná,
údaj o sume, mene a dátume splatnosti doplnil navrhovateľ na základe dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorú s odporcom uzavrel 18.7.2007.
Odporca namietol výšku sumy. Skutkovo námietku odôvodnil tým, že neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o tom, že jeho syn v čase vyplnenia zmenky doplnenú sumu reálne dlhoval, čo podľa neho svedčí o tom, že bola zmenka vyplnená v rozpore so zákonom.
Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Predmetom konania je plnenie zo zmenky, ktorá síce bola vydaná vedome neúplná, ale doplnením chýbajúcich údajov sa z blankozmenky stala riadna zmenka s účinnosťou ku dňu jej vystavenia. Navrhovateľ sa domáha plnenia zo zmenky, preto dôkaznú povinnosť už splnil predložením prvopisu zmenky a nie je povinný preukazovať, či zmenku vyplnil v súlade s udeleným oprávnením. V zmysle § 495 Občianskeho zákonníka nie je povinný preukázať ani dôvod zmenky, t. j. ani ktorú pohľadávku zmenka zabezpečuje a aká je jej výška. Pokiaľ je teda odporca presvedčený, že zmenka nebola vyplnená podľa udeleného oprávnenia a záväzok dlžníka z leasingovej zmluvy nezodpovedá zmenkovej sume, resp. že pohľadávka je len fiktívna, má nie len povinnosť svoje tvrdenie odôvodniť konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých takýto záver vyvodil, ale svoje tvrdenie aj preukázať. Odporca sa neocitol v dôkaznej núdzi, leasingovým nájomcom bol jeho syn, od ktorého mal možnosť získať všetky podklady. Tvrdil síce, že jeho syn nemal vedomosť, že navrhovateľovi niečo dlží, ale navrhovateľ preukázal, že leasingového nájomcu na splatenie záväzkov zo zmluvy písomne vyzval s tým, že pošta výzvu vrátila späť ako neprevzatú v úložnej dobe.
Ďalej odporca namietol, že jeho syn pred piatimi rokmi navrhovateľovi predmet leasingu vrátil, ale navrhovateľ nesplnil povinnosť preukázať, za akú sumu a za akých podmienok ho predal a uspokojil svoje záväzky z leasingovej zmluvy. Tieto údaje boli uvedené v protokole z 30.9.2009 o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy (ktorý si leasingový nájomca na pošte neprevzal). Z protokolu a ostaných listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ, je zrejmé, že výťažkom predaja predmetu leasingu neboli kompenzované všetky záväzky leasingového nájomcu zo zmluvy. Predčasným ukončením zmluvy nebola dotknutá povinnosť leasingového nájomcu doplatiť tie leasingové splátky, ktoré sa stali splatnými do dňa ukončenia zmluvy a uhradiť sankcie za omeškanie s ich zaplatením, súčasne vznikli nové záväzky, dohodnuté v zmluve a obchodných podmienkach pre prípad predčasného ukončenia zmluvy.
Nakoniec odporca poukazom na § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ) namietal, že by sa navrhovateľ nemohol domáhať od neho plnenia ani v prípade, ak by bol ručiteľom svojho syna, lebo jeho syn pre nesplnenie povinností navrhovateľom nemal o dlhu vedomosť.
Predovšetkým treba uviesť, že zabezpečenie pohľadávky zmenkou nie je možné zamieňať s ručením podľa § 303 a nasl. ObZ. Vystavením zmenky vzniká nový úplne samostatný záväzok, nezávislý od kauzálneho záväzku dlžníka. Námietky, ktoré môže ručiteľ v zmysle § 306 ObZ zákonníka proti veriteľovi uplatniť, by boli prípustné len v konaní, ktorého predmetom je zmluvný záväzok leasingového nájomcu, aj to len za predpokladu, ak by sa odporca spôsobom upraveným v § 303 ObZ stal dlžníkovým ručiteľom. Zmenkové záväzky sú upravené zmenkovým zákonom, ktorý má povahu osobitného predpisu. Zmenkový zákon má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi, a to aj v prípade, ak by upravovali obdobné veci. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a jej nezávislosť od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia, umožňuje zmenkový zákon dlžníkovi vznášať kauzálne námietky len výnimočne, za podmienok v ňom uvedených (čl. I. § 17 zmenkového zákona).
Zmenka je dokonalý, abstraktný a nesporný cenný papier a takúto povahu má aj záväzok z nej vyplývajúci. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach nesporný zmenkový záväzok odporcu celkom alebo sčasti zanikol, preto súd ponechal proti nemu zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..