Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20CoE-26-2013.pdf
PDF · 67.45 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/26/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, Poprad, IČO: 00 326 47, proti povinnému neb. E. J., naposledy bytom J., J. XXXX/X, v konaní o vymoženie 16,42 Eur s prísl., súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Hovanovou, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 9Er 102/2010-10 zo dňa 12.12.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Barbore Hovanovej trovy exekúcie vo výške 56,83 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil citujúc ust. § 203 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur a 20% DPH. Z titulu hotových výdavkov priznal súdnemu exekútorovi 17 Eur. Z hotových výdavkov DPH s poukazom na ust. § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty súd prvého stupňa nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách exekúcie podala včas odvolanie súdna exekútorka. Postup súdu prvého stupňa pri nepriznaní DPH z vynaložených hotových výdavkov považovala za nesprávny. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku tak, že sa súdnej exekútorke priznajú trovy exekúcie tak, ako ich vyčíslila v návrhu na zastavenie exekúcie.
Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal uznesenie vo výroku o trovách exekúcie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že uznesenie vo výroku o trovách exekúcie je potrebné potvrdiť.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcimi sa DPH, odvolací súd poznamenáva, že aj napriek tomu, že § 196 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) v znení, na ktoré súd prvého stupňa poukázal, výslovne stanovuje, že o daň z pridanej hodnoty sa exekútorovi, ktorý je platcom DPH, zvyšuje odmena, nie je možné toto ustanovenie vykladať tak reštriktívne, že by malo ísť len o odmenu. Súdny exekútor má totiž v zmysle prvej vety citovaného ustanovenia nárok okrem odmeny aj na náhradu hotových výdavkov
a náhradu za stratu času, pričom nepochybne (čo vyplýva aj zo stanoviska Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky - viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04) aj tieto vo forme náhrady trov prijaté plnenia podliehajú dani z pridanej hodnoty. Podľa uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky „pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Z tohto dôvodu je potrebné, aby všeobecný súd ústavne súladným spôsobom interpretoval zákonom ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, čo je osobitne dôležité v prípadoch, v ktorých nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie“.
Je nepochybné, že znenie druhej vety § 196 Exekučného poriadku pripúšťa rôzny výklad, čo spôsobuje nejednoznačnosť v rozhodovacej činnosti súdov. Tu je však nutné poznamenať, že v tomto prípade sa nie je možné uspokojiť len s gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (tzn. že pojem „odmena“ v druhej vete ustanovenia § 196 Exekučného poriadku je striktne totožný s pojmom „odmena“ podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vylučujúcim iné plnenia tvoriace náhradu trov exekútora, t.j. náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času). Pojem „odmena“ podľa druhej vety § 196 Exekučného poriadku je v zmysle uvedeného nálezu ústavného súdu nutné vykladať aj v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je súdny exekútor povinný odviesť DPH nielen z odmeny, ale aj z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
Z uvedených dôvodov súdna exekútorka, ktorá je platcom DPH, nemá nárok na zvýšenie náhrady trov o DPH len z odmeny, ale aj z iných plnení, ktoré tvoria náhradu jeho trov, t.j. aj z náhrady hotových výdavkov.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver a výklad ust. § 196 veta druhá EP by bolo potrebné aplikovať aj v danom prípade. Na druhej strane však odvolací súd poukazuje na nedôsledný postup súdu prvého stupňa, ak priznal náhradu hotových výdavkov i za telekomunikačné vo výške 4 Eur, pričom ich nemal preukázané. 20% DPH z poštovného vo výške 13 Eur činí sumu 2,60 Eur. Trovy exekúcie za tohto stavu boli priznané vo väčšom rozsahu, na aký by súdnej exekútorke vzniklo právo. Rešpektujúc zásadu zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny rozhodnutia k horšiemu) nebolo dôvodné uznesenie v napadnutom výroku zmeniť.
Za takejto situácie odvolací súd z hore uvedených dôvodov uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O.s.p tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Dôvodom takého rozhodnutia bola skutočnosť, že súdna exekútorka bola v odvolacom konaní neúspešná a oprávnenému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.