Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-222-2012.pdf
PDF · 72.31 KB
Case nature
Subarea
6Co/222/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: E. V., bytom T. F., I. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, proti odporcom: 1/ Chudovský, a.s., so sídlom Považská Bystrica, Žilinská 790/17, IČO: 31 564 682, právne zast. JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51 a 3/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu bolestného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. augusta 2012, č.k. 5C/57/2009 - 224, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania odporcu 3/ m e n í tak, že navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi 3/ náhradu trov konania titulom cestovného vo výške 28,40 Eur, a to k rukám odporcu 3/ do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v prvom výroku uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke 802,46 Eur titulom bolestného s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 04.04.2009 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 863,57 Eur na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v druhom výroku návrh proti odporcovi 3/ zamietol, v treťom výroku uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi 3/ trovy konania titulom cestovného vo výške 116,30 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v štvrtom výroku uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu trovy konania, ktoré platil štát, a to vo výške 418,86 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a napokon v piatom výroku uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok vo výške 48 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľka, a to proti výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľku k povinnosti nahradiť odporcovi 3/ trovy konania vo výške 116,30 Eur a domáhala sa, aby odvolací súd zmenil uvedený výrok a rozhodol tak, že odporcovi 3/ náhradu trov neprizná. Uviedla, že podala žalobu, kde sa domáhala určenia, že odporca 1/ alebo odporca 3/ sú navrhovateľke povinní zaplatiť náhradu titulom bolestného. Odporcu 3/ do konania navrhovateľka pojala v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., nárok uplatňovala aj proti nemu, keď odmietol za odporcu 1/ plniť z jeho zákonného poistenia. Keďže súd nezaviazal odporcu 3/ k plneniu, ale priamo odporcu 1/, zastávala názor, že odporca 3/ zavinil vznik tohto sporu, a preto v zmysle § 150 O.s.p. súd mal túto okolnosť vziať do úvahy ako dôvody hodné osobitného zreteľa, keď súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti nemusí priznať. Žiadala tieto okolnosti prípadu posúdiť tak, že je starobná dôchodkyňa a uplatňovala nárok aj voči odporcovi 3/ ako to vyplýva z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže v konečnom dôsledku aj tak odporca 3/ bude plniť za odporcu 1/.
K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca 3/, ktorý uviedol, že s rozsudkom okresného súdu súhlasí, pričom rozhodnutie súdu považoval v časti priznania trov konania odporcovi 3/ za správne. Mal za to, že vzhľadom na formuláciu petitu navrhovateľkou, mohol potom súd náhradu bolestného priznať len voči odporcovi 1/ alebo odporcovi 3/. Keďže voči odporcovi 3/ bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, ako úspešnému účastníkovi mu súd musel priznať náhradu trov konania. Zastával názor, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa spĺňajúce podmienky v zmysle § 150 O.s.p., ktoré by oprávňovali súd úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcovi 3/ trovy konania titulom cestovného podľa § 220 O.s.p. zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie, a to z nasledujúcich dôvodov:
Rozsudok súdu prvého stupňa v prvom, druhom, štvrtom a piatom výroku odvolaním napadnutý nebol, a preto ostal v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne priznal náhradu trov prvostupňového konania procesne úspešnému odporcovi 3/ voči navrhovateľke, ktorá bola vzhľadom na výsledok konania proti odporcovi 3/ procesne neúspešná. Súd prvého stupňa v takomto prípade správne uplatňoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by náhradu trov konania odporcovi 3/ celkom alebo sčasti nepriznal. Odvolací súd uvádza, že samotná navrhovateľka, právne zastúpená advokátom, v návrhu na začatie konania určila čoho sa v konaní domáha alternatívnym spôsobom a súd bol petitom navrhovateľky viazaný v súlade s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou okresným súdom priznanej náhrady trov konania odporcovi 3/ titulom cestovného, keď súd prvého stupňa priznal odporcovi 3/ voči navrhovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 116,30 Eur.
Odvolací súd zastáva právny názor, že odporcovi 3/ ako účastníkovi konania patrí náhrada účelných a hospodárne vynaložených výdavkov cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom, ale nie vlastným automobilom, ako si to nesprávne uplatnil odporca 3/ a ako mu to nesprávne priznal okresný súd. Aj keď účastník konania použil vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné iba vo výške ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom v súlade s ustanovením § 73 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, keď v posudzovanom prípade okolnosti prípadu nevyžadovali, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom v zmysle § 74 citovanej vyhlášky. Za účelne vynaložené náklady odporcu 3/ je tak možné považovať cestovné verejným hromadným dopravným prostriedkom na pojednávania pred súdom prvého stupňa z Trenčína do Považskej Bystrice a späť uskutočnené v dňoch 10.02.2010, 30.06.2010, 10.08.2011, 28.09.2011 a 06.08.2012 vo výške 5 x 5,68 Eur, teda celkovo cestovné vo výške 28,40 Eur. Odvolací súd pri ustálení výšky cestovného vychádzal z priložených cestovných lístkov, ktoré predložil sám odporca 3/ v podaní zo dňa 28.09.2011, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 30.09.2011. K náhrade trov konania odporcu 3/ titulom cestovného odvolací súd zaviazal podľa § 142 ods. 1 O.s.p a s poukazom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu navrhovateľku.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.