Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/350/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: G. J., X.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka - U. C., X.. XX.XX.XXXX, R. XX, B. Y., zastúpená: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Rovinka 578, Rovinka, a otec - E. J., X.. XX.XX.XXXX, P. XX, B. Y., zastúpeného: JUDr. Tomáš Plank, advokát, nám. Slobody 10, Bratislava, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a vzájomnom návrhu otca na úpravu striedavej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05. 2012, č.k. -71, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- zveril maloletého G. J., X.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo, v dvojtýždňových intervaloch; ako prvá je v zmysle rozsudku povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť matka, a to v období od pondelka prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v pondelok v párnych týždňoch v čase o 17,00 hod.,

- otcovi uložil povinnosť maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka povinnosť v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca,

- rodičom uložil povinnosť v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť,

- určil, že každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,

- deklaroval neurčenie výživného pre rodičov,

- zamietol návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností,

- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 24 ods.2,3,4, § 62 ods.1,2,6, § 75 ods.1 Zákona o rodine a tým, že z vykonaného dokazovania mal v danom prípade preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd prvého stupňa po zhodnotení skutkových okolností prípadu dospel k názoru, že obidvaja rodičia maloletého sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem a zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého, na ktorého strane budú takto lepšie zaistené jeho potreby. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidvaja rodičia sa doposiaľ podieľali na starostlivosti a výchove o maloletého - rodičia v priebehu konania potvrdili, že maloletý po škole trávi čas s otcom, ktorý maloletého vyzdvihne po vyučovaní v škole, urobí si s ním úlohy a večer ho odvezie k matke. Maloletý je zvyknutý tráviť čas ako s matkou tak aj s otcom, má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ktorí majú vytvorené aj bytové podmienky k starostlivosti o maloleté dieťa. V danom prípade mal súd prvého stupňa danú vhodnosť podmienok k striedavej starostlivosti aj tým, že rodičia maloletého bývajú neďaleko od seba v jednej obci, v ktorej syn navštevuje i základnú školu. Na základe takto zistených okolností potom konštatoval, že je v záujme maloletého, aby mohol byť rovnako s obidvoma rodičmi; striedavou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby dieťaťa, ako keby bol zverený do starostlivosti len jedného z rodičov s prípadnou úpravou styku. Úpravou striedavej starostlivosti bude v plnej miere rešpektované právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektované jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí a dieťa má právo na primeraný kontakt s oboma rodičmi, čo je umožnené v plnej miere práve úpravou striedavej osobnej starostlivosti.

Súd prvého stupňa neprihliadol k námietkam matky proti určeniu striedavej starostlivosti, keď tento inštitút nie je možné i chápať ako narušenie stability výchovného prostredia. Skutočnosť, že po rozchode rodičov maloletý ostal v starostlivosti matky nemožno otcovi pripísať ako niečo negatívne. Bolo preukázané, že otec sa s maloletým po odchode zo spoločnej domácnosti pravidelne stretával a od doby, ako začal maloletý navštevovať školu, je ich stretávanie takmer každodenné. Námietku matky o snahe otca vyhnúť sa zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti plateniu výživného mal za nepreukázanú i s prihliadnutím k tomu, že otec doposiaľ určené výživné riadne uhrádzal. V rozhodnutí ďalej konštatoval, že striedavou starostlivosťou v žiadnom prípade nepríde matka o aktivity, ktoré s maloletým doteraz vykonávala ( napr. bicyklovanie, chodenie na plávanie a výlety) a počas jej starostlivosti je jej umožnené ich i naďalej vykonávať. Aj striedavou starostlivosťou sa v tomto prípade stanovia pravidlá a prinesie sa pravidelnosť do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Argument matky o hyperaktivite maloletého mal súd prvého stupňa za účelový, nakoľko striedavou starostlivosťou nedochádza k zabráneniu liečby maloletého - psychológa môže dieťa navštevovať v sprievode oboch rodičov . V konaní sa nepreukázalo, že dlhodobá príprav maloletého otcom do školy nemá negatívny vplyv na jeho školské výsledky . Podľa názoru súdu prvého stupňa úprava striedavej starostlivosti s dvojtýždenným intervalom v plnom rozsahu umožní obidvom rodičom podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletého v rovnakom rozsahu. O neurčení vyživovacej povinnosti rozhodol jednak s prihliadnutím na § 62 ods.2 Zákona o rodine, a i na to, že dĺžka osobnej starostlivosti je u oboch rodičov rovnaká a majetkové pomery jedného z rodičov nie sú diametrálne odlišné ako u druhého.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. .

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vzájomný návrh otca na úpravu striedavej starostlivosti zamietne, zruší zamietavý výrok o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, dieťa zverí do starostlivosti matky a v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv otca a určenia výživného ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázala na to, že zvýšenú starostlivosť o syna začal otec prejavovať až po podaní návrhu na úpravu pomerov, súčasne ju začal ohovárať, kriminalizovať a šíriť o nej nepravdivé informácie. Zvýšený záujem o syna je účelový a je prostriedkom na jej ovládanie, keď sa otec takto snaží nad ňou získať nadvládu. Za daného stavu od počiatku nesúhlasila s nariadením striedavej starostlivosti, nakoľko to s ohľadom na všetky okolnosti prípadu nie je v záujme maloletého. Plne si uvedomuje potrebu styku maloletého syna s otcom, a preto sa usilovala a ani nebránila tomu, aby sa otec so synom stretával, bral si ho k sebe do rodičovského domu, kde býva a

kde maloletý aj prespával. V tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, nakoľko nie je ničím preukázané, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa a ani to, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletého. Dokazovanie bolo vykonané veľmi formálne a zo zabezpečených stanovísk jednoznačne nevyplýva, v čom sa zlepšenie starostlivosti prejaví a v čom bude prínos pre potreby dieťaťa. Skutočnosť, že otec dieťaťa má v dome, ktorý má v spoluvlastníctve s rodičmi k dispozícii jednu zariadenú izbu je nevyhnutné minimum pre bývanie, ale v porovnaní so súčasným domovom syna v rodinnom dome matky, kde má vybavenú a zariadenú vlastnú detskú izbu, ide o provizóriom. Pokiaľ súd vychádzal z vyjadrenia psychologičky zo dňa 10. 4. 2012 z jeho obsahu jednoznačne vyplýva stanovisko dieťaťa, že mu vyhovuje momentálna výhradná starostlivosť matky a naďalej má záujem u nej zotrvať, ale zároveň má záujem sa stretávať i s oboma rodičmi. Ak súd prvého stupňa hodlal na názor dieťaťa prihliadnuť ( ), záujem maloletého zotrvať u matky je jednoznačný. Pokiaľ ide o prijateľnosť eventuálnej striedavej starostlivosti pre maloletého nie je preukázané, že mu bolo spôsobom zrozumiteľnými jeho veku a rozumovej vyspelosti vysvetlené, čo striedavá starostlivosť znamená, aby bol schopný vyjadriť svoj názor. Súd pri nariaďovaní striedavej starostlivosti nevzal v úvahu vek dieťaťa, jeho vývinové potreby, jeho úzku citovú väzbu na matku, v ktorej trvalej starostlivosti bol doteraz a u ktorej má vybudovaný domov. Jestvujúci stav v otázke starostlivosti o maloletého nie je potrebné radikálne meniť a súd je povinný prihliadnuť na stabilitu výchovného prostredia. Je známe, že u otca je maloletý takmer pravidelne zverený do opatery starých rodičov, prípadne aj tretích osôb, keď je otec pracovne vyťažený, alebo dieťa tráviť čas sedením pri počítači na chatke, kde s otcom aj prespáva. Je vylúčený zo styku s rovesníkmi, čo mu naopak matka umožňuje. Matka ďalej uviedla, že si neželá, aby syna vychovávali starí rodičia a hlavne stará matka zo strany otca, ktorej je dieťa otcom pravidelne zverované. Otec odmieta rešpektovať jednotný denný režim dieťaťa a umožňuje mu celý voľný čas hrať sa na počítači hry , aj školskú prípravu robia v nevhodnom čase (neskoro v noci ). Súd v tomto prípade nezohľadnil existujúci skutkový stav a jeho záver nie je podložený výsledkami dokazovania, ktoré by preukázali, že striedavá starostlivosť povedie k lepšiemu zaisteniu potrieb dieťaťa.

Otec maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, vrátane šetrenia kolízneho opatrovníka a zo zápisnice z pojednávania z 11.05.2012 pred vynesením rozsudku vyplýva, že žiaden z účastníkov nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Matka vo svojom odvolaní opakuje svoje stanovisko z návrhu, ako aj zo svojho prednesu pred súdom prvého stupňa, ktorých podstatou je jej nesúhlas zo striedavou starostlivosťou. Otec poukázal na to, že zákonodarca zaviedol do Zákona o rodine inštitút striedavej starostlivosti, aby sa tento používal tam, kde je vhodný. Rovnoprávnosť rodičov vo vzťahu k dieťaťu vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, a preto je potrebné rozhodovať tak, aby sa zachovala rovnováha vzťahov rodičov a dieťaťa, aj keď rodičia spolu nežijú. V danom prípade sú splnené všetky zákonné a aj ľudské podmienky pre striedavú starostlivosť - obaja rodičia sú schopní sa o dieťa postarať, dieťa má rado oboch rodičov, všetci bývajú neďaleko seba v jednej obci, v ktorej je aj škola, ktorú dieťa navštevuje a u oboch rodičov sú materiálne podmienky na starostlivosť o dieťa ( obaja bývajú v obci v rodinných domoch a otec má dokonca výhodu pomoci zo strany svojich rodičov). Je nesporné, že už dlhší čas má otec s dieťaťom intenzívny styk aj cez týždeň a cez víkendy - syn u neho prespáva, učia sa spolu a spoločne trávia voľný čas . Argumenty matky sú viac emocionálne ako racionálne. Matka nemá žiadnu zákonnú prednosť pri zverení dieťaťa len preto, že dieťa býva v jej domácnosti. Syn má so starými rodičmi z jeho strany vzájomný dobrý vzťah. K námietkam matky uviedol, že úloha starých rodičov v rámci rodiny je dôležitá a je len dobré, ak rodičovi vedia so starostlivosťou o dieťa pomôcť. Zdravotný stav dieťaťa - jeho hyperaktivita, ktorú matka lieči homeopatikami nie je taká porucha, ktorá by si vyžadovala výlučne matkinu starostlivosť.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností a návrhu otca na

zverenie maloletého do osobnej striedavej starostlivosti rodičov , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( ).

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zveril maloletého G. J., X.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s určením intervalu a spôsobu jeho odovzdávania medzi rodičmi, neurčil rodičom výživné a zamietol návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností v rámci ktorého žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré matka čiastočne zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu osobnej striedavej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod..

V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa odvolací súd zhodol so súdom prvého stupňa na tom, že osobná striedavá starostlivosť je v záujme maloletého, ktorý bude mať tým možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom, a to ( v tomto štádiu konania ) bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletý by si na tento model starostlivosti nevedel zvyknúť, a tento by bol nie v jeho prospech. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia ( pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletého ) a i maloletý ideálne predpoklady pre realizovanie osobnej striedavej starostlivosti, počas ktorej bude dieťa v dvojtýždenných intervaloch v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov - rodičia bývajú v rodinných domoch v jednej obci, majú materiálne a aj ľudské podmienky k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého potrebného na jeho výchovu a zdravý vývoj, dieťa navštevuje v rovnakej obci základnú školu, maloletý je na prítomnosť otca z minulosti zvyknutý ( trávil s ním časť voľného času a víkendov aj s prespávaním ) a maloletý striedavú starostlivosť neodmieta ( viď Vyjadrenie ÚPSVaR Malacky zo dňa 10.4.2012). Z okolností prípadu i pri prihliadnutí k námietkám matky prezentovaným v priebehu konania pred súdom prvého stupňa ( s ktorými sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal ) nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebola v záujme a v prospech maloletého.

V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v , podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, a to i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov ( , ), na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané matkou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa.

S poukazom na uvedené, pri stotožnení sa závermi súdu prvého stupňa týkajúcich sa jednak dĺžky intervalu, v ktorých si budú obaja rodičia maloletého odovzdávať ( ktorá je primeraná k už školskému veku maloletého ), neurčenia vyživovacej povinnosti rodičom, zastupovania a spravovania majetku maloletého a zamietajúceho výroku, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s .

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.