Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-179-2012.pdf
PDF · 88.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/179/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov M. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. N. M. XXX, t.č. W., C. X a T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. A. XXX, t.č. S. N. M. XXX, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a mi e t a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 27.11.2012 žiadal otec dieťaťa o zníženie vyživovacej povinnosti na mal. V. z dôvodu, že je nezamestnaný, nepoberá podporu, ani dávku v hmotnej núdzi. Nedarí sa mu nájsť zamestnanie. Výživné žiadal znížiť zo sumy 150,- eur na 30,- eur mesačne od 01.12.2012.
Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že otec je nezamestnaný vlastným pričinením. Aj keď nemá žiaden príjem, nezbavuje ho to povinnosti vyživovať maloleté dieťa. Poukázala na to, že po skončení práce v zahraničí si kúpil auto a postavil dom v S. N. M., v ktorom žije s priateľkou a jej dcérou. Od decembra minulého roku jej posiela výživné len v sume 30,- eur. K svojim pomerom uviedla, že je na materskej dovolenke, stará sa o syna N. K.Č., nar. XX.XX.XXXX a dostáva len rodičovský príspevok 3.800,- Kč mesačne. Dcéra od septembra 2013 nastupuje na základnú školu.
Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/279/2010, potvrdeniami a správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, Sociálnej poisťovne, rodným listom mal. N. K., pracovnými zmluvami otca, správami o jeho príjmoch, dokladmi predloženými oboma rodičmi ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k.5P/279/2010-99 zo dňa 05.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.09.2011, bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej V., ktorá sa narodila mimo manželstva a jej rodičia nežili v spoločnej domácnosti. Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne bola schválená rodičovská dohoda ohľadne výživného, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s dieťaťom nebol upravený. Maloleté dieťa malo v tom čase 4 roky, so svojou matkou a jej priateľom žilo v W.. Otec pracoval v zahraničí a mal príjem 1.365,- eur mesačne.
Maloletá má v súčasnosti 6 rokov a naďalej so svojou matkou žije v W.. Chodí do materskej školy, za ktorú matka platí 700,- Kč mesačne. Matka žije s priateľom, s ktorým sa jej dňa XX.XX.XXXX narodilo ďalšie dieťa N., v prenajatom byte, za ktorý mesačne platia 11.000,- Kč. Je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 3.800,- Kč mesačne. Jej priateľ je živnostník.
Otec maloletej v decembri 2011 ukončil zamestnanie v Í., kde pracoval v čase rozhodovania súdu o výživnom. Od 25.01.2012 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, poberal podporu v nezamestnanosti do júla minulého roku. Po skončení doby poberania podpory, nemal žiaden príjem. Uviedol, že si dávku v hmotnej núdzi nevybavil, pretože si myslel, že si nájde prácu. Žil z úspor. Dňa 28.01.2013 sa zamestnal vo firme Z. S. P..B.., kde pracoval do 23.02.2013. Dohodnutý mal príjem 405,24 eura mesačne, s pohyblivou zložkou maximálne do 105,- eur, s možnosťou poskytnutia odmeny. Vychádzajúc z jeho príjmu za január a február, jeho predpokladaný čistý príjem bol cca 426,- eur mesačne. Od 01.03.2012 sa otec zamestnal v N. W. B. P..B.. s dohodnutou mzdou 500,- eur brutto. Do zamestnania dochádza do N. V. N. M. hromadnou dopravou, jeho náklady na cestovné sú mesačne 36,- eur. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je zamestnaná a s jej maloletou dcérou, v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov priateľky. Otec vlastnil rozostavaný rodinný dom, ktorý v roku 2011 predal za 52.000,- eur. Ako sám uviedol, takto získané finančné prostriedky investoval do prestavby rodinného domu rodičov priateľky. Na financovanie prestavby si jeho priateľka vzala v roku 2011 a 2012 dva úvery s dohodnutou výškou splátok 180,- eur mesačne a 183,10 eur mesačne. Ako vyplýva z výpovede otca, druhý z týchto úverov spláca on. Otec vlastní osobné motorové vozidlo zn. Š. H..
Z výpovedí rodičov súd zistil, že otec od decembra minulého roku platí výživné na maloletú len v sume 30,- eur mesačne, s dcérou sa nestretáva, styk s ňou nemá upravený. Naposledy videl dcéru v lete minulého roku.
Podľa článku 3 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného.
Aj keď matka s maloletým dieťaťom má miesto obvyklého pobytu v Českej republike, obvyklý pobyt otca povinného výživou je na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu je daná právomoc tunajšieho súdu na konanie o zníženie výživného.
Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 určuje podľa tohto protokolu. Podľa článku 3, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného postupoval vzhľadom na dlhodobý obvyklý pobyt maloletého dieťaťa spolu s matkou na území Českej republiky podľa práva Českej republiky.
Podľa § 99 ods. 1, ods. 2 zákona č. 94/1963 Sb. o rodině, ak sa zmenia pomery, môže súd i bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre neplnoleté deti. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu tohto výživného za minulú dobu, spotrebované výživné sa nevracia. Ak nejde o výživné pre neplnoleté deti, môže dôjsť k zmene alebo k zrušeniu iba na návrh.
Podľa § 96 ods. 1 veta druhá zákona č. 94/1963 Sb. o rodině, pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma súd, či sa povinný nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania či zárobkovej činnosti alebo majetkového prospechu, poprípade či nepodstupuje neprimerané majetkové riziká.
Citovaným ustanoveniam práva Českej republiky zodpovedá aj v podstate totožná slovenská právna úprava :
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 veta druhá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, ktorý odôvodnil tým, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem.
Podmienkou pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom je zmena pomerov, ktorá je upravená v citovanom zákonnom ustanovení. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena tých okolností /či už na strane oprávneného alebo povinného/, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o výživnom, teda aj o znížení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča, výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na zníženie výživného nie je podaný dôvodne. Dieťa je od poslednej úpravy výživného o takmer dva roky staršie, navštevuje materskú školu a od septembra pôjde na základnú školu. Náklady na výživu dieťaťa sa zvyšujú, zvýšili sa výdavky na jej stravu, ošatenie, teda bežné každodenné potreby, ale aj v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia. Pomery sa zmenili aj na strane matky dieťaťa, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť. Zmena nastala aj na strane otca, ktorého príjem sa znížil, keďže skončil platovo výhodnejšie zamestnanie v zahraničí a určitú dobu bol nezamestnaný, niekoľko mesiacov aj bez príjmu. Od januára tohto roku pracuje, má podstatne nižší príjem, ako v čase poslednej úpravy výživného. Jeho príjem je však aj v súčasnej dobe taký, že je z neho schopný platiť určené výživné a podieľať sa teda vyššou sumou aj na zvýšených nákladoch na výživu dieťa. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec po skončení zamestnania mal finančné úspory a finančné prostriedky v nemalej sume získal aj predajom rozostavaného rodinného domu. Aj keď tvrdil, že takto získanými finančnými prostriedkami už nedisponuje a tieto vložil do prestavby rodinného domu matky svojej priateľky, súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť finančné prostriedky na uspokojovanie iných svojich potrieb. Navrhovateľ mal teda s takto získanými finančnými prostriedkami počítať na plnenie si vyživovacej povinnosti k svojmu maloletému dieťaťu, keď naviac vedel, že po skončení zamestnania v zahraničí, bude mať problém nájsť si také zamestnanie, z ktorého by dosiahol príjem, aký mal v čase určovania výživného. Ani splácanie úveru, ktorý si vzala jeho priateľka nie je jeho povinnosťou. Ak je otec schopný vložiť veľké finančné prostriedky, ktoré vlastnil po predaji domu do cudzej nehnuteľnosti a splácať ešte aj úver na jej prestavbu vo výške takmer 1/3 jeho hrubého mesačného príjmu, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť aj doteraz určené výživné na svoje dieťa a teda plniť si svoju základnú rodičovskú povinnosť, vyživovať dieťa. Pri rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti otca bol pre súd prvoradý záujem dieťaťa. Z týchto dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).