Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-1Pc/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. D., F. X. XXXX XXX/X, C. D., proti 1/ mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. D. a 2/ maloletému dieťaťu: G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, o návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, n i e j e otcom dieťaťa: G. B., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, z matky A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľka: A. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 222,32 eur na účet Okresného súdu Prievidza do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté: A. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 222,32 eur na účet Okresného súdu Prievidza do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2023, žiadala, aby súd určil, že jej manžel A. B., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom jej maloletého syna G. B., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté uzavreli manželstvo dňa 10.10.2014. Od roku 2019 nežijú v spoločnej domácnosti ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka odišla do Českej republiky, kde žila a pracovala. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala intímny styk s iným mužom, pričom sa s manželom doposiaľ nestihla rozviesť a tak je manžel automaticky zapísaný v rodnom liste maloletého. Jej súčasný manžel, s ktorým je v rozvodovom konaní nie je a ani nemôže byť otcom jej dieťaťa narodeného XX.XX.XXXX, pričom na súde je vedené ako konanie o určenie mena jej dieťaťa, keďže jej manžel nebol ochotný podpísať na matričnom úrade vyhlásenie o mene.

2. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté sa k návrhu navrhovateľky nijako písomne nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci samej, v zmysle (ďalej len „“), nariadil pojednávania, na ktoré sa opakovane dostavila len kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa. Nedostavila sa navrhovateľka, matka mal. dieťaťa, ktorá mala doručenie predvolaní vykázané, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú, pričom nežiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako sa nedostavil muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, doručenie predvolaní mal vykázané, lehotu na prípravu pojednávaní zachovanú, pričom nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Za takto zistených procesných podmienok súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: návrh na zapretie otcovstva mal. dieťaťa č.l. 1-2, sobášny list č.l. 3, rodný list mal. dieťaťa č.l. 4, znalecký posudok č. 16/2023 č.l. 29-36, správa KO č.l. 41, rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. -25 zo dňa 25.05.2023, pripojený spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. a ďalší obsah súdneho spisu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

4. Zo sobášneho listu navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté vyplýva, že uzavreli manželstvo dňa 10.10.2014 v Bánovciach nad Bebravou.

5. Z rodného listu maloletého B., meno neurčené, nar. XX.XX.XXXX v C. D. vyplýva, že ako matka je v rodnom liste maloletého zapísaná navrhovateľka a ako otec je v rodnom liste maloletého zapísaný muž, ktorého otcovstvo k maloletému má byť zapreté.

6. Z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. -25 zo dňa 25.05.2023, právoplatného dňa 20.06.2023 vyplýva, že súd určil, že meno maloletého dieťaťa mužského pohlavia s priezviskom B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., z rodičov: A. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX v D. E. D. a A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, bude G..

7. Zo znaleckého posudku č. 16/2023 vypracovaného znalkyňou Mgr. Zuzanou Holešovou, PhD. vyplýva, že označený muž, A. B., je z otcovstva voči maloletému G. B. vylúčený a pravdepodobnosť jeho otcovstva je nulová.

8. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

9. Podľa , ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

10. Podľa , aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

11. Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné. Prvá domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, ktorá sa uplatní bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo zákona. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie kto je otcom dieťaťa. V zmysle citovaných zákonných ustanovení preto aj prvá domnienka, obsiahnutá v tomto ustanovení, svedčí manželovi matky a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva (od jeho uzavretia po jeho zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí do 300 dní po jeho zániku. Otcovstvo určené prvou domnienkou vyplýva priamo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa (napr. preto, že sa vôbec nevídajú). Tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva, ale samé osebe nevylúčia uplatnenie prvej domnienky.

12. Domnienku otcovstva podľa citovaného ustanovenia možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím a podľa len vtedy, ak je vylúčené, žeby manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní, a to najmä znaleckým posudkom znalkyne z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA mal súd za preukázané, že manžel matky mal. dieťaťa, t.j. muž ktorého otcovstvo má byť zapreté, je z otcovstva voči mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX vylúčený a pravdepodobnosť jeho otcovstva je nulová.

13. S poukazom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

14. O trovách konania rozhodol súd, s poukazom na § 52 C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

15. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

16. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

17. V danom prípade je potrebné rozhodnúť o trovách konania štátu, predstavujúcich odmenu a hotové výdavky súdom ustanovenej znalkyne vo výške 444,64 eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

18. Keďže však a podporne ani neobsahujú výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil /t.j. či štát má právo na náhradu trov alebo nie, proti komu a za akých podmienok/ je potrebné o náhrade trov konania štátu rozhodovať za použitia článku 4 Základných princípov , ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

19. Súd je toho názoru, že neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Takým ustanovením nie je ani ustanovenie , ktorý upravuje náhradu trov konania strany sporu, pretože ten nárok na náhradu trov konania viaže na úspech strany v spore. Ani pri analogickom použití tohto zákonného ustanovenia nemožno totiž z hľadiska náhrady trov konania štátu uvažovať o úspechu, či neúspechu štátu v spore. Rovnako tak nemožno ani analogicky aplikovať ustanovenie , ktoré stanovuje, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok /teda aj nárok na náhradu trov konania/. Toto zákonné ustanovenie upravuje pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou, a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Štátu /ani ako súdu prejednávajúcemu daný spor/ nevzniká pri dokazovaní žiadna povinnosť, ktorá by bola spojená s výdavkami.

20. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva . Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorého účastníka konania predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, v ktorom by mu súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovením zrušeného , ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

21. Ako už bolo konštatované vyššie, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia ani C.mp. na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva . Takýmto požiadavkám najlepšie podľa súdu vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorého z účastníkov konania predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, v ktorom by mu súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovením zrušeného , ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Ustanovenie platilo tak pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania a v ktorom účastníci mali prevažne postavenie žalobcov a žalovaných, ako aj pre konanie v ostatných občianskoprávnych veciach, v ktorých vzhľadom na povahu prejednávaných vecí nemožno hodnotiť úspech či neúspech účastníka vo veci, teda aj v tých konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov.

22. V danom prípade bolo potrebné v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, pretože iný dôkaz vyvracajúci otcovstvo manžela navrhovateľky – matky maloletého, nebol stranami produkovaný. Navrhovateľka, podala návrh na zapretie otcovstva voči svojmu maloletému dieťaťu opodstatnene a bola v konaní plne úspešná, keďže od začiatku mala za to, že jej manžel nie je otcom maloletého G. B.. Skutočnosť, že nie je biologickým otcom maloletého nepopieral ani muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté a jeho záujem na zapretí otcovstva maloletého súd vyvodil aj zo skutočnosti, že to bol on kto zaplatil súdny poplatok za návrh na zapretie otcovstva v sume 66 eur (č.l. 9 súdneho spisu) a len v dôsledku tohto jeho úkonu nebolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľkou (matkou mal. dieťaťa, ktorá návrh podala, ale súdny poplatok v lehote stanovenej súdom nezaplatila ani nepožiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov) a vec bola súdom prejednaná a rozhodnutá. Avšak na preukázanie úspešnosti návrhu navrhovateľky a v hlavne v záujme maloletého dieťaťa ako účastníka tohto konania bolo nevyhnutne potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, ktorého náklady boli v celom rozsahu vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, a preto má štát právo na ich náhradu účastníkmi tohto konania.

23. Vzhľadom k uvedenému dospel tunajší súd k záveru, že je spravodlivé, aby na náhradu trov konania štátu bol zaviazaný nielen muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní zapreté (t.j. neúspešný účastník tohto konania), ale aj navrhovateľka (úspešný účastník tohto konania), ktorá v konaní nepredložila taký dôkaz, ktorý by jednoznačne vylučoval otcovstvo jej manžela k maloletému G. B., a preto bolo potrebné v konaní nariadenia znalecké dokazovanie.

24. Vzhľadom k tomu, že ani navrhovateľka ani muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté sa na nariadené pojednávania nedostavovali, súd ich nemal možnosť vypočuť a teda ani posúdiť ich majetkové a finančné možnosti a schopnosti súd dospel k záveru, že je spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania štátu, ktoré bolo potrebné vynaložiť v záujme všetkých účastníkov tohto konania, pomerne tak navrhovateľku ako aj muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, keďže súd dospel k záveru, že zapretie otcovstva k mal. G. B. bolo nielen v záujme mal. dieťaťa a v záujme navrhovateľky – matky mal. dieťaťa, ale aj v záujme manžela navrhovateľky ako muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté.

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti uložil súd navrhovateľke povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 222,32 eur (výrok III.). Mužovi, ktorého otcovstvo bolo v konaní úspešne zapreté uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 222,32 eur (výrok IV.), čo spolu predstavuje sumu 444,64 eur, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu z titulu v konaní nariadeného a vykonaného znaleckého dokazovania. Súd zároveň určil obom dlhšiu lehotu, 60 dní od právoplatnosti rozsudku, na splnenie uloženej povinnosti.