Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-104-2012.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/104/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D., F., A.. X.X.XXXX, F., A.. XX.XX.XXXX, P., A.. X.XX.XXXX Y. X., A.. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, deti rodičov - matky: P. D., H.. S., A.. XX.XX.XXXX, W. P., X.. L. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpená: Mgr. Jana Mitrová, zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, a otca: F. D., A.. XX.X.XXXX, W. P., F. XXXX/XX, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti D., F., A.. X.X.XXXX, F., A.. XX.XX.XXXX, P., A.. X.XX.XXXX Y. X., A.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a matke ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletých detí D.Č., a to na maloletú F. sumou vo výške 90,- Eur mesačne, na maloletého F. sumou 70,- Eur mesačne, na maloletú P. sumou 70,- Eur mesačne, a na maloletú X. sumou 50,- Eur mesačne, u všetkých detí počnúc od 1.4.2012, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí.
Súd obmedzuje matke výkon rodičovských práv k maloletým deťom D., F., F., P. Y. X. tak, že matka nie jej oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka je oprávnená sa s maloletými deťmi D., F., F., P., Y. X. stretávať bez obmedzení zo strany súdu tak, ako sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodne s otcom maloletých detí.
Zročné výživné za obdobie od 1.4.2012 do 26.3.2013 na maloletú F. vo výške 1.080,- Eur, na maloletého F. vo výške 840,- Eur, na maloletú P. vo výške 840,- Eur a na maloletú X.Í. vo výške 600,- Eur, je matka povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca maloletých detí.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.4.2012, doplneným podaním doručeným súdu dňa 18.5.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom D. F., F., P. Y. X. tak, že maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, matke uloží povinnosť prispievať na výživu maloletých detí spolu sumou 280,- Eur mesačne, resp. podľa neskoršieho návrhu otca spolu vo výške 430,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu a styk matky s maloletými deťmi ponechá neobmedzený. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté deti pochádzajú z manželstva, pričom s matkou maloletých detí nežijú v
spoločnej domácnosti od 3.1.2012, kedy matka maloletých detí neohlásenie odcestovala do zahraničia, kde si údajne našla novú známosť, prepadla alkoholu a drogám, nechce sa vrátiť ku svojej rodine s tým, že od uvedeného dátumu sa nezaujíma o výchovu maloletých detí, neprispieva na ich výživu a ani sa s nimi nestretáva. O maloleté deti sa stará výlučne sám. Otec vyčíslil mesačné náklady maloletých detí na stravu v škole, učebné pomôcky, stravu a oblečenie u maloletej F. a maloletého F. po 200,- Eur na dieťa, na maloletú P. vo výške 118,40 Eur a na maloletú X. vo výške 126,70 Eur a náklady na všetky deti spoločne na hygienické potreby a drogériu vo výške 50,- Eur. Uviedol, že je živnostníkom so živnostenským oprávnením na prípravné práce k realizácii stavby s priemerným čistým mesačným zárobkom 500,- Eur, náklady na nájomné a elektrinu sú vo výške 170,- Eur mesačne. Matka detí je nezamestnaná.
Vzhľadom na skutočnosť, že napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť aktuálne miesto pobyt u matky maloletých detí, súd jej v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku pre konanie v osobe pracovníčky Okresného súdu Dunajská Streda Mgr. Jany Mitrovej.
Súd súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s p. prejednal vec v neprítomnosti opatrovníčky matky, ktorá doručenie predvolania na pojednávanie súdu mala riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a kolízneho opatrovníka maloletých detí, prečítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloleté deti D., F., F., P. Y. X. pochádzajú z manželstva rodičov, práva a povinnosti rodičov k nim doposiaľ súdom upravené neboli.
Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania v podstate zotrval na úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom D. v súlade s písomne podaným návrhom s tým, že výživné navrhol určiť na maloletú F. vo výške 90,- Eur mesačne, na maloletého F. Y. P. vo výške po 70,- Eur mesačne na každé dieťa a na maloletú X. 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k jeho rukám a to počnúc prvým dňom mesiaca, v ktorom bol návrh súdu podaný, teda od 1.4.2012. Poukázal na to, že odo dňa opustenia spoločnej domácnosti matkou maloletých detí sa o maloleté deti riadne stará, zabezpečuje všetky ich odôvodnené potreby sám, pričom matka od svojho odchodu na výživu maloletých detí vôbec neprispieva a deti kontaktuje telefonicky zhruba raz za pol roka. Od 5.7.2011 do 8.1.2013 bol živnostníkom, zo živnosti mal v roku 2012 príjem 6.661,- Eur v čistom za obdobie 3-12/2012. Živnosť ukončil tento rok z dôvodu, že už nemal zákazky. Od 8.1.2013 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Uplatnil si nárok na dávku v nezamestnanosti vo februári 2013, o jeho žiadosti nebolo zatiaľ rozhodnuté. Toho času jeho príjem pozostáva z rodinných prídavkov na štyri maloleté deti vo výške 92,40 Eur mesačne.
Maloletá F. má 16, 5 roka, navštevuje, 8. ročník základnej školy, ukončuje povinnú školskú dochádzku. V minulosti opakovala 5. ročník základnej školy, toho času má individuálny študijný plán, do školy chodí dva dni v týždni utorok, štvrtok. Maloletá plánuje pokračovať v štúdiu na strednej odbornej škole.
Maloletý F. má 9 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy, maloletá P. má 7 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy, maloletá X. má 4,5 roka, navštevuje materskú školu, všetky deti navštevujú školské zariadenie v P., krúžky nenavštevujú, sú zdravé, ich potreby sú bežné, primerané veku.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletých detí na pojednávaní s poukazom na prešetrené pomery v domácnosti otca, ktorý má vytvorené riadne podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadane nedostatky, ako aj s poukazom na vykonané dokazovanie navrhla návrhu otca vyhovieť v plnom rozsahu. S ohľadom na vek a potreby maloletých detí, navrhla určiť matke výživné v súlade s návrhom otca, pričom u matky navrhla, aby súd vychádzal z priemerného
platu zamestnanca v hospodárstve SR, nakoľko matka nie je nikde vedená ako platiteľ poistného, či poberateľka štátnych sociálnych dávok, teda je možné konštatovať, že je dobrovoľne nezamestnaná. Z dôvodu dlhodobého nezáujmu matky o deti, ako i na skutočnosť, že táto osobne nevykonáva výchovu detí, navrhla, aby súd jej obmedzil rodičovské práva k maloletým deťom vo vzťahu k správe majetku a zastupovania maloletých detí. Styk matky s maloletými deťmi navrhla ponechať neobmedzený.
Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.1 a 2 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 24 ods. 4 a 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 28 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Podľa § 65 ods.1 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s Opatrením MPSVaR č. 181/2012 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou 1.7.2012 suma 26,65 Eur.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č.36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté deti D., F., F., P. Y. X. pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú od 3.1.2012. Vzhľadom na to, že sa o maloleté deti D. v súčasnosti riadne stará otec, súd maloleté deti zveril do jeho osobnej starostlivosti, pričom rozhodnutie o zverení maloletých detí súd založil na výpovedi otca ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti, podporenej odporúčaním kolízneho opatrovníka, keďže v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, zároveň súd obmedzil matke výkon rodičovských práv k maloletým deťom v zložkách zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku, nakoľko mal za preukázané, že matka svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností odo dňa svojho odchodu zo spoločnej domácnosti nevykonáva vôbec a nezabezpečuje ani výchovu maloletých detí.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany matky určil na maloletú F. sumou vo výške 90,- Eur mesačne, na maloletého F. sumou 70,- Eur mesačne, na maloletú P. sumou 70,- Eur mesačne, a na maloletú X. sumou 50,- Eur mesačne, nakoľko táto suma podľa názoru súdu zodpovedá preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom na ich vek (16,5 rokov, 9, 7 a 5,5 rokov), zároveň vystihuje aktuálne schopnosti a možnosti rodičov, ktorí podľa zistení súdu okrem maloletých detí, o ktoré v konaní ide, inú vyživovaciu povinnosť nemajú, otec je aktuálne nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, matka je aktuálne bez zisteného príjmu. Súd zároveň vzal do úvahy, že otec kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, a u matky, ako výživou povinného rodiča zohľadnil najmä tú skutočnosť, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, keďže podľa zistení súdu nie je vedená na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, či poberateľka štátnych sociálnych dávok, taktiež nie je vedená, ako platiteľ poistného, preto pri určení výšky výživného vychádzal u nej z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v roku 2012 dosiahla výšku 805,- Eur. Súd počiatok vyživovacej povinnosti matky určil v súlade s návrhom otca počnúc dňom 1.4.2012, ktorý nasleduje po dátume prerušenia spolužitia rodičov maloletých detí (3.1.2012) a zároveň je prvým dňom mesiaca, v ktorom bol návrh súdu podaný.
Styk matky s maloletými deťmi v súlade s návrhom otca súd ponechal bez obmedzení zo strany súdu na dohodu rodičov, nakoľko otec aktuálne nežiadal konkrétnu úpravu tohto styku.
Nakoľko matke vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.4.2012 do 26.3.2013 na maloletú F. vo výške 1.080,- Eur (90 x 12 za 4 až 12/2012 a 1,2,3/2013), na maloletého F. vo výške 840,- Eur (70 x 12 za 4 až 12/2012 a 1,2,3/2013), na maloletú P. vo výške 840,- Eur (70 x 12 za 4 až 12/2012 a 1,2,3/2013) a na maloletú X. vo výške 600,- Eur (50 x 12 za 4 až 12/2012 a 1,2,3/2013), súd jej v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť tento dlh zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko v danom prípade vzhľadom súd nevzhliadol dôvod na určenie dlhšej lehoty, prípadne povolenie splátok matke.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo strany otca a kolízneho opatrovníka maloletých detí nie je prípustné, keďže účastníci sa svojho práva na podanie odvolania výslovne vzdali po jeho vyhlásení podpisom do zápisnice.
Proti tomuto rozsudku opatrovníčka matky má právo podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.