Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-1-2013.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/1/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, právne zast. Mgr. Ing. Tomášom Vítkom, advokátom, so sídlom Škultétyho 1, 831 04 Bratislava, proti povinnému Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX C. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 829,85 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rastislavom Horkým, Exekútorský úrad so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava pod sp. zn. EX 190/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/521/2007-24 zo dňa 03. 08. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/521/2007-24 zo dňa 03. 08. 2012 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/521/2007-24 zo dňa 03. 08. 2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,94 Eur a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Nitre sp. zn. 08 RK 115/2006 zo dňa 19. 10. 2006, vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 06. 2006, uzavretej medzi oprávneným a povinným.
Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy, okresný súd zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval normy spotrebiteľského práva, najmä ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10.
Ďalej okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Zmluvu ako celok mohol len odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým jej zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu, pričom tento záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde.
V záujme naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky, okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože táto spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu n rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, okresný súd dospel k záveru, že ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať. Z uvedených dôvodov okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora okresný súd odôvodnil tým, že vzhľadom na zastavenie exekučného konania z dôvodu absencie relevantného vykonateľného exekučného titulu, v danom prípade bola na mieste aplikácia ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému.
Okresný súd v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 27,94 Eur pozostávajúcu z odmeny vo výške 13,28 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 10,-- Eur a 20 % DPH vo výške 4,66 Eur.
Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie oprávneného okresný súd odôvodnil tým, že oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne, ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v danom prípade nebolo možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Preto oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade ide o absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje podľa ustanovení Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu. Okresný súd v priebehu preskúmania zákonnosti rozhodcovského konania posudzoval zmluvu o úvere podľa znenia zákona, ktoré nebolo v čase jej uzavretia platné ani účinné. Poukázal na existenciu dôvodu, pre ktorý ním poskytnutý úver je vyňatý spod režimu spotrebiteľných úverov upravených zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy o úvere. Konštatoval, že v bode 2.5 zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti, teda ide o úver účelovo viazaný, ktorý nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti dal do pozornosti znenie ust. § 1 os. 2 písm. a) zákon o spotrebiteľských úveroch pltného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že podľa jeho názoru predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ani smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Keďže zmluvy o úvere majú charakter majetkových sporov vyplývajúcich z tuzemských obchodnoprávnych vzťahov, spor vzniknutý zo zmluvy o úvere môže byť rozhodnutý pred rozhodcovským súdom. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán vyjadreného v čl. 8a.1 zmluvy o úvere. Vec, o ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, mohla byť predmetom rozhodcovského konania, pričom do začatia konania nebolo o nej rozhodnuté súdom, ani iným rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd v konaní postupoval pri posudzovaní hmotnoprávnej otázky sporu v súlade s legislatívou platnou v čase uzavretia zmluvy. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a pripustil vykonanie exekúcie v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 38,34 Eur.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30. 04. 2007 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 30. 04. 2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., so sídlom Párovská 26, Nitra, sp. zn. 08 Rk 115/2006 zo dňa 19. 10. 2006. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 1.991,64 Eur (60.000,- Sk) a trovy rozhodcovského konania vo výške 410,54 Eur (12.368,-- Sk).
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Odvolací súd z predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 06. 2006 zistil, že v bode 2.5 zmluvy o úvere sa dlžník zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti. Z citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu sú z pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch vylúčené. Zo zmluvy o úvere však vyplýva, že oprávnený vystupuje ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a povinný nie je podnikateľským subjektom, ktorý by konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pretože nebolo preukázané, že povinný je podnikateľským subjektom a pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, predmetný zmluvný vzťah medzi dodávateľom
- oprávneným a spotrebiteľom - povinným je možné považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka a následne tento vzťah podriadiť jeho právnemu režimu. Tvrdenie oprávneného v odvolaní, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Okresný súd preto na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom správne aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva.
Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.
Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 06. 2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere, kde v bode 8a. si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe zmluvy alebo súvisiacich so zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy okrem sporov zo zmenky zabezpečujúcej záväzky dlžníka zo zmluvy podľa čl. 6 zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o. IČO: 35 939 184, so sídlom Párovská 26, 949 01 Nitra, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 16735/N, podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov. Zmluvné strany sa zaviazali podrobiť rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.
V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do formulárovej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.