Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-22-2013.pdf
PDF · 95.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/22/2013
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: A. F., R.. XX.XX.XXXX, X. F., R.. XX.X.XXXX, zast. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov matky: Bc. Q. P., R.. XX.XX.XXXX, D. S. O. X, D., občianka SR a otca: K.. O.. O. F., R.. X.X.XXXX, D. A. I. X, N., občan SR, o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia , takto
rozhodol:
Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na zastupovanie maloletých detí: A. F., R.. XX.XX.XXXX, X. F., R.. XX.X.XXXX v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.
Súd vydáva toto predbežné opatrenie:
Súd d o č a s n e zveruje mal. A. F., R.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, a to na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu matky o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom vedeného na OS Piešťany pod sp. zn. 13P/22/2013.
Súd d o č a s n e zveruje mal. X. F., nar. 12.4.2006 do osobnej starostlivosti otca, a to na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu matky o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom vedeného na OS Piešťany pod sp. zn. 13P/22/2013.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 26,65 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu mal. X. sumou 26,65 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia.
Súd d o č a s n e upravuje styk matky s mal. X. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. X. každý párny týždeň v čase od piatka od 13,30 hod do nedele do 18,00 hod, pričom otec je povinný dieťa na styk riadne pripraviť odovzdať ho matke v mieste bydliska dieťaťa a matka je povinná dieťa riadne a včas odovzdať otcovi mieste bydliska dieťaťa.
Súd d o č a s n e upravuje styk otca s mal. A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý nepárny týždeň v čase od piatka od 10,00 hod do nedele do 18,00 hod, pričom otec je povinný dieťa na styk riadne pripraviť odovzdať ho matke v mieste bydliska dieťaťa a matka je povinná dieťa riadne a včas odovzdať otcovi mieste bydliska dieťaťa.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na súd dňa 25.03.2013 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým súd zverí mal. A. jej do osobnej starostlivosti a mal. X. otcovi do osobnej starostlivosti, upraví ich styk k deťom na čas do rozhodnutia v merite veci.
Matka návrh odôvodnila tým, že na súde sa domáha úpravy práv a povinností rodičov k ich dvom maloletým deťom a rešpektujúc vôľu jej dcéry X. bývať s otcom. V mesiaci júl 2012 odišla matka s synom z spoločnej domácnosti, jej dcéra ostala bývať s otcom. V polovici marca 2013 sa s snom matka presťahovala k svojmu priateľovi a to bol dôvod, prečo začal otec detí na ňu útočiť, začali vznikať medzi nimi konflikty. Prestal rešpektovať ich dohodu ohľadom stretávania sa s deťmi. Podľa jej tvrdenia jej odmietol vrátiť syna po zrealizovanom styku z dôvodu, že jej dieťa odovzdá v mieste bydliska jej matky a nie priateľa. Podľa tvrdení matky sa jej otec malého vyhrážal, že ak bude naďalej žiť s priateľom, A. jej zoberie.
Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletým deťom ustanovil na zastupovanie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany ako kolízneho opatrovníka.
Súd sa oboznámil rodnými listami detí, rodičovskou dohodou ohľadom styku s deťmi z 26.2.2013, pričom zistil tento skutkový stav: Mal. deti pochádzajú z druhovského pomeru, ktorý skončil odchodom matky z spoločnej domácnosti. Rodičia dňa 26.2.2013 na Úrade práce, soc vecí a rodiny Pezinok - odd. sociálnej kurately uzatvorili dohodu ohľadom ich práv a povinností k deťom. X. ostala bývať s otcom mal. A. s matkou, vzájomne si dohodli styk s deťmi.
Podľa § 76 ods. 3 veta prvá O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania.
Podľa § 102 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), (1) Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. (2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.
Podľa § 74 ods. 1, 2, O.s.p., (1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí
a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1-5, 7,8 O.s.p., (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p., (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Podľa § 25 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní..
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2012 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 88,82 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie treba, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho
základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.
Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť predbežným opatrením. Existencia ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. nevylučuje možnosť vydania predbežného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne zverí dieťa do osobnej starostlivosti rodiča, u ktorého sa dieťa práve nachádza. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný. V danom prípade je zrejmé, že napriek problémom a nezhodám, ktoré medzi rodičmi detí pretrvávajú, obaja rodičia majú záujem podieľať sa na výchove svojich detí. Je nepochybné, že obaja rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k deťom a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o deti a stýkať sa s deťmi, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje práva voči mal. deťom zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom mal. detí. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom nie sú prvoradé záujmy rodičov a ich predstavy, s kým má dieťa bývať, ale práve záujem detí, ktorí sa do nepriaznivej situácie svojich rodičov dostali bez akéhokoľvek zavinenia. Rozhodnutie vo veci samej si bude vyžadovať širšie dokazovanie. Súd pri rozhodovaní komu dočasne zverí deti do osobnej starostlivosti a ako upraví styk prihliadol na to, ako rodičia v súčasnosti fakticky zabezpečujú starostlivosť o deti.
Vzhľadom k tomu, že súd dočasne zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky a mal. X. do osobnej starostlivosti otca, určil súd rodičom i bez návrhu platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.) vo výške minimálneho výživného stanoveného Zákonom o rodine, predstavujúceho 30% životného minima nezaopatreného dieťaťa. Súd neurčil vyššie výživné vzhľadom k tomu, že v čase vydania predbežného opatrenia nebol zistený príjem otca ani matky.
Doba trvania tohto predbežného opatrenia je viazaná na § 77 ods. 1 písm. b) alebo c) O.s.p.
Povinnosť plniť výživné určil súd odo dňa doručenia tohto uznesenia, nakoľko týmto dňom je predbežné opatrenie vykonateľné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.