Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/88/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2012 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Y. Y. stíhaného pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 takto

rozhodol:

Obžalovaný Y. Y. E. C. V. I. , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Q., Š. XXXX/XX,

j e v i n n ý ,

že

v presnejšie nezistený deň koncom mesiaca marec 2004 alebo začiatkom mesiaca apríl 2004 v obci T., okres H. pred materskou škôlkou pod hrozbou násilia nútil L. M., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanú ako riaditeľku materskej škôlky, aby mu vrátila peniaze pre skupinu ľudí, ktorí sa vrátili z neuskutočnenej brigády v M., ktorú organizoval a na ktorú peniaze, postaví nejakých chlapov pre škôlku a títo sa budú s ňou inak rozprávať, následne po 3 až 4 dňoch sa opäť vrátil do obce T., kde znova pýtal peniaze od L. M., ktorá mu povedala, že mu peniaze nemôže dať, kde sa jej opäť vyhrážal, že ak mu peniaze nedá, odvedie ôsmich ľudí a budú sa s ňou inak zhovárať, zároveň nato niekomu svojím mobilom telefonoval a z tejto jeho komunikácie s neznámou osobou vyplynulo, že na ulici, kde L. M. býva, sú nejaké autá, že má dcéru doma, že je veľmi pekná a že keby sa stratila, nemusela by sa nájsť, pričom L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., L. XXX/XX dostala strach o dcéru a po dohode mu sľúbila, že mu peniaze vyplatí o 2 dni v meste N., čo aj dňa 08.04.2004 vykonala a vyplatila mu sumu najmenej 497,91 eur, ktorú v ten deň vybrala z osobného účtu, pričom ešte predtým sa od svojej dcéry Y. M. dozvedela, že bol u nich doma v Q., L. XXX/XX neznámy chlap, ktorý sa pýtal na rodičov a vedel, že má matku v zamestnaní,

t e d a

iného hrozbou násilia alebo ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s poukazom na § 53 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005 s poukazom na čl. 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 súd pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, stanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

odôvodnenie:

Obžalovaný Y. Y. poprel spáchanie skutku a vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 161 a uviedol, že po tom, ako prišli z M., sa rozhodol ísť za pani M., najprv bol v Q. spolu s H. I., zisťovali, kde býva a keď to zistili, išiel do miesta jej bydliska a po tom, ako zazvonil, tak sa rozprával s osobou, ktorá sa predstavila ako dcéra poškodenej, uviedla, že otec je v M., mama je v zamestnaní a na základe toho sa potom rozhodol ísť do miesta pracoviska poškodenej v obci T.. H. I. bola s ním aj v T. a bola prítomná aj pri rozhovore s pani M., kde jej vysvetlil celú situáciu, ktorá v M. vznikla, ona sľúbila, že veci dá do poriadku, dal jej aj telefónne číslo a po pár dňoch sa ozvala s tým, že sa poradila s právnikom a že by bolo vhodné tie peniaze vyplatiť. Pri tomto rozhovore nadiktoval aj číslo účtu. Ona však nebola naklonená myšlienke poslať mu peniaze na účet a povedala, že sa ešte stretnú a toto stretnutie sa odohralo v N., kde bol s ním prítomný aj T. O., stretli sa pri Priore, kde mu povedala, že ide vybrať do banky peniaze, jednalo sa o Slovenskú sporiteľňu. Nevie, koľko peňazí vybrala ale dostala ich v obálke. Potom si išli sadnúť, ukázal jej doklady týkajúce sa štyroch osôb, a to H. I., U. Š., V. Š. a X. T. s tým, že pani M. si tieto mená napísala na papier a jemu dala toľko peňazí, koľko bolo uvedených na tých lístkoch, jednalo sa o okolo 13.000,- až 15.000,- Sk. Potom od neho chcela, aby jej na papier podpísal, že peniaze prevzal, aby mala doklad pre muža, on jej toto odmietol, ale súhlasil s tým, že potvrdenie o prevzatí peňazí môžu spísať pred notárom, ona s tým nesúhlasila. Pri odovzdávaní peňazí bol aj T. O.. Peniaze, resp. časť peňazí dal všetkým trom ženám a peniaze týkajúce sa H. I. si po dohode s ním ponechal a mala to byť istá forma náhrady za náklady spojené s účasťou v M., ktoré hradil za H. I.. Okrem dvoch osobných stretnutí a dvoch telefonických rozhovorov iný kontakt s poškodenou nemal. Pri stretnutí v N. s poškodenou sedel pri jednom stole, T. O. sedel pri vedľajšom ale videl na nich a poškodená vlastne ani nevedela, že on tam je s ním. Pokiaľ sa týka listinného dôkazu na č.l. 78, tam mal byť síce podpísaný, ale podpis nie je jeho, ani rukou nič nedopisoval, tento papier videl prvýkrát pri vyšetrovateľovi a hneď mu aj hovoril, že sa v tom N. takýto papier nevypisoval. Ten papier nemal ani nadpis a boli tam len vybodkované riadky, do ktorých si poškodená písala mená. Na tom papieri, o ktorom hovoril, boli len mená a priezviská tých štyroch osôb, nič iné.

Napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej L. M., ktorá vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 10-11 a ďalej uviedla, že pokiaľ sa týka listinného dôkazu, a to vrátenia sprostredkovateľského poplatku (č.l. 78), všetko bolo vypísané na mieste stretnutia v reštaurácii, jediné, čo tam dopísala neskoršie, je jej podpis a preto je vlastne tam uvedený inou farbou pera. Manželom bola upozorňovaná, aby takéto niečo nerobila, aby zavolala políciu, bola však vo veľkej obave a to aj s prihliadnutím na to, že v tom čase bola jej dcéra zranená, mala zlomeninu nohy. S takouto situáciou sa nikdy predtým nestretla a preto nevedela úplne adekvátne reagovať na takúto situáciu. Jej manžel sa zaoberal sprostredkovaním práce, je pravdou, že boli aj nespokojní klienti, ale nebol problém s vrátením peňazí v prípade nespokojnosti, ale takáto situácia sa ešte nevyskytla. Dôvodom, prečo vyplatila peniaze pánovi Y. bol strach z obavy, že sa niečo stane. Pokiaľ prišiel k nej obžalovaný viackrát, prišiel sám na čiernom aute, možno Octavia, možno Volkswagen, pri rozhovoroch boli vždy len dvaja. O týchto veciach sa rozprávala aj dcérou a tá jej potvrdila, že bol u nich doma nejaký muž a pýtal sa, že či sú doma, ale či to bol práve obžalovaný, to uviesť nevie. Predtým ho nepoznali, bolo však obvyklé v tom čase, že sa u nich zastavovali viacerí ľudia, čo súviselo s tým, v čom podnikal jej manžel. Pokiaľ svedkyňa uvádzala v prípravnom konaní, že mu sama navrhla zaplatiť 80.000,- Sk, na túto okolnosť si už presne nepamätá. V tom čase sa manžel nachádzal v M., sprostredkoval tam prácu pre ľudí. Nevie sa vyjadriť k tomu, kto vyplácal jednotlivé osoby, ani kto v tejto veci podával trestné oznámenie. Vybavuje sa jej okolnosť, že nejaký list sa pánovi Y. písal, ale či to bolo písané v jej mene, nejakou inou osobu, resp. manželom, si už nepamätá. Pokiaľ uvádzala prvotné stretnutie s obžalovaným v T. v materskej škole, jednalo sa o miesto na dvore, aj druhé stretnutie sa odohralo v T. v materskej škole. Po nahliadnutí do spisu na č.l. 78 svedkyňa uviedla, že všetko, čo je vypísané rukou, okrem podpisu pána Y. je jej písmom, aj jej podpisom. Všetkou rukou dopisované bolo v reštaurácii. Svedkyňa predpokladá, že podpis Y. Y.

je jeho podpisom, je to podpísané tým istým perom, ako je napísaný zvyšok dokladu. Nevie sa vyjadriť, prečo bola na mieste peňažnej sumy len vybodkovaná časť, asi sa ten doklad písal pravdepodobne deň predtým, určite nie v ten deň, ako malo dôjsť k odovzdaniu peňazí. Nie je si istá, že či sa dokonca v ten istý deň nedohodli na tej sume 40.000,- Sk. Suma bola dohodnutá v deň, kedy sa odovzdali peniaze, nakoniec išli spolu do banky, tak pán Y. s tým musel súhlasiť. Nevie sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom a kedy došlo k dohodnutiu stretnutia v Lučenci, obžalovaný jej však viackrát volal, tak možno aj telefonicky. Možno to bolo deň predtým, ako bol v T., ale nie si je istá. Na tom doklade je napísané rukou „zoznam vyplatených doplní - podľa vyplatených“ alebo „vyplnených“. Toto vyplňovala pod veľkým stresom a bola rada, že to vôbec nejak vyplnila. Peniaze by mu bola dala či už s papierom, alebo bez neho. Obsah dokladu jej diktoval jej manžel, nakoľko ho okamžite informovala o stretnutí s pánom Y. a toto meno mu bolo známe. Ani jedna zo strán, teda ona ani obžalovaný nenavrhli tento doklad overiť u notára. Keby išla k notárovi, tak by už išla na políciu. Pokiaľ sú mená pod bodmi 1 až 4, tieto jej nadiktoval pán Y.. Nevie, či tie osoby aj reálne existujú.

Svedok K.. E. M. uviedol, že za sprostredkovanie práce v zahraničí záujemcovia zaplatili 4.000,- Sk na osobu a konkrétne aj pán Y.. Je pravdou, že boli problémy, a to aj z dôvodu nepriaznivého počasia, ešte sa vybavovali nejaké papiere, približne polovica ľudí sa rozhodla odísť naspäť. Medzi tými osobami, ktoré sa vrátili bol aj pán Y., resp. bol medzi tými, ktorí nechceli ostať. Svedok hovoril s ľuďmi, ktorí mienili odísť, že sa môžu stretnúť o 2 až 3 mesiace, keď sa vráti naspäť a bude sa s nimi rozprávať o tom, že či sa im vrátia peniaze alebo nie. Polovici ľudí z tých, čo sa vrátili, aj vyplatil peniaze. Vyplácali sa len vložené peniaze za sprostredkovanie. Manželka svedkovi uviedla, kto sa na ňu obrátil, za akých okolností, a povedal jej, aby sa rovno obrátila na políciu. Podľa toho, čo mu uviedla manželka, vedel, o koho sa jedná, nakoľko bol s ňou stále v tom čase v telefonickom kontakte. Manželka mu hovorila, že ju pán Y. kontaktoval jeden, možno aj viackrát v zamestnaní, hovorila o tom, že bol aj u nich doma, myslí si, že vtedy dcéra bola zranená. Manželka mu povedala, že radšej by to chcela ináč vyriešiť a vtedy jej povedal, že ak to chce nejak vyriešiť, že by mala mať nejaký doklad, aby mali nejaký papier na daňové priznanie. Vie o tom, že pánovi Y. bolo vyplatených 40.000,- Sk, lebo to dával aj do peňažného denníka. Pokiaľ sa týka dokladu na č.l. 78, tento doklad videl až po tom, ako sa vrátil zo zahraničia. Pokiaľ sa týka počítačového vypracovania, obsah tohto textu bol robený na základe jeho inštrukcií a pokiaľ boli vybodkované miesta na sumu a aj jednotlivé osoby, toto nebolo ešte v čase spisovania známe. Pravdepodobne mená kontroloval, ale to len po tom, ako sa vrátil. Jednalo sa o osoby, ktoré s obžalovaným išli v jednom aute. Pokiaľ sa mali vyplatiť peniaze v hotovosti, toto sa pravdepodobne dozvedel od manželky až po vyplatení. Pokiaľ sa tam objavilo číslo účtu, považoval to za normálnejšie ako v hotovosti. Manželka vedela, že sa brali sprostredkovateľské poplatky 4.000,- Sk, pretože na takejto sume zotrvali dlhšiu dobu. Uviedol, že manželku upozorňoval, že jej toto neschvaľuje a že aby sa obrátila na políciu. Po tom, ako videl, v akom stave je manželka, debatu ani veľmi nechcel otvárať a v podstate sa doteraz na túto tému nebavia. Manželka aj po takom dlhom čase s tým má aj dnes problémy, keďže sa mal obžalovaný vyhrážať vypálením domu, takisto vedel o dcére, že má sadru na nohe. Odvtedy sa s pánom Y. nestretol, resp. nekontaktoval. Nejednalo sa o prvé sprostredkovanie brigád, to už robil niekoľko rokov. Nemal nejaké veľké problémy s klientmi a rozhodne neboli takého rázu a už vôbec nie vo vzťahu k manželke. Svedok ďalej uviedol, že v súvislosti so sprostredkovaním práce bolo podané trestné oznámenie na jeho osobu a keď sa toto riešilo a pýtali sa ho na sumu 40.000,- Sk a doklad, tak spomínal, že aký nátlak obžalovaný na manželku vyvíjal a ten policajt, čo to šetril, tak sa toho chytil a povedal, že sa to musí ďalej šetriť. Nevie sa presne vyjadriť, kedy sa vrátil späť na L., boli tam vyše dva a pol mesiaca. Každý, kto zaplatil sprostredkovateľský poplatok, dostal príjmový pokladničný doklad. Pokiaľ sa vracali sprostredkovateľské poplatky, tak sa to určite overovalo. Buď sa to vyplatilo v hotovosti, alebo sa peniaze posielali poštou na adresu, ktorá bola v prihláške, eventuálne aj na účet, ak bolo číslo účtu. Nevie sa vyjadriť, či mu manželka vysvetlila, akým spôsobom sa v tom doklade objavili 4 mená, ani ho to nezaujímalo. Peniaze sa vybrali z účtu, ktorý bol na meno manželky v Slovenskej sporiteľni. Bol to sporožírový účet a nie jeho podnikateľský. Manželka vybrala asi všetky peniaze, ktoré tam boli.

Svedok T. O. uviedol, že pána Y. pozná odvtedy, čo ho požiadal, aby s ním išiel do N.. Poznal ho už aj predtým z Q., keďže tam býval a aj on tam býval. Zavolal mu, že aby sa s ním išiel sa previezť do N., že mu tam má nejaká žena dať peniaze. Išli autom pána Y.. Po príchode do N. boli pri Priore na parkovisku, tam sa stretol pán Y. s jednou ženou a išli spolu do banky, asi 50 metrov. On stál od nich asi 1 meter pri aute a už si nepamätá, o čom sa tam bavili. On v banke nebol a po vyjdení z banky išli do nejakej reštaurácie, bol tam tiež z vlastnej vôle. Nesedel pri jednom stole s nimi, možno meter od nich pri inom stole oproti nim. Pani pánovi Y. dávala nejaké peniaze a pán Y. jej dával nejaké papiere, nejaké bločky.

Pani dávala pánovi Y. tisíckorunové bankovky, svedok ich počítal a bolo ich celkovo pätnásť. Ešte mu tá pani hovorila, že aby sa nehneval, že má takého manžela, ktorý oklamal ľudí. Pán Y. nič nepodpisoval, tá pani tam mala nejaké papiere a niečo písala do nich.

Vo veci boli vypočutí svedkovia X. T., U. Š., V. L., rod. Š. a H. I.. Všetci svedkovia vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní na č.l. 32-33, 35-36, 38-39, 41-42. Všetci svedkovia popísali okolnosti, za ktorých zaplatili sprostredkovateľský poplatok vo výše 4.000,- Sk a aj skutočnosť, že sa dojednaná brigáda v M. neuskutočnila.

Ohľadom stretnutia obžalovaného s poškodenou, resp. jej dcérou vypovedala svedkyňa H. I., ktorá vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 189 a uviedla, že rozhovor medzi pani M. a pánom Y. sledovala zo vzdialenosti asi 10 metrov.

Znalkyňa RNDr. Alena Uváčková zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku pod č. PPZ-3444/ KEÚ-BA-EXP-2006. Znalkyňa trvala na obsahu svojho vyjadrenia v znaleckom posudku, pokiaľ sa vyjadrovala k skutočnosti na strane 3 (v spise na č.l. 67), že v časti textu „dňa 08.04.2004 bola vyplatená suma ... Napísané dňa 08.04.2004“ sa tlačový defekt, ktorý popísala vyššie v znaleckom posudku, nevyskytuje. Dokumentujú to aj obrázky, ktoré sa dokumentujú ako príloha k znaleckému posudku. Nasvedčuje to tomu, že vyššie uvedená časť v úvodzovkách bola dopísaná dodatočne, nemôže to však uviesť so stopercentnou istotou, keďže ďalšie charakteristické znaky sa tam nevyskytli, ktoré by svedčili pre dodatočné dopísanie textu. Pokiaľ sa týka ručne písaného textu, tak ako uviedla na strane 3 znaleckého posudku, jednotlivé zápisy boli vyhotovené dvomi rôznymi guľôčkovými perami.

Znalkyňa Mgr. Helena Dolinská trvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. PPZ-3444-3/KEÚ- BA-EXP-2006. Znalecký posudok vypracovala sama, nespolupracovala s inými osobami. Nepomohlo by veci ani to, že by sa predložili ukážky podpisov, ktoré by boli dajme tomu z obdobia okolo 08.04.2004, pretože už pri prvotnom porovnávaní sa vyhodnotil podpis obžalovaného ako ťažšie spracovateľný a s veľkou variabilitou podpisov obžalovaného, čo je možné demonštrovať na porovnávacom materiáli 32 a 34 na strane 5 znaleckého posudku (v spise č.l. 145), keď sa jedná o podpisy z toho istého dňa a napriek tomu podpis č. 32 pozostáva z 3 častí, zatiaľ čo podpis 34 je vyhotovený jedným ťahom. Na základe toho sa nemohla určiť ani pravdepodobnosť a mohlo sa povedať len to, že nie je možné obžalovaného ani určiť ani vylúčiť ako možného pisateľa.

Zároveň súd oboznámil aj listinné dôkazy: doklady predložené poškodenou č.l. 75-81, doklady predložené svedkom M. č.l. 82-86, príloha č.l. 87-128, zápisnica o vydaní veci č.l. 129-130, správy a RT č.l. 181-203, 213-215.

Na základe takto zisteného skutkového stavu nie je sporné, že nebola pre obžalovaného a ďalšie osoby sprostredkovaná práca v zahraničí, za ktorú každý z účastníkov zaplatil sprostredkovateľský poplatok vo výške 4.000,- Sk. Túto skutočnosť potvrdil samotný obžalovaný, ako aj svedkovia a aj svedok M.. Takisto nie je sporné, že by svedok M. nemienil odškodniť vyššie uvedené osoby vrátením sprostredkovateľského poplatku. Tým, že nebola zabezpečená práca pre obžalovaného, vznikol mu nárok na vrátenie sprostredkovateľského poplatku a pokiaľ by nebolo došlo k dobrovoľnému plneniu, tak sa mohol brániť právnou cestou. Svedkovia potvrdili, že pána Y. splnomocnili na zabezpečenie vrátenia sprostredkovateľského poplatku aj pre ďalšie osoby. Obžalovaný Y. Y. tento svoj návrh neoprel o právom relevantný postup, ale zobral spravodlivosť do vlastných rúk a konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku sa domáhal vrátenia sprostredkovateľského poplatku pre seba a pre ďalšie osoby, ktoré ho na to splnomocnili. Trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sa dopustí páchateľ, ak hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou a nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer. Hrozba dokonca nemusí smerovať priamo napadnutému, môže sa týkať jeho detí, blízkej osoby, ale aj jeho majetku, teda nie je pri tomto trestnom čine podstatné, koľko páchateľ pýta, resp. dostane finančných prostriedkov, ale že sa tak udeje protiprávnym konaním. Poškodená L. M. uvádzala, že sa bála o život svoj aj svojej dcéry, ktorá v tom čase bola doma, zranená a poškodená, keďže sa bála obžalovaného práve pre tieto hrozby, došlo z jej strany k plneniu. Pokiaľ obhajoba namietala, že sa nejednalo o jediný prípad nevyplatenia sprostredkovateľského poplatku, toto nie je sporné, ale zároveň nie je sporné ani to, že sa vrátenie sprostredkovateľských poplatkov žiadalo priamo od svedka E. M.Á. a nie od jeho manželky. Nie je zároveň sporné, že došlo k vyplateniu finančných prostriedkov, čo potvrdili

aj obžalovaný, aj poškodená, aj svedok O.. Práve tento svedok, ktorý bol očitým svedkov odovzdávania a prevzatia peňazí uviedol, že na vlastné oči videl odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 15.000,- Sk a na základe tejto skutočnosti súd potom upravil skutkovú vetu rozsudku so znením, že poškodená vyplatila obžalovanému sumu najmenej 497,91 eur.

Obžalovaný Y. Y. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, hľadí sa však na neho, ako by nebol odsúdený.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi proti slobode. U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula doba 8 rokov, súd prihliadol na túto okolnosť a za použitia ustanovenia § 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd obžalovanému ukladal peňažný trest vo výške 200,- eur so stanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).