Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9P-38-2012.pdf
PDF · 77.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľky v rade v 1. V. O. rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. N. Č.. XX, v 2. rade maloletého Z. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica proti odporcovi M. G. nar. X.X.XXXX, bytom O. O.Á. X.. XXX/XX o návrhu na určenie otcovstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že odporca M. G. rod. G. r.č. XXXXXX/XXXX j e otcom maloletého Z. O., r.č. XXXXXX/ XXXX v N. Š. z matky V.Ž. O. rod. R. r.č. XXXXXX/XXXX.
Súd maloletého Z. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Odporca je p o v i n n ý prispievať výživným pre maloletého Z. sumou 60 € mesačne, počnúc dňom 15.4.2011, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zročné výživné za obdobie od 15.4.2011 do 28.3.2013 spolu vo výške 1.405,16 € je odporca p o v i n n ý uhrádzať v 40 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
Obaja rodičia z a s t u p u j ú maloleté dieťa ako zákonní zástupcovia v bežných veciach a spravujú jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 488,14 € ako trovy preddávkované štátom, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia ako aktívne legitimovaní podali návrh na tunajší súd dňa 6.3.2012, ktorým sa domáhali určenia otcovstva k maloletému Z. O., nar. XX.X.XXXX s odôvodnením, že maloleté dieťa je narodené mimo manželstva a k uznaniu otcovstva nedošlo súhlasným vyhlásením rodičov.
Odporca s návrhom na určenie otcovstva nesúhlasil argumentujúc tým, že i keď určité časové obdobie žil v spoločnej domácnosti s navrhovatelkou v rade v 1. nepovažuje sa za biologického otca maloletého Z. O..
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovsto sa určuje na základe domnienok otcovstva, ustanovených v tomto zákona, súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 94 ods. 1. Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2. Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Vyššie citované ustanovenie § 94 ods. 2. Zákona o rodine, špecifikuje tretiu domnienku určenia otcovstva s cieľom aplikácie tejto domnienky určiť biologického otca dieťaťa pri zisťovaní súlože medzi matkou a mužom, ktorý je označovaný za otca zisťovaním, či došlo k intímnemu styku v čase rozhodnom pre narodenie dieťaťa / 300-180 dní pred jeho narodením / a zisťovaním okolnosti vylučujúcich otcovstvo na strane označeného muža. Rozhodujúcim dôkazom i v prejednávanej veci je vyhotovenie znaleckého posudku z odboru genetiky / diagnostiky DNA /, kde otcovstvo označeného odporcu k maloletému navrhovateľovi v rade v 2. bolo prakticky na základe vyhotoveného znaleckého posudku za dokázané.
Podľa § 113 ods. 2. OSP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnost, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnost v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieta osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 OSP, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.
S odkazom na vyššie uvedené ustanovenia OSP, keďže na pojednávaní konanom dňa 26.3.2013 všetci účastníci konania sa výslovne vzdali práva podať odvolanie, písomné vyhotovenie tohto rozsudku je bez bližšieho zdôvodnenia len s označením hmotnoprávnych ustanovení podľa, ktorých súd rozhodol.
O povinnosti odporcu zaplatiť sumu 488,14 € ako trovy predávkované štátom, súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1. OSP, podľa ktorého ustanovenia štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil. Odporca v konaní neúspešný, je preto povinný uhradiť trovy, ktoré vznikli v súvislosti s trovami preddávkovanými štátom titulom vyplatenej znalečnej odmeny pre znalca v rozsahu 488,14 €.
O náhrade trov samotného konania súd rozhodol tak, že túto nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, navrhovatelia náhradu trov i keď v konaní boli úspešní, neuplatňovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.