Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-83-2011.pdf
PDF · 136.24 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/83/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľov 1. F. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. I. XXXX/XX, XXX XX Q., občan SR 2. L. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F.. Z. XXXX/XX, XXX XX Q., občan SR, obaja zastúpení AK Ivan Dlhopolec, s. r. o. so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen proti odporcovi Mesto Zvolen so sídlom Nám. slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00320439, o návrhu na zaplatenie sumy 3.806,08 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 79,75 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 79,75 EUR od 29. 06. 2011 do zaplatenia a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade sumu 79,75 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 79,75 EUR od 29. 06. 2011 do zaplatenia a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 05. 2011 domáhali toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému navrhovateľovi sumu 1.903,04 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.903,04 EUR od 20. 05. 2011 do zaplatenia a trovy konania.
Návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (vrátane jej súčasti a príslušenstva) vedenej Správou katastra Zvolen, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obci I., okrese I., zapísanej na LV č. XXXX a to: pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 orná pôda, pričom spoluvlastnícke podiely navrhovateľov na tejto nehnuteľnosti sú o veľkosti navrhovateľa v 1. rade 1/6 k celku a navrhovateľa v 2. rade 1/6 k celku. Na tomto pozemku je umiestnený cintorín, ktorého zriaďovateľom, užívateľom a prevádzkovateľom je odporca. Navrhovatelia ani žiadny z ostatných podielových spoluvlastníkov takto nemôžu predmetný pozemok riadne užívať a zároveň na strane odporcu vzniká bezdôvodné obohatenie, keďže pozemok užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Navrhovatelia mali záujem o dohodu, došlo aj k mimosúdnemu stretnutiu účastníkov tohto konania resp. ich zástupcov, avšak dohodu sa dosiahnuť nepodarilo. Znaleckým posudkom č. 127/2010 vyhotoveným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností D.. L. A. dňa 24. 10. 2010 bola stanovená hodnota nájmu pozemku vo výške 1,729 EUR za 1m2/rok. Odporca užíva pozemok
v celkovej výmere 3 302 m2, pričom výmera pripadajúca na spoluvlastnícke podiely navrhovateľa v 1. rade je 550,33 m2 a navrhovateľa v 2. rade 550,33 m2. Vzhľadom na uvedené cena ročného nájmu, ktorú podľa nášho názoru možno dať do pomeru s bezdôvodným obohatením, ku ktorému každoročne dochádza na strane odporcu na úkor každého z navrhovateľov, predstavuje sumu 951,52 EUR (550,33 x 1,729). Návrhom sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia pripadajúceho na ich spoluvlastnícke podiely za obdobie od 21. 05. 2009 do 20. 05. 2011.
Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 22Ro/134/2011-26, voči ktorému odporca podal odpor, v ktorom namietol, že neuznáva ani časť nárokov uplatnených návrhom. Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra Zvolen nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., obci I., okres I. zapísanej na LV č. XXXX a to pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 3 302 m2 - orná pôda, pričom spoluvlastnícke podiely navrhovateľov na tejto nehnuteľnosti sú o veľkosti u každého 1/6 k celku. Odporca túto skutočnosť nenamieta. Odporca mal záujem už v roku 2007 majetko-právne vysporiadať pozemok registra „E“ parc.č. XXXX/X o výmere 3 302 m2 v spoluvlastníctve odporcov. Listom zo dňa 25. 07. 2007 odporca navrhol navrhovateľom kúpu ich spoluvlastníckeho podielu na pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 3 302 m2 za kúpnu cenu 500,- Sk. Navrhovatelia s týmto návrhom odporcu nesúhlasili. Odporca uviedol, že je pravdou, ako uvádzajú navrhovatelia, že na vyššie špecifikovaných pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľov, je umiestnený cintorín, ktorého prevádzkovateľom je odporca. Cintorín zriadili obyvatelia F. v 15. storočí. Až neskôr bola platnými právnymi predpismi ustanovená povinnosť zriaďovať cintoríny miestnymi (resp. mestskými národnými výbormi, napr. podľa § 19 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 47/1966 Zb. o pohrebníctve pohrebiská (cintoríny, kolumbária, urnové háje a rozptylové lúky) zriaďujú a spravujú miestne (mestské) národné výbory, ktoré môžu zveriť ich správu iným socialistickým organizáciám. Odporca však začal prevádzkovať pohrebisko až v roku 1990 po zrušení miestnych (mestských) národných výborov. Podľa § 28 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov na obce prechádzajú pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona patrili podľa osobitných predpisov miestnym a mestským národným výborom, ak ich osobitný zákon nezveruje orgánom štátu. Keďže prevádzkovanie pohrebísk podľa § 14 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy neprešlo na štát, cintorín v F. bolo povinné prevádzkovať Mesto Zvolen. Mesto Zvolen neprevádzkuje pohrebisko na podnikateľské účely ani ako výkon samosprávy , ale za účelom uspokojovania verejných potrieb, t. j. vo verejnom záujme. Prevádzkovanie pohrebiska neprináša mestu Zvolen žiadny zisk. Finančné prostriedky, ktoré odporca vyberá za užívanie hrobového miesta, slúžia na pokrytie nákladov súvisiacich s prevádzkovaním cintorína (kosenie, odber vody, elektrickej energie, odvoz odpadu). Odporca v odpore zdôraznil skutočnosť, že odporca cintorín nezriadil, nebolo naň vydané územné ani stavebné povolenie, hroby vznikali svojvoľne. Odporca má zato, že Mesto Zvolen v tomto spore nie je pasívne legitimované, ak sa navrhovatelia chcú domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pasívne legitimovanými v tomto spore by mali byť samotní užívatelia hrobových miest. Dňa 01. 03. 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákona tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona sa tento zákon primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Osobitným zákonom v tomto prípade sú: zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného bola odovzdaná do vlastníctva odporcu aj stavba Domu smútku súpis. č. XXXX, ktorá je postavená na parc. KN XXX, kat. úz. F.. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností,
ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona vzniklo Mestu Zvolen k 01. 07. 2009 k pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 3 302 m2 orná pôda, nachádzajúcom sa v katastrálnom území F. , obci I., okres I., vedenom na Správe katastra Zvolen na LV č. XXXX zákonné vecné bremeno, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Odporca má za to, že navrhovateľom nevznikol právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže pozemok užíva odporca na základe zákona a v zmysle zákona. Podľa názoru odporcu navrhovateľom nevznikol taktiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Odporca v liste zo dňa 25. 07. 2007 ponúkol odkúpenie pozemkov, čím by sa celá situácia vyriešila, no navrhovatelia takéto riešenie neakceptovali.
Právny zástupca navrhovateľa v priebehu súdneho konania najprv špecifikoval, že žalovanej istiny sa domáha ako bezdôvodného obohatenia, následne uviedol, že sa domáha istiny ako náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v dôsledku zriadenia zákonného vecného bremena za obdobie od 01. 07. 2009, pričom za prechádzajúce obdobie sa domáha nároku z titulu bezdôvodného obohatenia.
Odporca v priebehu súdneho konania na pojednávaní dňa 07. 03. 2013 vzniesol námietku premlčania, keď tvrdil, že objektívna premlčacia lehota uplynula márne, pričom za začiatok plynutia premlčacej lehoty považuje deň, keď sa navrhovatelia stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti čo je 26. 03. 2007. Uplynula aj subjektívna premlčacia lehota, pričom za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty považuje deň 16. 05. 2007, kedy navrhovatelia na Mesto Zvolen zaslali list, v ktorom žiadali o finančné vyrovnanie. K 01. 07. 2009 vzniklo zo zákona vecné bremeno, náhrada za užívanie vecného bremena predmetom žaloby nie je, Mesto nemá povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie ani náhradu za vecné bremeno.
Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z. obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z. obec môže prevádzkovať pohrebisko sama alebo prostredníctvom právnickej osoby na tento účel zriadenej alebo prenechať jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi pohrebiska.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 470/2005 Z. z. účinného do 31. 12. 2010 zrušeného zákonom č. 130/2010 Z. z. obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci.
Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 470/2005 Z. z. obec môže prevádzkovať pohrebisko sama podľa tohto zákona alebo prostredníctvom prevádzkovateľa pohrebiska.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.
Podľa článku V. citovaného zákona tento zákon nadobúda účinnosť 01. marca 2009 okrem článkov I., II. a III. , ktoré nadobúdajú účinnosť 01. júla 2009.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, písomnými dokladmi a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F. zapísaných u Správy katastra I. na liste vlastníctva č. XXXX parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 3 302 m2 - druh pozemku orná pôda, pričom každý z navrhovateľom je podielovým spoluvlastníkom v 1/6 na základe osvedčenia N XX/XX zo dňa 26. 03. 2007, ďalšími podielovými spoluvlastníkmi sú I. U. v 1/3 a F. U. v 1/3.
Navrhovateľ v 2. rade listom zo dňa 16. 05. 2007 doručeným Mestskému úradu Zvolen dňa 17. 05. 2007 žiadal o majetkové vyrovnanie podielu za pozemky, okrem iných aj za pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu. Súd z doloženej písomnej korešpondencie zistil, že medzi účastníkmi konania prebiehali jednania ohľadom vyriešenia užívania spoluvlastníckych podielov nehnuteľností.
Súd z predloženej listiny - znaleckého posudku č. 127/2010 znalca D.. L. A. zistil, že na základe objednávky navrhovateľa v 1. rade tento znalec vyhotovil znalecký posudok dňa 24. 10. 2010 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a nájmu pozemku registra „E“ parc. č. XXXX/X nachádzajúceho sa v k. ú. F., pričom všeobecnú hodnotu pozemku určil sumou 77.597,- EUR, čo sa týka výšky nájmu za predmetný pozemok určil nájom vo výške 1,729 EUR za m2 na rok.
Súd z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál dňa 20. 09. 2012 zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX k spornej nehnuteľnosti je v časti C: ťarchy zapísané vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 spočívajúce v práve držby a užívania pozemkov vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby - civilného cintorína - E KN parc. č. XXXX/X (CKN parc. č. XXX) v rozsahu podľa GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX v prospech odporcu. Túto skutočnosť navrhovatelia žiadnym spôsobom v konaní nenamietali.
Súd z Protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zistil, že Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Zvolen ako odovzdávajúcim odovzdala odporcovi ako preberajúcemu do vlastníctva Mesta Zvolen nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v katastrálnom území F. - Dom smútku so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele KN XXX, protokol je zo dňa 09. 05. 2000.
Súd z listu Mestského úradu Zvolen zo dňa 25. 07. 2007 adresovanému navrhovateľovi v 1. rade zistil, že vo veci majetko-právneho vysporiadania pozemkov v k. ú. Môťová E KN XXXX/X, XXXX, XXXX/ X, XXXX/X, XX/X, ktoré sú v užívaní Mesta Zvolen navrhol uzatvoriť nájomnú zmluvu pod miestnymi komunikáciami a chodníkmi s výškou nájmu maximálne 5,- Sk za m2/rok, pod civilným cintorínom odkúpiť pozemok v cene 500,- Sk.
Súd z listu Mestského úradu Zvolen zo dňa 20. 05. 2011, ktorý bol adresovaný právnemu zástupcovi navrhovateľov zistil ohľadom žiadosti o vyriešenie užívania pozemku pod stavbou cintorína parc. č. E XXXX/X, že komisia financií majetku a podnikania pri MsZ Zvolen neodporučila mestskému zastupiteľstvu vo Zvolene schváliť prenájom pozemku zo strany Mesta Zvolen z dôvodu platnosti zákona č. 66/2009 Z. z. a preto žiadosť navrhovateľov o uzavretie nájomnej zmluvy na pozemok v cene nimi predloženého znaleckého posudku nemôžu vybaviť kladne.
Súd z výpisu z katastra nehnuteľností - list vlastníctva č. XXXX zo dňa 21. 09. 2011 - originál zistil skutočnosti tak, ako sú tieto už uvedené vyššie, pričom k tomuto dátumu vecné bremeno na liste vlastníctva zapísané ešte nebolo.
Súd z výsluchu svedka L. A. zistil, že on vypracoval znalecký posudok na nehnuteľnosti zapísané u Správy katastra I. na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú. F. parc. č. E KN XXXX/X, pričom uviedol, že pri stanovovaní cenu nájmu za predmetné pozemky vypočítal cenu pri návratnosti 15 rokov, pričom 15- ročné obdobie považoval za najvhodnejšiu dĺžku a to vzhľadom na usmernenie vyhlášky, ktorá hovorí o tom, že pozemky, ktoré prinášajú výnos a sú schopné výnos prinášať a nachádzajú sa v obytných častiach používajú sa hodnoty kratších rokov. Dlhšiu lehotu návratnosti ako 15 rokov možno používať pri pozemkoch, ktoré nemajú žiadnu návratnosť alebo nie je o ne záujem, pričom sa vyjadroval o lehote návratnosti 40 rokov. Vypovedal, že pozemok pokiaľ by nebol zabratý cintorínom bolo by ho možné použiť na zástavbu, pričom pokiaľ je tam cintorín a sú tam hrobové miesta, tieto zrejme tiež prinášajú určitý zisk. Pri vypracúvaní posudku územný plán mesta nepoužil, vychádzal z katastrálnych máp. Vypovedal, že zákon o pohrebníctve nepozná. Pri určení koeficientu povyšujúcich faktorov, pričom uviedol koeficient 1,3, pričom koeficient možno stanoviť v rozsahu od 1,0 do 3,0 v prípade, že sa jedná o pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu vychádzal z lokality ako z celku v rámci územia. Uviedol, že pokiaľ by určil iný koeficient povyšujúcich faktorov ako aj inú dobu návratnosti hodnoty výšky nájmu by boli nižšie, ale by boli chybné. Vypovedal, že aj v prípade pri výpočte výšky vecného bremena by postupoval obdobne, avšak musel by si metodiku naštudovať, pretože vecné bremená pravidelne nerobí. Nevedel sa vyjadriť či by vyšla odplata vecného bremena a výška nájmu rôzna.
Zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že zo strany odporcu nebol daný podnet na začatie konania v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku, o čom by malo prebiehať správne konanie u Obvodného pozemkového úradu Zvolen.
Svedok D.. F. B. vypovedal, že je ako znalec zapísaný na Ministerstve spravodlivosti v odbore odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby. V týchto oblastiach vypracúvava znalecké posudky. Postupy výpočtu pre stanovenie nájomného a stanovenie odplaty pre vecné bremeno sú počítané rôznymi spôsobmi. Pri výpočte výšky nájmu a výšky odplaty pri vecnom bremene obdobie predpokladanej návratnosti má veľký vplyv. Nižšia hranica sa používa vtedy, keď ide o pozemky, pri ktorých sa predpokladá dosahovanie vyšších výnosov alebo veľkých výnosov, horná hranica sa používa vtedy, keď sa jedná o pozemok, ktorý prináša buď minimálny výnos alebo žiadny. Jedným z faktorov, ktoré majú vplyv na stanovenie predpokladanej návratnosti je aj skutočnosť ako je z hľadiska funkčného využívania zadefinovaný pozemok v územnom pláne mesta. Vypovedal, že čo sa týka predmetného pozemku, v tomto prípade by on ako znalec určite použil hornú hranicu intervalu čo sa týka obdobia návratnosti. Vypovedal, že znalecký posudok D.. A. mal k dispozícii k nahliadnutiu, on si však urobil výpočet podľa svojho názoru, dopracoval sa k výrazne nižším hodnotám ako boli v predloženom posudku, on vypočítal výšku nájmu vo výške 0,852 EUR za jeden m2 na rok, pričom pri výpočte nájmu použil dobu návratnosti 40 rokov. Čo sa týka výpočtu odplaty vecného bremena, jednorázová odplata mu vyšla vo výške 24.368,35 EUR za celý pozemok t. j. 3302 m2, počítal aj všeobecnú hodnotu ročnej odplaty, ktorá mu vyšla vo výške 1.337,01 EUR za celú výmeru pozemku. Použil najnepriaznivejšiu mieru návratnosti, pričom zobral do úvahy aj blízkosť sídliska a zriadenie kompletnej infraštruktúry, avšak platný právny stav je taký, že pozemok je využívaný v súlade s platným územným plánom na cintorín. Z tejto skutočnosti vychádza fakt, že nemožno rátať s nejakými veľkými výnosmi z využívania pozemku. Do úvahy treba vziať aj to, že pokiaľ by sa účel využitia pozemku mal zmeniť, vyvolalo by to výrazne veľké finančné prostriedky a nejaké ďalšie opatrenia.
Súd urobil dopyty ohľadom obvyklej hodnoty nájmu v predmetnom katastrálnom území, pričom podľa správ jednotlivých realitných kancelárií hodnota nájmu by bola v rozmedzí od 0,66 EUR až 2,5 EUR za m2 ročne (č. l. 81), v rozmedzí 0,5 EUR až 1,2 EUR za m2 ročne (č. l. 82), 0,4 EUR za m2 ročne (č. l. 83).
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu s prihliadnutím na hore citované zákonné ustanovenie dospel k názoru, že návrh navrhovateľov je dôvodný čiastočne. Súd poukazuje na to, že pokiaľ sa navrhovatelia domáhali zaplatenia sumy každý po 1.903,04 EUR domáhali sa tejto sumy z titulu buď bezdôvodného obohatenia alebo náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v dôsledku zriadenia zákonného vecného bremena.
Súd poukazuje na to, že odporca v období od 21. 05. 2009 do 30. 06. 2009 ako zriaďovateľ pohrebiska užíval nehnuteľnosť parc. č. E KN XXXX/X vo výmere 3302 m2 nachádzajúcich sa v k. ú. F. bez právneho dôvodu, teda za toto obdobie navrhovateľom vzniklo v zmysle § 451 ods. 1 a nasl. OZ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd vo vzťahu k námietke odporcu, že navrhovatelia nie sú pasívne legitimovaní na podanie takéhoto návrhu, poukazuje, že bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať každý podielový spoluvlastník za svoj podiel, pričom podľa názoru súdu v tomto smere nemožno aplikovať ustanovenie § 139 ods. 2 OZ, pretože sa nejedná o hospodárenie so spoločnou vecou. Súd poukazuje na to, že na predmetných pozemkoch je zriadený cintorín, pričom ako už bolo uvedené vyššie, tieto pozemky boli v období od 21. 05. 2009 do 30. 06. 2009 užívané bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Za takéhoto skutkového a právneho stavu potom podľa názoru súdu každý z podielových spoluvlastníkov sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia za svoj spoluvlastnícky podiel. Hoci medzi účastníkmi konania prebiehali aj mimosúdne jednania aj po začatí súdneho konania, keď súd ich vyzýval na prípadnú mimosúdnu dohodu za obdobie od 21. 05. 2009 do 30. 06. 2009, pričom k mimosúdnej dohode nedošlo, súd pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia postupoval podľa § 136 O. s. p. podľa ktorého, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Súd poukazuje na to, že v rámci súdneho konania bol predložený listinný dôkaz ohľadom výšky nájmu k predmetnému pozemku a to znalecký posudok, ktorý vypracoval D.. L. A., ktorý stanovil výšku nájmu čiastkou 1,729 EUR za m2 na rok. Tento bol v konaní vypočutý aj ako svedok. V konaní bol vypočutý aj ďalší svedok, ktorý je zapísaný ako znalec v odbore odhadu hodnoty nehnuteľností a pozemných stavieb na Ministerstve spravodlivosti SR, pričom z jeho výpovede súd zistil, že robil vlastný prepočet ohľadom výšky nájmu k predmetnému pozemku, pričom dospel k hodnote nájmu vo výške 0,852 EUR za m2 na rok. Súd aj porovnaním údajov, ktoré oznámili jednotlivé realitné kancelárie zistil, že ako výpočet v posudku D.. A. tak aj výpočet svedka B. sú v rozmedzí hodnôt výšky nájmu, ktoré oznámili jednotlivé realitné kancelárie súdu. S prihliadnutím k tomu, že obdobie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo predmetom sporu trvalo od 21. 05. 2009 do 30. 06. 2009 (keďže po dátume 30. 06. 2009 vzniklo k predmetnému pozemku zo zákona vecné bremeno), teda obdobie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo predmetom sporu predstavovalo 41 dní, súd z dôvodu neprimeraného nenavyšovania trov konania zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania k tejto otázke a ustálil výšku nájomného odhadom a to vypočítaním priemeru vychádzajúc z výšky nájmu ako to uviedol v posudku D.. A. t. j. 1,72 EUR a ako to uviedol v konaní pred súdom Q. B. t. j. 0,852 EUR, z ktorých čiastok vypočítal priemer spočítaním týchto dvoch súm, vydelením dvomi a takto súd zistil odhadom výšku nájmu predstavujúcu sumu 1,29 EUR za m2 a rok. Ďalším výpočtom pri výške nájmu 1,29 EUR za 550,30 m2, čo predstavuje podiel každého z navrhovateľov na spornom pozemku súd zistil výšku ročného nájmu 709,93 EUR, vydelením počtom dní v roku t. j. 365 súd zistil výšku denného nájmu 1,945 EUR , pri prepočte za 41 dní čo je obdobie od 21. 05. 2009 do 30. 06. 2009 potom predstavuje výška nájmu 79,75 EUR za podiel pripadajúci na každého navrhovateľa. Takúto výšku nájmu súd považoval zároveň aj za výšku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov po 79,75 EUR. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorú odporca vzniesol na pojednávaní dňa 07. 03. 2013 súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že navrhovatelia si uplatnili nárok za obdobie od 21. 05. 2009, pričom návrh na súd bol podaný dňa 20. 05. 2011 nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, keď márne neuplynula ani subjektívna ani objektívna lehota z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd teda uvádza, že navrhovatelia si uplatnili nárok včas.
Čo sa týka požadovaného príslušenstva a to úroku z omeškania súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom z priznanej čiastky 79,75 EUR aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. t. j. podľa sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 8 percentuálnych bodov za obdobie od 29. 06. 2011 do zaplatenia. Súd priznal úrok z omeškania od 29. 06. 2011 z dôvodu, že navrhovatelia nepreukázali, že by sa od odporcu domáhali konkrétnej sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pričom navrhovatelia sa domáhali úroku z omeškania dňom podania žaloby na súd. Súd však priznal úrok z omeškania uplynutím 15-teho dňa po doručení návrhu odporcovi, keďže v návrhu žiadali zaplatiť žalovanú istinu do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Platobný rozkaz spolu s návrhom bol odporcovi doručený dňa 13. 06. 2011, 15-dňová lehota na plnenie uplynula dňa 28. 06. 2011 t. j. do omeškania sa dostal od 29. 06. 2011.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľov zamietol. Súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2009 v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. a to konkrétne v zmysle § 4 ods. 1 vzniklo k predmetnému pozemku zo zákona vecné bremeno a to až do doby vykonania pozemkových úprav. V rámci konania bolo zistené, že tieto pozemkové úpravy vykonané ešte neboli, teda za žalované obdobie existuje k pozemku zákonné vecné bremeno. Z tohto dôvodu navrhovatelia v 1. a 2. rade nemajú nárok za náhradu na užívanie; mohol by im vzniknúť iba nárok z titulu vecného bremena. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený viacerými verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené; v súdenej veci je to zák. č. 66/2009 Z. z. Vecné bremená majú zároveň aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo, ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom tzv. zákonné vecné bremená majú tiež tento charakter. Režim zákonných vecných bremien nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Nakoľko k vzniku vecného bremena v súdenej veci došlo zo zákona v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. pri aplikácii aj § 1 ods. 2 citovaného zákona a odporcovi ako prevádzkovateľovi cintorína
vzniklo k pozemku, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú aj navrhovatelia (okrem iných podielových spoluvlastníkov), právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom toto právo je zapísané v prospech odporcu aj v katastri nehnuteľností, súd sa zaoberal aj námietkou odporcu, že navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby, z dôvodu, že sa vo veci jedná o nerozlučné spoločenstvo a účastníkmi konania na strane navrhovateľov by museli byť všetci podieloví spoluvlastníci. Podľa názoru súdu, v prípade, že by existoval zákonný nárok na náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti z titulu existencie tzv. zákonného vecného bremena, nie je podmienkou úspešného uplatnenia práva, aby si takúto náhradu uplatnili všetci podieloví spoluvlastníci, pretože sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania na strane navrhovateľov a nejedná sa ani o spoločné hospodárenie s vecou. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje, že v prípade zákonného vecného bremena nie je možné náhradu priznať, ako opakujúcu sa dávku alebo plnenie.
Súd uplatnený nárok navrhovateľov za obdobie od 01. 07. 2009 považoval za nedôvodný z dôvodu špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 66/2009 Z. z. - a to konkrétne v ustanovení § 4 ods. 2, podľa ktorého vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania predmetných úprav v príslušnom katastrálnom území a § 3 citovaného zákona, ktorý explicitne upravuje nároky vlastníkov pozemkov, ku ktorým vzniklo zákonné vecné bremeno a to buď formou náhradných pozemkov alebo formou finančnej náhrady.
Pokiaľ sa teda navrhovatelia domáhali náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, je podľa názoru súdu takto uplatnený nárok nedôvodný, vzhľadom k tomu, že na zriadené zákonné vecné bremeno (pri absencii špeciálnej právnej úpravy) by v zásade mohol vlastníkom pozemkov vzniknúť nárok na náhradu alebo plnenie iba ako jednorazovú náhradu a nie ak nárok na opakujúce sa plnenie. Avšak, vzhľadom k tomu, že zákon č. 66/2009 Z. z. obsahuje špeciálnu úpravu nárokov vlastníkov pozemkov, ku ktorým je zriadené zákonné vecné bremeno, poskytnutím náhrady za zákonné vecné bremeno by došlo k duplicitnému plneniu, keďže vlastníci takýchto pozemkov majú nárok na náhradné pozemky alebo finančnú náhradu, ktorá otázka však bude posudzovaná a riešená v rámci správneho konania; len v prípade, že vlastníkom pozemkov nebudú poskytnuté náhradné pozemky, môžu sa domáhať finančnej náhrad; z tohto dôvodu súd posudzovať uplatnený nárok za predčasne podaný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. podľa ktorého o trovách konania súd rozhoduje len na návrh. V prevažujúcej časti úspešným účastníkom bol odporca, tento však neuplatnil trovy konania preto súd rozhodol, že odporcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
§ 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
§ 15 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z.
§ 17 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z. z.
§ 16 ods. 1 zákona č. 470/2005 Z. z. účinného do 31. 12. 2010 zrušeného zákonom č. 130/2010 Z. z.
§ 16 ods. 2 zákona č. 470/2005 Z. z.
§ 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
§ 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
§ 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.
§ 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.
§ 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.
článok V. zákona č. 66/2009 Z. z.
§ 151 ods. 1 veta prvá zák.č. 99/1963 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).