Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-652-2012.pdf
PDF · 76.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Er/652/2012
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Mesto Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č.1651/2, IČO: 00 314 463, zast.: LawService, s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., H. XXXX/XX, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 25,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Stacho Chladný vo výške 41,94 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním doručeným na tunajší súd dňa 06.03.2013 označený ako „ Zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie“, súdny exekútor zaslal súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.02.2013, a to z dôvodu, že povinný uhradil nárok oprávneného dňa 17.10.2012 a to priamo na účet oprávneného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 69,48 eur.
Z podania oprávneného zo dňa 13.02.2013, označeného ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, vyplýva, že oprávnený žiada, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že povinný svoju pohľadávku v sume 25,55 eur uhradil dňa 17.10.2012 na účet oprávneného.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení - Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia a v súlade s podaním oprávneného rozhodol tak, že exekúciu zastavil, nakoľko za strany povinného došlo dňa 17.10.2012 (t.j. pred začatím exekučného konania) k splneniu záväzku.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta EP, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd teda s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 1 EP uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, nakoľko oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, tým že podal návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 16.11.2012 aj napriek tomu, že mu povinný uhradil pohľadávku už dňa 17.10.2012.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 1,76 eur (poštovné) a DPH vo výške 6,99 eur.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúmal ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a primeranosť.
Súd krátil náhradu za poštovné, vyúčtované súdnym exekútorom, nakoľko z exekútorských doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že písomnosti súdny exekútor doručoval vo viacerých konaniach. Súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné za písomnosť označenú ako „žiadosť o udelenie poverenia“, ale nakoľko z doručenky vyplýva, že exekútor posielal uvedené žiadosti naraz v 50 konaniach, súd pomerne krátil výšku náhrady za poštovné a priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného len vo výške 0,02 eur. Obdobne súd krátil výšku náhrady za poštovné aj za písomnosť označenú ako „ prvotnú žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP a príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov - SP“. Náhradu poštovného za písomnosti označené ako „ upovedomenie o začatí exekúcie a výzva na splnenie povinnosti a predvolanie povinného“ súd priznal len za jedenkrát vo výške 1,68 eur, nakoľko ich súdny exekútor poslal spolu, z čoho vyplýva, že nárok na náhradu poštovného mu vzniklo len za jedno doručenie povinnému.
Súd nepriznal náhradu za poplatok označený ako „ODI- elektronická blokácia vozidiel“, nakoľko v exekútorskom spise sa nenachádza doklad o výške a zaplatení tohto poplatku. Výšku poplatku nemal súd za preukázanú, a preto ju ani nemohol priznať.
Súd ďalej nepriznal náhradu poštovného za písomnosti označené ako „ príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke“, ktoré exekútor poslal takmer do všetkých bánk v tom čase podnikajúcich na území Slovenskej republiky. Súdny exekútor vôbec nezisťoval, či v nich má povinný vedený účet. Podľa § 95 ods. a písm. a) EP exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ banka účet povinného nevedie, je zbytočné a zároveň neúčelné a nehospodárne zasielať jej príkaz na začatie exekúcie. Na základe vyššie uvedeného nemožno považovať za účelné ani hotové výdavky na papier , obálky a tlač listín spojených s vypracovaním uvedených písomností, a preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu týchto hotových výdavkov.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za hotové výdavky na papier, obálku, tlač listiny za všetky úkony, nakoľko nemal z exekútorského spisu preukázanú výšku výdavkov, ktorá súdnemu exekútorovi takto vznikla. Súd nemôže priznať náhradu hotových výdavkov, keď nemá preukázanú ich výšku.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 41,94 eur, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.