Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/101/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Mesto Trnava, Hlavná 31, Trnava proti žalovanému Milošovi Majkovi - MAJKO DESIGN STUDIO, Trnavská cesta 867/53, Sereď, IČO: 30 112 524, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, o zaplatenie 1.223,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -302 zo dňa 2.4.2012 jednohlasne t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.223,59 eur (36.862,- Sk) s príslušenstvom ako doposiaľ neuhradenej časti odplaty za prenájom plôch na reklamné účely a úrokov z omeškania za úhrady vykonané oneskorene.

Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v časti splatnej do 30.1.1998, v súvislosti s uplatnenou čiastkou 6.950,- Sk namietal nemožnosť spätného uplatnenia dodatku nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.1999, ktorým došlo k zvýšeniu pôvodne dohodnutej výšky nájomného a vo zvyšnej časti žiadal započítanie jeho pohľadávky voči žalobcovi, ktorá mu vo výške 26.500,- Sk vznikla v auguste 2004 plnením na základe ústnej dohody účastníkov - realizáciou reflexného olepu služobného vozidla Mestskej polície Trnava.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 2.4.2012 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 720,70 eur so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 230,70 eur od 16.11.1999 do 1.2.2008, zo sumy 763,40 eur od 16.1.2000 do 1.2.2008, zo sumy 542,66 eur od 2.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 27,65 eur od 16.1.2001 do zaplatenia a zo sumy 63,63 eur od 16.1.2001 do zaplatenia, všetko do troch dní. Vo zvyšku súd návrh zamietol (v časti o zaplatenie 1.550,- Sk s prísl. návrh zamietol už rozsudkom -109 zo dňa 4.2.2008) a podľa žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 31, eur. Podľa súd účastníkov zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania štátu, z toho žalobcu vo výške 46, eur a žalovaného vo výške 157,08 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov konania, zároveň zmluvných strán nájomnej zmluvy zo dňa 11.5.1997 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.10.1998 a nájomnej zmluvy zo dňa 15.10.1998 s dodatkom č. 1 zo dňa 1.10.1999, a z predložených listinných dôkazov - z uvedených nájomných zmlúv vrátane ich dodatkov dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol (podľa platnej právnej úpravy v čase vzniku zmluvných vzťahov)

občiansko-právny záväzkový vzťah na základe uzatvorených nájomných zmlúv vrátane dodatkov s ich podstatnými náležitosťami (konkretizácia zmluvných strán, označenie predmetu nájmu, dočasnosť užívania predmetu nájmu - doba nájmu, dohoda o nájomnom ako odplata za dočasné prenechanie predmetu nájmu do užívania). Na základe uvedených nájomných zmlúv vrátane dodatkov si žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť prenechať predmety nájmu žalovanému na dočasné užívanie na dohodnutú dobu a žalovaný si naopak zmluvnú povinnosť zaplatiť nájomné nesplnil riadne a včas. Z nájomnej zmluvy zo dňa 11.5.1997 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.10.1998 žalovaný zaplatil nájomné vo výške 10.000,-Sk splatné dňa 15.1.1999 až dňa 30.9.1999, čím sa dostal do omeškania s platbou nájomného a žalobca si vyúčtoval zákonné úroky z omeškania za dobu omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy 10.000,- Sk v sume 1.248,- Sk faktúrou číslo 38/99 zo dňa 1.10.1999. Z nájomnej zmluvy zo dňa 11.5.1997 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.10.1998 žalovaný zaplatil nájomné vo výške 10.000,- Sk splatné dňa 15.1.2000 až dňa 25.10.2000, čím sa dostal do omeškania s platbou nájomného a žalobca si vyúčtoval zákonné úroky z omeškania za dobu omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy 10.000,- Sk v sume 1.364,- Sk výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.10.2001. Z nájomnej zmluvy zo dňa 11.5.1997 s dodatkom č. 1 zo dňa 26.10.1998 žalovaný nezaplatil nájomné za január 2001 vo výške 833,-Sk splatné dňa 15.1.2001, na zaplatenie ktorého dlžného nájomného vyzval žalobca žalovaného výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.10.2001. Z nájomnej zmluvy zo dňa 11.5.1997 s dodatkom č. 1 zo dňa 1.10.1999 žalovaný nezaplatil doplatok nájomného za obdobie od 1.7.1999 do 31.12.1999 vo výške 6.950,-Sk splatný dňa 15.11.1999, nájomné za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2000 vo výške 6.950,-Sk splatné dňa 15.1.2000, časť nájomného za obdobie od 1.1.2001 do 31.1.2001 vo výške 1.917,-Sk splatné dňa 15.1.2001, na zaplatenie ktorého dlžného nájomného vyzval žalobca žalovaného upomienkou nájomného zo dňa 2.5.2000 a výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.10.2001. Žalovaný tak dlží žalobcovi podľa žalobcu na nájomnom a úrokoch z omeškania celkom sumu 35.312,- Sk (1.248,- Sk + 1.364,- Sk + 833,- Sk + 6.950,- Sk + 23.000,- Sk + 1.917,- Sk). Vo vzťahu k dlžnému nájomnému bol sporným nárok žalocu na zaplatenie doplatku nájomného za obdobie od 1.7.1999 do 31.12.1999 v sume 6.950,-Sk, nakoľko žalovaná namietla rozpor dodatku č. 1 zo dňa 1.10.1999 k nájomnej zmluve zo dňa 15.10.1998 s ustanovením z dôvodu jeho spätnej účinnosti od 1.7.1999. Vo vzťahu k dodatku č. 1 zo dňa 1.10.1999 k nájomnej zmluve zo dňa 15.10.1998 v časti dohody o jeho spätnej účinnosti súd nezistil žiaden zákonný dôvod pre vyslovenie neplatnosti tohto dojednania, keďže obe zmluvné strany súhlasili s jeho obsahom a súhlasný prejav vôle zmluvných strán potvrdili vlastnoručným podpisom na dodatku č. 1 zo dňa 1.10.1999 k nájomnej zmluve zo dňa 15.10.1998, a preto sa jedná záväzok platný. Ostatná časť pohľadávky žalobcu na nájomnom a úrokoch z omeškania nebola medzi účastníkmi konania sporná. Vzhľadom k uvedenému považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 35.312,- Sk za dôvodný, čo po prepočte konverzným kurzom na eurá predstavuje sumu 1.172,14 eura.

V priebehu pojednávania sa žalovaný bránil ( ) vznesením kompenzačnej námietky právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 1.2.2008 vo výške 26.500,- Sk, upresnenej podaním žalovaného doručeného súdu dňa 1.2.2008 na výšku 25.615,- Sk. Žalovaný v konaní teda prezentoval existenciu svojej tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi v sume 25.615,- Sk ako bezdôvodné obohatenie žalobcu získané plnením z neplatne uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, na základe ktorej žalovaný zhotovil pre žalobcu reflexné olepenie malého dodávkového vozidla Mestskej polície Trnava, ktoré dielo vykonal a odovzdal žalobcovi dňa 11.8.2004, ako to aj vyplýva z potvrdeného dodacieho listu č. 1108/04 zo dňa 11.8.2004. Cenu plnenia si žalovaný vyúčtoval faktúrou č. 07-10-2002 zo dňa 12.10.2007 na sumu 25.615,- Sk so splatnosťou dňa 16.10.2007. Žalovaný v konaní poukazoval na ústne uzatvorenú zmluvu o dielo medzi účastníkmi konania bez dohody o cene plnenia, preto si nárok na zaplatenie sumy 25.615,- Sk uplatnil ako bezdôvodné obohatenie z neplatne uzatvorenej zmluvy o dielo. Toto tvrdenie žalovaného žalobca nepopieral, rovnako svedok Mgr. I. B. potvrdil, že mal byť uskutočnený vzorový olep vozidla mestskej polície za cenu bližšie neurčenú, a tak súd zo skutkových zistení vyvodil záver, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o dielo, avšak nedohodli sa na cene diela. Vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalovaného voči žalobcovi vzniesol žalobca námietku premlčania vychádzajúc zo všeobecne trojročnej premlčacej doby podľa . Pokiaľ ide o právnu úpravu zmluvy o dielo podľa obchodno-právnej úpravy jej podstatnou náležitosťou je dohoda o cene, resp. aspoň spôsobu jej určenia, a keďže podľa zhodných tvrdení účastníkov konania k takejto dohode medzi nimi nedošlo a zmluvné strany ani neprejavili (ako to vyplýva z ich prednesu) vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo aj bez tohto určenia, zmluva o dielo v zmysle ustanovenia

platne nevznikla. V nadväznosti na kogentnú právnu normu obsiahnutú v ustanovení , bolo nevyhnutné na uvedený právny vzťah účastníkov konania aplikovať obligatórnu úpravu v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku všeobecnej úprave v . Ak teda žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo forme reflexného olepenia malého dodávkového vozidla Mestskej polície Trnava na základe neplatnej zmluvy o dielo, aplikujú sa na právny vzťah účastníkov konania ustanovenia i vo vzťahu k všeobecnej premlčacej dobe v trvaní štyroch rokov v zmysle ustanovenia . Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalovaného na zaplatenie sumy 25.615,-Sk voči žalobcovi získaný žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia poskytnutím dňa 11.8.2004, ako vyplýva z dodacieho listu č. 1108/04 zo dňa 11.8.2004, nie je premlčaný, nakoľko kompenzačnú námietku uplatnil žalovaný dňa 1.2.2008, teda v štvorročnej premlčacej dobe. Na základe uvedených skutočností nepovažoval súd námietku premlčania vznesenú žalobcom za dôvodnú.

Započítanie je vlastne splatenie pohľadávky vzájomným zúčtovaním a jeho hlavným účelom je vylúčenie platenia a tým spôsob zániku porovnateľného záväzku jeho splnením. Započítaním zaniká nielen hlavný záväzok, ale aj záväzky akcesorické. Pohľadávka nezaniká len samotnou existenciou vzájomnej pohľadávky bez ďalšieho, ale až na základe prejavu vôle oboch strán alebo aspoň jednej z nich, vzájomné nároky kompenzačne vyrovnať. To znamená, že právna úprava započítania umožňuje započítanie aj jednostranným právnym úkonom bez súhlasu (teda aj proti vôli) druhej strany. Podmienkou jednostranného započítania je vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pravosť pohľadávky, splatnosť a neexistencia zákonného zákazu.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a riadiac sa zákonnými predpokladmi zániku pohľadávky, resp. jej časti započítaním, dospel súd k záveru, že na uplatnenú kompenzačnú námietku je nutné v prejednávanej veci prihliadnuť. Predovšetkým je súd názoru, že vzájomná pohľadávka žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia získaného ako plnenie z neplatného právneho úkonu existuje. Predmetom sporu medzi účastníkmi konania bola ďalej výška uvedenej pohľadávky, a preto súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom ustálenia jej výšky. Výsledkom znaleckého dokazovania bolo podanie znaleckého posudku znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, keď zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obvyklá cena poskytnutého plnenia žalovaným pre žalobcu špecifikovaného žalovaným vo faktúre číslo 07-10-2002 v auguste 2004 predstavovala sumu 451,44 eura, ktorá suma 451,44 eura tak predstavuje výšku započítavanej pohľadávky žalovaného. Žalovaný žiadal doplniť dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku znalcom z odboru polygrafia, ktorého znalca z odboru polygrafia považoval za príslušného na vyhotovenie znaleckého posudku v prejednávanej veci. Súd uvedený návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko ustanovená znalkyňa v odbore ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, je v zmysle Inštrukcie 12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR č. 19292/2004-53 v odvetví kontroling oprávnená posudzovať správnosť kalkulácii a cenotvorby a ustanovenie ďalšieho znalca vo veci by bolo nadbytočné. Žalovaný ďalej žiadal doplniť dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku znalcom z odboru cestná premávka, ktorý by mal ohodnotiť pridanú hodnotu ohľadne bezpečnosti cestnej premávky. Súd uvedený návrh na doplnenie dokazovania tiež zamietol, nakoľko ustanovená znalkyňa v odbore ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling vykonala ocenenie plnenia špecifikovaného odporcom vo faktúre č. 07-10-2002 v celom rozsahu, na ktorú faktúru sa žalovaný odvolával pri vznesení kompenzačnej námietky, a ďalšie oceňovanie pridanej hodnoty ohľadne bezpečnosti cestnej premávky by bolo nad rámec kompenzačnej námietky žalovaného, teda i nad rámec predmetu konania. Navyše po oboznámení sa so znaleckým posudkom nemal súd žiadne pochybnosti o presnosti v ňom konštatovaných zistení, dôslednosti pri ich zhodnotení a určenia ceny plnenia žalovaného, teda o celkovej správnosti znaleckého posudku.

Účinky stretnutia vzájomných pohľadávok nastávajú kompenzačným prejavom, ktorý urobil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 1.2.2008. Započítanie ako forma bezhotovostného vyrovnania sa vykonáva odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. V súdenom prípade súd ustálil pohľadávku žalobcu titulom nájomného a úroku z omeškania na sumu 1.172,14 eura a pohľadávku žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia na sumu 451,44 eura. Výsledkom sporu je tak právo žalobcu na zaplatenie sumy 720,70 eura (1.172,14 eura - 451,44 eura).

Žalobca si okrem istiny 1.172,14 eura (pôvodne 35.312,- Sk) uplatnil v konaní aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne sumy 27,65 eura (pôvodne zo sumy 833,-Sk) od 16.1.2001 do zaplatenia, zo sumy 230,70 eura (pôvodne zo sumy 6.950,-Sk) do 16.11.1999 do zaplatenia, zo sumy 763,46 eura (pôvodne zo sumy 23.000,-Sk) od 16.1.2000 do zaplatenia, zo sumy 63,63 eura (pôvodne zo sumy 1.917,-Sk) od 16.1.2001 do zaplatenia, ktorý nárok považoval súd tiež za opodstatnený, nakoľko žalovaný sa ocitol so zaplatením nájomného, t. j. peňažného dlhu, v omeškaní, pričom k omeškaniu žalovaného došlo dňom nasledujúcim po splatnosti nájomného, keď výška dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska v rozhodnom období bola 17,6 % (8,80 % x 2). Ak teda došlo k stretu vzájomných pohľadávok účastníkov konania dňa 1.2.2008, t. j. k zániku vzájomných pohľadávok, má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 230,70 eura od 16.11.1999 do 1.2.2008, zo sumy 763,40 eura od 16.1.2000 do 1.2.2008, zo sumy 542,66 eura (763,40 eura - [451,44 eura - 230,74 eura]) od 2.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 27,65 eura od 16.1.2001 do zaplatenia a zo sumy 63,63 eura od 16.1.2001 do zaplatenia s tým, že v rámci kompenzácie súd odpočítal pohľadávku žalovaného od najstaršej pohľadávky žalobcu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh žalobcu za dôvodný v časti o zaplatenie sumy 720,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 230,70 eura od 16.11.1999 do 1.2.2008, zo sumy 763,40 eura od 16.1.2000 do 1.2.2008, zo sumy 542,66 eura od 2.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 27,65 eura od 16.1.2001 do zaplatenia a zo sumy 63,63 eura od 16.1.2001 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukazoval na to, že vo veci vypracovaný znalecký posudok Ing. M. F., PhD. - znalkyne v odbore ekonómia a manažment, odvetvie kontroling nezodpovedá požiadavkám kladeným na tento druh dôkazu, nakoľko znalkyňa nezohľadnila všetky súvisiace ukazovatele a vypracovanie posudku ani nebolo zverené príslušnému znalcovi. Za nedostatočné považuje vymedzenie predmetu plnenia na str. 2 znaleckého posudku, pričom znalkyňa pri postupe vyčíslenia hodnoty ním vykonaných prác a použitého materiálu opomenula zohľadniť čas a prostriedky vynaložené na vytvorenie presného dizajnu olepu, ktorý okrem súladu s právnymi predpismi musí zodpovedať aj estetickým požiadavkám a podmienkam bezpečnosti cestnej premávky. Znalkyňa aj z dôvodu jej odlišného odborného zamerania stanovila jeho odmenu za vykonané dielo nižšiu ako je jej reálna výška. Má za to, že pre posúdenie hodnoty ním vytvoreného diela, vrátane času potrebného na vytvorenie dizajnu olepu a tvorivej činnosti jeho autora bolo potrebné zadať vypracovanie posudku znalcovi z odboru polygrafia. Pokiaľ sa súd odvolával na inštrukciu 12/2005 MS SR č. -53, ide o neaktuálny predpis zrušený inštrukciou č. 7/2009 MS SR č. -51, z prílohy č. 6 ktorej vyplýva, že znalkyňa nebola príslušná na vyhotovenie predmetného posudku, nakoľko k posudzovaniu cenotvorby je príslušná iba v súvislosti s použitím všeobecne záväzných, vedecky podložených predpisov a postupov, ku ktorým pri vytváraní dizajnu olepu nedochádza, ale ide o tvorivú činnosť autora. Vzhľadom k tomu, že súd pri posudzovaní jeho kompenzačnej námietky vychádzal iba z posudku nepríslušného znalca, nemožno jeho rozhodnutie považovať za správne.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t. j. s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku, a z pohľadu odvolacích dôvodov, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.

Z hľadiska posúdenia dôvodnosti výšky žalovaným uplatnenej pohľadávky majúcej základ v bezdôvodnom obohatení žalobcu bolo v konaní zásadným zistenie, aká bola v danom čase obvyklá cena plnenia - reflexného olepu služobného vozidla mestskej polície zn. Renault Kangoo. V rozpore s právnym názorom odvolateľa takto stanovenej odbornej otázke riešenej súdom prvého stupňa v súlade s

ustanovením zodpovedá odborné zameranie znalkyne Ing. L. F., PhD. v odvetví kontrolingu zahŕňajúcom okrem iného oprávnenie k posudzovaniu cenotvorby.

Tvrdenia odvolateľa o nezohľadnení všetkých (bližšie nešpecifikovaných) vstupných nákladov pri vytváraní dizajnu olepu nespochybňujú závery znalkyne obsiahnuté v posudku č. 8/10 zo dňa 29.10.2010, vychádzajúce z dielčích postupov žalovaného špecifikovaných vo faktúre č. 07-10-1002 zo dňa 12.10.2007 (žalovaný napriek opakovaným výzvam znalkyne i súdu prvého stupňa iný popis týkajúci sa jeho vlastnej cenotvorby nepredložil) a zjavne korešpondujúce okrem iného s cenovou ponukou reklamno obchodnej agentúry OMICRON z roku 2001, dokladmi o cenách dodávateľa obdobného plnenia z roku 2008 - Mgr. art. D. N. - Progres reklama (čl. 157, 158 spis. mat.), ako aj s vyjadrením žalovaného na pojednávaní konanom dňa 18.3.2009, podľa ktorého v období roku 2000 - 2001 pre niektoré mestské polície boli olepy vozidiel dodávané za ceny blížiace sa k cene 10.000,- Sk, a cenu v roku 2004 ustaľoval z bežnej kalkulácie zahŕňajúcej výrobné náklady, mzdy, odvody, režijné náklady a zisk.

Pokiaľ za takejto situácie súd prvého stupňa pri určení výšky pohľadávky žalovaného vychádzal zo znaleckého posudku č. 8/10, postupoval v súlade s procesnými predpismi a odvolací súd vzhľadom na nedostatok iných odvolacích dôvodov jeho rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.