Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-275-2012.pdf
PDF · 114.08 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/275/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: S.. R. B. rod. B., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX P. P., J. XX/a, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Cipciar & partners, s. r . o., 821 01 Bratislava, Haburská 49/F, proti odporkyni: R.. J. B. rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX P. P., Šalgotariánska 3, zast. splnomocnenou advokátkou: Mgr. Aneta Tabačková, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Nám. SNP 17, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne zo dňa 05. 04. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/181/2009-582 zo dňa 21. 03. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľa a odporkyne tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal jednoizbový byť č. XX na 8. poschodí, vchod č. X bytového domu na N. ulici č. X-X, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcelách č. XXXX, XXXX, G., katastrálne územie I., obec P. P., zapísaný na LV č. XXXX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 267/44407 v hodnote 30 000 €, hnuteľné veci - zariadenie jednoizbového bytu v zostatkovej hodnote 0 €. Do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal trojizbový byt č. XX na 9. poschodí, vchod č. X bytového domu na L. ulici č. 3, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, kat. úz. I., obec P. P., zapísaný na LV č. XXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 7593/389154 v hodnote 54 000 €. Odporkyni prikázal nehnuteľnosť - garáž, súpisné číslo XXXX, postavenú na pozemku parc. č. XXXX/X/X, kat. úz. I., obec P. P., zapísaná na LV č. XXXX, spolu s pozemkom parc. č. XXXX/X/X s výmerou 10 m2 a parc. č. XXXX/X/ X o výmere 10 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. I., obec P. P., v podiele 1/2, zapísané na LV č. XXXX, v hodnote 6 200 €. Odporkyni prikázal tiež zariadenie trojizbového bytu hodnote 0 €. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielu sumu vo výške 17 587,83 €, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 2 706 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že v konaní mal za nesporne preukázané, čo patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ktoré nehnuteľnosti tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Sporná zostala otázka ako bolo nakladané s peňažnými prostriedkami získanými za trvania manželstva z príjmu oboch účastníkov sporu. Odporkyňa preukazovala, že s uvedenými prostriedkami bolo nakladané v rozpore s ust. § 145 OSP, tiež na
okolnosť, že navrhovateľ po rozvode získal značný nehnuteľný majetok. Tvrdila, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov mali byť zahrnuté finančné prostriedky a to vklad v AG banke v sume 302 000,--Sk, suma 250 000,--Sk z predaja osobného motorového vozidla „Honda“, zamestnanecký úver v sume 300 000,--Sk, vklad v Ľudovej banke v sume 280 000,--Sk, úhrady v zmysle faktúr z roku 1999 v sume 145 000,--Sk a 165 000,--Sk. Odporkyňa mala za to, že navrhovateľ nepreukázal ako bolo s uvedenými finančnými prostriedkami naložené. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho istého účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (rozsudok NS ČR 22Cdo/2263/2005).
Pokiaľ bolo vykonané dokazovanie dotazom na banky ohľadom zistenia existencie účtov a ich zostatkov ku dňu rozvodu, okrem navrhovateľom uvedených neboli zistené iné zostatky na účtoch ku dňu rozvodu manželstva, ktoré by mal súd v rámci vyporiadania BSM vyporiadať. Pokiaľ účastníci za trvania manželstva uzatvorili zmluvu o stavebnom sporení jej účastníčkou bola aj odporkyňa a pokiaľ tvrdí, že nevie, ako boli uvedené finančné prostriedky použité, považoval súd jej tvrdenie za účelové. Uvedený úver zaplatil po rozvode manželstva navrhovateľ k zostatku v plnom rozsahu. Pokiaľ účastníci zakúpili jednoizbový byt v roku 2001, účastníkom zmluvy bola aj odporkyňa. Táto uviedla, že za byt bola vyplatená kúpna cena 120 000,--Sk. Uvedené nekorešponduje s potvrdením predávajúceho zo dňa 06. 11. 2011. Navrhovateľ uviedol, že na kúpu jednoizbového bytu boli použité finančné prostriedky a to 300 000,--Sk z vkladu v AG Banke, zvyšok kúpnej ceny, tak ako to vyplýva aj z potvrdenia, bol riešený úverom zo stavebného sporenia.
Pokiaľ účastníci uvádzali finančné prostriedky získané za trvania manželstva či už z predaja vozidla Honda, alebo Škoda 130, išlo o finančné prostriedky získané z predaja za trvania manželstva a nebolo preukázané, že za manželstva neboli spotrebované. Čo sa týka zamestnaneckého úveru, ktorý uzatvorili obaja účastníci v roku 1999 tento bol splatený za trvania manželstva a to v roku 2002 po skončení pracovného pomeru navrhovateľa v komerčnej banke. Príjmové doklady „BB, s. r. o., Rudlová“ ako úhrada faktúr 15/1999 a 16/1999 išlo pravdepodobne o fiktívne doklady k čerpaniu úveru v rámci stavebného sporenia. Odporkyňa mala vedomosť o zmluvách. Bola účastníčkou týchto zmlúv. Jej tvrdenia, že uvedené peňažné prostriedky neboli spotrebované za trvania manželstva, sa javia ako účelové, navyše pri nepreukázaní, že finančné prostriedky neboli za manželstva spotrebované prípadne, že ich navrhovateľ použil na nadobudnutie nehnuteľnosti po rozvode manželstva. V konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ nakladal s úsporami nadobudnutými za trvania manželstva v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ. Je nepochybné, že za trvania manželstva nadobudli účastníci nehnuteľnosti, odporkyňa nepreukázala, že pokiaľ aj absolvovali dovolenky, čo nebolo sporné, že boli za inú protislužbu a teda nie platené v hotovosti, naviac, keď podľa oznámenia peňažných ústavov vklady, ktoré žiadala odporkyňa zisťovať, boli ešte za trvania manželstva zrušené, ku dňu rozvodu manželstva neboli na zisťovaných účtoch finančné prostriedky na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ v konaní bol zisťovaný príjem účastníkov konania, súd mal za to, že navrhovateľ bol ten, kto sa pričinil o nadobudnutie majetku, samozrejme s prihliadnutím na strane odporkyne o osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Navrhovateľ predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 13. 12. 2007 v sume 3 000 000,--Sk a to na financovanie nehnuteľností - rodinný dom s pozemkami zapísaný na LV č. XXXX, notársku zápisnicu N 31/2007 a NZ 7872/2007 zo dňa 28. 02. 2007 o uzavretí zmluvy zo dňa 26. 01. 2007 o poskytnutí úveru v sume 2 000 000,--Sk a čestné prehlásenie zo dňa 21. 11. 2011 na preukázanie o finančnej situácii po rozvode manželstva a nadobudnutia majetku po rozvode manželstva.
Odvolateľka vo včas podanom odvolaní uviedla, že okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené zo zmluvy o stavebnom sporení, zmluvy o zamestnaneckom úvere a vyplatenia AG vkladu boli vyplatené k rukám navrhovateľa alebo na jeho účet. K účtu nemala dispozičné právo. Má za to, že navrhovateľ nesie dôkazné bremeno o tom, že tieto prostriedky použil v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ, teda na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky v sume 80 000,--Sk v hotovosti na účel vedený vo VOLSBANK banke, 200 000,--Sk v hotovosti na ten istý účet,
teda spolu 280 000,--Sk bez vedomia a súhlasu odporkyne. Tento účet nebol spoločným účtom, podľa oznámenia banky evidentne nepatril navrhovateľovi, keď táto oznámila, že navrhovateľ nie je a nikdy nebol klientom VOLSBANK banky, a. s. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedené finančné prostriedky boli použité na kúpu jednoizbového bytu teda prvú splátku, toto tvrdenie musí aj preukázať. Na potvrdení o prevzatí kúpnej ceny zo dňa 06. 01. 2011 (potvrdenie predávajúcehoP. P.) je uvedené len meno navrhovateľa „nefiguruje ani môj podpis“. Aj z tohto je evidentné, že navrhovateľ v súvislosti s nakladaním spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM nakladal v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ. Pokiaľ nie je navrhovateľom preukázané, že sumu 280 000,--Sk vloženú na cudzí účet bola skutočne použitá na vyplatenie kúpnej ceny a odporkyňa na takéto použitie súhlas nedala, nemôže mať prvostupňový súd za preukázané, že tieto prostriedky nepatria do masy BSM. Vo vzťahu k sume 350 000,--Sk, ktorú navrhovateľ vyplatil T. P. ako časť kúpnej ceny za jednoizbový byt bez súhlasu odporkyne, potom aj táto finančná čiastka mala byť zahrnutá do masy BSM, pretože navrhovateľ nakladal s finančnými prostriedkami v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ. Suma 300 000,--Sk vyplatená navrhovateľovi na základe zmluvy o zamestnaneckom úvere zo dňa 25. 10. 1999 bola určená na rekonštrukciu bytu. Bola ale vyplatená na zamestnanecký účet navrhovateľa, k tomuto ona nemala dispozičné právo. Nevie ako s týmito finančnými prostriedkami bolo naložené, pretože na rekonštrukciu bytu neboli použité. Zo zmluvy o zamestnaneckom úvere nepochybne vyplýva bol účel poskytnutia úveru. Tento nebol naplnený. Pokiaľ ide o pokladničné doklady na sumu 148 957,--Sk a 165 176,--Sk v konaní nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky boli spotrebované na účel rodiny a nebolo preukázané ako boli spotrebované. V konaní poukazovala na nadštandardný príjem navrhovateľa. Za obdobie manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov trojizbový byt a to v roku 1997, ktorý odkúpili ako pôvodní nájomcovia za kúpnu cenu 32 269,--Sk a jednoizbový byt za kúpnu cenu 120 000,--Sk a garáž. Je potom zarážajúce, že pri nadštandardných príjmoch boli na účtoch ku dňu rozvodu len zanedbateľné finančné prostriedky.
V konaní poukazovala, že navrhovateľ krátko po rozvode manželstva nadobudol majetok nie zanedbateľnej hodnoty. Navrhovateľ tvrdil, že na nadobudnutie majetku po rozvode mu poskytol pôžičku otec v sume 150 000 €. V tomto smere ale súd nevykonal dokazovanie, nevypočul otca navrhovateľa. Prvostupňový súd neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ jednoizbový byt prenajímal tretím osobám bez jej súhlasu a vedomia. Príjmy z tohto prenájmu chodili na účet navrhovateľa.
V konaní neboli vykonané ani ďalšie dôkazy navrhované odporkyňou. Dotazy na banky neboli vykonané dostatočne, súd urobil dotaz len na oznámenie zostatkov na účtoch v bankách a nie na pohyby na týchto účtoch minimálne počas jedného roka pred rozvodom. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch navrhovateľa nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože boli spotrebované na účely rodiny na dovolenky nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ. Mal preukázať nielen to, že boli skutočne použité na účely rodiny a na aké konkrétne účely, ale bol povinný preukázať aj to, že na takéto použitie finančných prostriedkov dala odporkyňa súhlas, pretože sa nejednalo o bežnú vec, ale o peňažné prostriedky v značnej hodnote.
Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že súd „zníži alebo vôbec neurčí sumu na vyporiadanie podielu navrhovateľa“ a to vzhľadom na nakladanie navrhovateľa s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, prípadne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd dôkladne, zákonným spôsobom a v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, dospel k správnemu rozhodnutiu vo veci. Odporkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, prípadne neoznačila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie odporkyne je účelové. K argumentom resp. skutočnostiam, na ktoré poukázala odporkyňa v konaní, navrhovateľ dôkladným spôsobom sa vyjadril v podaniach predložených prvostupňovému súdu, tiež na pojednávaniach. V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM nakladal v súlade s ust. § 145 ods. 1 OZ a to aj so súhlasom a vedomím odporkyne. Odporkyňa vo svojom odvolaní akoby presahovala hranicu reálnych argumentov. V súvislosti s peňažnými prostriedkami, ktorých použitie opakovane a rovnakým spôsobom namieta, tvrdí, že navrhovateľ vlastní aj jednoizbový
byt ktorý kúpil bez jej súhlasu. Spochybňuje pôvod finančných prostriedkov, z ktorých bola zaplatená prvá splátka. Navrhovateľ sa podrobne vyjadril, preukázal svoje tvrdenia v súvislosti s otázkou zmluvy o zamestnaneckom úvere v súvislosti s príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými obchodnou spoločnosťou BB, spol. s r. o., v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. Predložil súdu dôkazy za účelom preukázania pôvodu finančných prostriedkov získaných v čase po rozvode manželstva. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Manželstvo S.. R. B. a R.. J. B. uzavreté dňa 31. 08. 1991 zaniklo rozvodom dňa 18. 07. 2005 (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/75/2003-233 zo dňa 27. 05. 2005).
Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa ust. § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa ust. § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa ust. § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ).
Základnou podmienkou aplikácie ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Občiansky zákonník v ust. § 145 ods. 1 OZ ustanovuje, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Čo sú to bežné veci je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov relatívne stabilizovaná otázka, pričom aj tu platí, že sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne (najmä majetkové a sociálne) pomery manželov. V ostatných veciach (teda nie bežných), ktoré sa týkajú spoločných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch, inak je právny úkon v zmysle ust. § 40a OZ neplatný, ale to len za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti
dovolá. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranný právny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením alebo námietkou, a to aj ústne. Účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom, keď dôjde účastníkom právneho úkonu. Právo oprávneného účastníka dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ).
Ak teda odporkyňa mala za to, že navrhovateľ počas trvania manželstva prípadne nakladal s finančnými prostriedkami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rozpore s ust. § 145 ods. 1 druhá veta OZ, mala právo namietať takéto právne úkony s poukazom na ust. § 40a OZ.
Základným pravidlom dôkazného bremena je, že každá zo sporových strán má tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré zodpovedajú skutkovým znakom právnej normy, na ktorej zakladá tá ktorá strana sporu svoj nárok alebo námietky v danom konaní.
Každá strana má preto dokázať skutkové predpoklady právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá.
Podľa ust. § 120 OPS účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca predpokladá uplatnenie základného abstraktného pravidla o delení dôkazného bremena, podľa ktorého má procesná strana dokazovať skutočnosti, ktoré zodpovedajú skutkovým znakom tej právnej normy, ktorá je pre stranu sporu priaznivá. Inak povedané, každá procesná strana má dokazovať skutkový stav predpokladaný právnou normou, na základe ktorej uplatňuje svoje právo.
Označenie dôkazov je prvým a nevyhnutným krokom k tomu, aby procesná strana mohla dokazovať skutočnosti ohľadom ktorých ju zaťažuje dôkazné bremeno.
Uvedené potom znamená, že aj odporkyňa je v konaní povinná - zaťažená dôkazným bremenom (teda nielen navrhovateľ) v súvislosti s preukazovaním, že finančné prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva nemohli byť spotrebované tak, ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.
Navrhovateľ uviedol, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch, vkladných knižkách, prípadne pochádzajúce z úverov, boli spotrebované. Uviedol aké náklady, teda akú životnú úroveň mala spoločná domácnosť (jej členovia) v čase trvania manželstva. Spotreba v domácnosti, teda potreby výživného, ktoré v sebe ale zahŕňajú uspokojovanie všetkých potrieb členov rodiny je v súdenej veci, vzhľadom na značný časový odstup takmer nepreukázateľná. Miera potrieb môže byť rôzna, závisí aj od schopností a finančných možností aké má tá ktorá rodina. Odporkyňa v konaní o rozvod manželstva uviedla, že navrhovateľ po finančnej stránke rodinu zabezpečoval; platil „nájom bytu, inkasné poplatky, poplatky v škole, škôlke“; „vykonával nákupy pre domácnosť, niekedy sám, niekedy spoločne so mnou“ (č. l. 1-3 spisu sp. zn. 10C/75/2003 Okresného súdu Banská Bystrica). Tu tiež popísala výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí. Uviedla napríklad, že dcéra F., ktorá navštevovala v čase návrhu na rozvod manželstva strednú školu s jazykovým zameraním, navštevovala školskú jedáleň, kde poplatok predstavoval sumu 500,--Sk za mesiac, doprava 200,--Sk mesačne, krúžok volejbalu 200,--Sk mesačne, gitara 700,--Sk polročne, maloletá trpí miernou nadváhou, preto je potrebné zabezpečovať racionálnu stravu, ktorá je finančne nákladnejšia. Nosí okuliare, má uzavretú poistku, ktorú platí odporca. Syn R. navštevuje základnú školu, poplatok za stravu v školskej jedálni predstavuje sumu 450,--Sk mesačne, futbalový oddiel 1 700,--Sk polročne, náklady na prípadné turnaje 2 000,--Sk mesačne, nosí okuliare, gitara 700,--Sk mesačne. Syn R. chodí do škôlky, poplatok za škôlku 500,--Sk mesačne, zvýšené výdavky so synom sú spojené s nevyhnutnosťou pravidelných pobytov v liečebných zariadeniach v záujme toho, aby jeho náchylnosť na zápalové ochorenia dýchacích ciest sa nerozvinula do alergie alebo astmy.
Návrh na rozvod manželstva bol podaný 11. 04. 2003, manželstvo bolo rozvedené v roku 2005. Potom náklady (na výživu, ošatenie, kultúrne, športové vyžitie, výdavky spojené s návštevou maloletých detí v
škôlke, škole, náklady spojené s dovolenkami a podobne), ktoré vynaložil navrhovateľ na uspokojovanie potrieb všetkých členov domácnosti (a to s vedomím, že tento zabezpečuje všetky potreby rodiny) sú takmer nepreukázateľné vzhľadom na odstup času.
Odporkyňa na otázku súdu „ či sa nikdy nepýtala manžela, kde sú peniaze alebo kam išli“ uviedla: „Manželovi v tom čase dôverovala, mal ekonomické vzdelanie, on sa staral o financie. Nevedela ani o tom aké iné účty boli, keďže k nim nemala dispozičné právo“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 13. 10. 2011; č. l. 420-423 spisu). Z uvedeného potom vyplýva, že odporkyňa nemala prehľad o nákladoch spojených s bývaním a s chodom domácnosti, teda náklady spojené s úhradou za byt, náklady na domácnosť - strava, ošatenie, hygienické potreby, kultúrne a športové vyžitie členov rodiny najmä maloletých detí, ich záujmová činnosť, náklady spojené s dovolenkou a pod.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovať na účet vedený v Ľudovej banke, a. s., (neskôr VOLSBANK) na meno B. R. vložil v hotovosti dňa 07. 06. 2001 sumu 80 000,--Sk, a dňa 14. 06. 2001 sumu 200 000,--Sk (č. l. 461 spisu). Z tohto účtu dňa 04. 10. 2002 uskutočnil v hotovosti výber 40 000,--Sk (č. l. 197 spisu). Účet bol vedený na meno B. R., nebol vedený na meno tretej osoby, potom nemohol navrhovateľ vložiť finančné prostriedky tretej osobe, vložil ich na účet vedený na meno B. R..
Náhradu za nedostupný vklad v AG banke, a. s., Nitra, mal uhradiť fond ochrany vkladov najneskôr do 03. 03. 2000 (č. l. 164 spisu) a to v sume 302 304,80 Sk. Navrhovateľ uviedol, že tieto finančné prostriedky použil na kúpu jednoizbového bytu ako prvú splátku na byt; ako dôkaz predložil potvrdenie E. P., z ktorého vyplýva, že „Dolu podpísanýR. P. týmto potvrdzujem, že som prevzal od ing. XXX XX, bytom ... r. č. ... sumu 350 000 Skk ako 1. splátku (kúpna cena bytu so zariadením 650 000) za kúpu jednoizbového bytu v P. P. ... 2. splátka vo výške 300 000 Skk bude riešená úverom zo stavebného sporenia“ (č. l. 214 spisu). Z potvrdenia teda vyplýva, že išlo o hotovostný kontrakt medzi navrhovateľom a pánom V. P., nevyplýva z neho, že táto suma bola prípadne vložená na účet teda, že išlo o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov. Navrhovateľ teda predložil dôkaz o použití finančných prostriedkov. Ak má odporkyňa za to, že finančné prostriedky boli použité iným spôsobom, bolo jej povinnosťou preukázať a označovať dôkazy na preukázanie ňou tvrdených okolností. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Dňa 25. 10. 1999 bola účastníkom sporu (ako manželom) poskytnutá suma 300 000,--Sk na základe zmluvy o zamestnaneckom úvere. Ako účel financovania bola uvedená „rekonštrukcia bytu“ (č. l. 227-230 spisu). Úver bol počas trvania manželstva splatený, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporná bola okolnosť použitia finančných prostriedkov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody okresného súdu, okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že odporkyňa o všetkých týchto zmluvách mala vedomosť, keďže bola ich účastníčkou, a teda jej tvrdenie, že uvedené peňažné prostriedky neboli spotrebované za trvania manželstva sa javia ako účelové, navyše pri nepreukázaní, že by uvedené finančné prostriedky neboli za manželstva spotrebované, prípadne že by ich navrhovateľ použil na nadobudnutie nehnuteľnosti po rozvode manželstva.
Navrhovateľ v konaní uviedol na aký účel boli použité finančné prostriedky získané odpredajom osobného motorového vozidla „Honda“ v roku 2001. Uviedol, že za tieto finančné prostriedky boli uhradené nečakané výdavky rodiny; 47 700,--Sk ako časť splátky na kúpu jednoizbového bytu; časť 150 000,--Sk vložená ako vklad na stavebné sporenie. Odporkyňa poprela tvrdenie navrhovateľa, ale neponúkla na svoje tvrdenie žiadne dôkazy.
Navrhovateľ v konaní tiež uviedol okolnosti o prenajímaní jednoizbového bytu. Tento prenajal strednej škole asi v roku 2002 a to v trvaní 10 mesiacov. Finančnú hotovosť získanú z prenájmu bytu použil na úhradu výdavkov spojených s potrebami a koníčkami maloletých detí, predovšetkým na úhradu rôznych krúžkov a pod. (č. l. 482-494 spisu).
Okresný súd sa zaoberal majetkovými pomermi navrhovateľa po rozvode manželstva. Uviedol, že navrhovateľ predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 17. 12. 2007 v sume 3 000 000,--Sk a to na financovanie nehnuteľností - rodinný dom s príslušnými parcelami na LV č. XX/XXXX,notársku zápisnicu N 31/2007, NZ 7872/2007 zo dňa 28. 02. 2007 o uzavretí zmluvy zo dňa 26. 01. 2007 o poskytnutí úveru vo výške 2 000 000,-Sk a čestné prehlásenie zo dňa 21. 11. 2011 na preukázanie o finančnej situácii po rozvode manželstva a nadobudnutím majetku po rozvode manželstva.
Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci napriek tomu, že nevykonal všetky odporkyňou navrhnuté dôkazy. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú rozhodne súd a nie účastník konania. Tento záver potvrdzuje a j ustálená súdna prax.
Odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. Účastníci nepodali návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 prvá veta OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 2:1.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.