Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-334-2012.pdf
PDF · 94.94 KB
No categories available
16Co/334/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúci v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Ema Novodomcová, členovia senátu, v právnej veci navrhovateľky T.. J. P., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., t. č. bytom U. O., B.. U. XXX, zastúpená AK SK, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 15, proti odporcovi T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, X., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému K. P., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 01. augusta 2012 č. k. 5C/201/2011-72, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., VI., VII. o určení striedavej starostlivosti oboch rodičov, o určení zastupovania a spravovania majetku maloletého a o výživnom p o t v r d z u j e .
Výrok III., IV. a V. o určení rozsahu striedavej starostlivosti m e n í tak, že striedavá starostlivosť sa bude realizovať v jednotýždňových intervaloch od nedele od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým, že v určenom čase je povinný otec maloleté dieťa aj v čase stanovenom pre starostlivosť matky prevziať a odovzdať v bydlisku matky. Striedavá starostlivosť začne právoplatnosťou rozsudku a to u matky maloletého.
Navrhovateľka a odporca sú povinní nahradiť štátu na účet Krajského súdu vedený v P. L. č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX trovy štátu, každý vo výške 17,72 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloletého K. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom určil spôsob a rozsah striedavej starostlivosti tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v každý párny týždeň od pondelka od 7.00 hod. do utorka do 19.00 hod., od piatku od 7.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a v každý nepárny týždeň od stredy od 7.00 hod. do štvrtku do 19.00 hod. počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v každý párny týždeň od stredy od 7.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. a v každý nepárny týždeň od pondelka od 7.00 hod. do utorka do 19.00 hod., od piatku od 7.00 hod. do nedele do 19.00 hod. počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Otcovi uložil povinnosť maloleté dieťa v stanovenom čase, ako aj v čase stanovenom pre starostlivosť matky, prevziať a odovzdať v bydlisku matky. Každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súd výživné rodičom neurčil. Návrh matky a rovnako návrh otca na zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 144 O. s. p.). Po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení prvostupňový súd uviedol, že pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti de facto akceptoval dohodu uzatvorenú medzi obidvomi rodičmi dňa 06. 09. 2011, ktorú realizujú bez vážnejších výhrad až do súčasnosti, ako to obaja potvrdili na pojednávaniach. Pokiaľ takáto dohoda bola praktizovaná, takmer po dobu jedného roka, súd nevidel dôvod, aby nemohla byť realizovaná aj v budúcnosti. Vzhľadom na existenciu tejto dohody zverenie maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov považoval za nevhodné, pretože by bolo potrebné upraviť styk s dieťaťom v širokom rozsahu v priebehu týždňa, čo by bolo obchádzaním zákona, keďže by v podstate išlo striedavú osobnú starostlivosť. Pokiaľ ide o výživné vzhľadom na zistené majetkové a príjmové pomery rodičov a vzhľadom na určenú striedavú starostlivosť dospel súd k záveru, že výživné nie je potrebné určovať. Zároveň rozhodol súd o tom, že každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka odvolanie. Navrhla zmeniť rozsudok tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, súd určí otcovi výživné a upraví styk otca s maloletým. Podľa navrhovateľky rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f/ a d/ O. s. p.
Navrhovateľka tvrdí, že prvostupňový súd sa nezaoberal záujmami a potrebami maloletého dieťaťa. Navrhovateľka poukázala na závažný dôvod pre nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, ktorou je veľká vzdialenosť bydliska účastníkov konania. Pred prvostupňovým súdom obaja rodičia súhlasili s tým, že majú k maloletému dobrý vzťah, a že maloletý sa sám nevie rozhodnúť, ktorému z rodičov má byť po rozvode zverený do starostlivosti. K tejto otázke nevedel zaujať jednoznačný záver ani kolízny opatrovník. Z tohto dôvodu bol vo veci poverený súdny znalec, ktorý jednoznačne uviedol, že maloletý má byť zverený do starostlivosti matky a s otcom mu má byť zabezpečený maximálny možný styk. Znalec jednoznačne uviedol, že v záujme maloletého je, aby bol zverený do starostlivosti matky, súd tento záver nerešpektoval a rozhodol v rozpore so závermi znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie sám nariadil. Súd teda rozhodol v rozpore s vykonaným dokazovaním a v rozpore s existujúcimi posudkami. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že súdom nariadené riešenie nie je v záujme maloletého, keď takmer rok trvajúca dohoda rodičov, ktorá predstavuje vo svojej podstate striedavú starostlivosť, je pre dieťa nevyhovujúca. Maloletý je častejšie chorý, je unavený z neustáleho cestovania medzi X. a U. O., neustálou zmenou prostredia a zmenou výchovných spôsobov medzi rodičmi, ktorí sa často nevedia dohodnúť na základných otázkach spojených s maloletým. Sám kolízny opatrovník sa vyjadril proti striedavej starostlivosti a aj súd konštatoval, že komunikácia medzi účastníkmi je problematická, pričom pri striedavej starostlivosti je základom komunikácia medzi rodičmi. Určená striedavá starostlivosť neuveriteľným spôsobom rodičov limituje, pretože títo si počas určeného času nemôžu žiadnym spôsobom zariadiť program. Súdom určený model striedavej starostlivosti je nereálny a bez dohody rodičov aj absolútne nefunkčný. Podľa názoru navrhovateľky v danej veci rozhodoval zaujatý sudca vzhľadom na vystupovanie sudkyne pred prvostupňovým súdom, keď po vyhlásení rozsudku mala uviesť, že v prípade, ak sa navrhovateľka odvolá, „aspoň sa ukáže, že jej ide o peniaze“. Z tohto slovného spojenia má navrhovateľka za to, že sudkyňa bola v čase rozhodovania zaujatá.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X., ktorý navrhol zmeniť rozsudok tak, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky s čo možno najširšou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom.
K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Brezno a rozsudok navrhuje potvrdiť. Podľa jeho názoru rozhodol súd v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, pričom poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 23. 02. 2010 sp. zn. III. ÚS 1206/09. Nesúhlasí s tým, že súdny znalec na otázku odpovedal, že nie je vhodná striedavá starostlivosť oboch rodičov. Poukazuje na záver znaleckého posudku, kde na strane 15 v odseku 3 odpovedá: „Na základe zistení usudzujeme, že forma striedavej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého K. sa javí ako vhodná.“ Aj ďalej znalec uviedol, že striedavá starostlivosť obidvoch rodičov je vhodná,
ale prekážkou je vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov. Pokiaľ matka v odvolaní poukazuje na veľkú vzdialenosť bydlísk a časté cestovanie maloletého K., poukazuje na to, že po dohode s matkou od 03. 09. 2012 (t. j. po rozhodnutí prvostupňového súdu - pozn. súdu) nastúpil maloletý do J. ročníka základnej školy v X. X., navrhovateľka poukazuje na únavu a častejšie ochorenie dieťaťa z neustáleho cestovania medzi U. O. a X., keďže L. ročník základnej školy navštevoval v X.. Ďalšou zmenou sa nič nevyriešilo, pretože cesta medzi U. O., čo je súčasné bydlisko navrhovateľky a základnou školou v X. trvá maximálne 25 minút a cesta medzi U. O. a základnou školou v X. X. trvá 20 minút. Podľa jeho skúseností cestovanie maloletému neprekáža tak, ako to tvrdí v odvolaní navrhovateľka. Maloletý má záujem cestovať do X., kde má kamarátov zo školy, z V. krúžku a časť rodiny, s ktorou má výborný vzťah. Maloletý sa častejšie vyjadril takým spôsobom, že nechce byť celý týždeň u matky. Pokiaľ sa uvádza problematická komunikácia s rodičmi, s týmto nesúhlasí, pretože táto nie je konfliktná a obaja sa vedia dohodnúť. Dohodli sa písomne o úprave styku s maloletým na čas do skončenia konania o rozvode, bez problémov sa dohodli o trávení vianočných sviatkov a Silvestra, rovnako jarných a letných prázdnin, a tiež o návšteve školy a finančných výdavkoch na maloletého K.. Pokiaľ by to potreby maloletého vyžadovali, je ochotný prenajať si byt v X. X., pretože má záujem vytvoriť čo najlepšie podmienky pre dieťa. O takomto riešení uvažuje už dlhší čas. Má za to, že striedavá starostlivosť obidvoch rodičov je na prospech a v záujme maloletého a budú lepšie zabezpečené jeho potreby. Navrhuje preto potvrdiť prvostupňový rozsudok.
Krajský súd pred rozhodovaním o odvolaní vo veci samej rozhodol o námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni, pričom rozhodol tak, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. októbra 2012 č. k. 14NcC/632/2012-142).
Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a po prejednaní veci rozhodol tak, že napadnutý výrok o určení striedavej starostlivosti oboch rodičov a súvisiace výroky o zastupovaní maloletého dieťaťa, spravovaní majetku a o výživnom potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny. Výrok v časti o určení rozsahu striedavej starostlivosti zmenil podľa § 220 O. s. p.
Ako je zrejmé z obsahu spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 5C/201/2011, okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu K. P., nar. XX. XX. XXXX. Výrok o rozvode manželstva odvolaním napadnutý nebol.
Predmetom odvolacieho konania ostala úprava práv a povinností k maloletému K..
K odvolacím námietkam navrhovateľky, matky maloletého - súd sa nezaoberal záujmami a potrebami maloletého, keď neskúmal, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa, a že súd nerešpektuje výsledky vykonaného znaleckého dokazovania odvolací súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Z obsahu spisu bolo nepochybne preukázané, že obaja rodičia majú záujem o zverenie maloletého do starostlivosti, otec súhlasil so striedavou starostlivosťou. Z vypracovaného znaleckého posudku je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Prvostupňový súd správne postupoval, keď sa zameral na skúmanie „iba potrieb dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú striedavou starostlivosťou naplnené“. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by nemalo byť dieťa zverené do striedavej osobnej starosti nebol ani tvrdený a teda ani dokazovaný.
Pokiaľ sa kolízny opatrovník vyjadril v prospech osobnej starostlivosti matky, tiež nebolo relevantným spôsobom vysvetlené zo strany kolízneho opatrovníka, prečo je práve takýto spôsob osobnej starostlivosti pre dieťa výhodnejší.
Odvolací súd postupujúc podľa ust. § 213 ods. 5 druhá veta O. s. p. doplnil dokazovanie vypočutím súdneho znalca a vyžiadaním si aktuálnej správy od kolízneho opatrovníka. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04. 02. 2013 odvolací súd zistil, že tento vypočul oboch rodičov maloletého K., keď otec zotrval na záujme o striedavú starostlivosť maloletého a podľa jeho názoru maloletý nemá s takýmto spôsobom žiadne problémy, situáciu zvláda. Matka so striedavou starostlivosťou nesúhlasila, žiadala zveriť maloletého do osobnej starostlivosti a súhlasila s čo najširším stykom otca s maloletým. Žiadala rešpektovať záver znaleckého dokazovania. Aj kolízny opatrovník navrhol rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého dokazovania a poukázal na konzultáciu psychológa úradu (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X., odbor sociálnych vecí a rodiny), keď z konzultácie vyplynula jednoznačná obava dieťaťa z toho, že si musí vybrať, ku ktorému z rodičov by chcel ísť. Takáto nutnosť voľby je pre maloletého neprijateľná.
Odvolací súd vzhľadom na závery znaleckého posudku, keď súdny znalec v odpovedi na otázku, či doporučuje zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti odpovedal, že forma striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletého sa javí ako vhodná, veľkou prekážkou je vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, čo považoval za fakt znemožňujúci striedavú starostlivosť a pokiaľ by nebola určená striedavá starostlivosť navrhol, vzhľadom na vek, citové väzby a výchovný vplyv zveriť maloletého do starostlivosti matky s čo najväčším časovým priestorom na realizáciu styku dieťaťa s otcom, vypočul na pojednávaní aj znalca T.. K. B.. Súdny znalec na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že zotrváva na námietke, pre ktorú neodporučil striedavú starostlivosť, a tou je skutočnosť, že dieťa naďalej cestuje do školy. S ohľadom na túto skutočnosť nie je striedavá starostlivosť vhodná. Tiež uviedol, že pokiaľ je styk určený príliš komplikovaným spôsobom, nepovažuje to za vhodné a v prípade existencie striedavej starostlivosti pri dieťati vo veku X rokov možno už uvažovať s dvojtýždňovým intervalom. Zotrval na závere, že obaja rodičia sú schopní poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť, maloletý sa nevyjadril takým spôsobom, aby bolo možné ustáliť, že niektorého z rodičov preferuje, naopak, takémuto vyjadreniu sa maloletý vyhýba. Súdny znalec ustálil, že maloletý sa dobre a bezpečne cíti ako u matky, tak aj u otca.
Odvolací súd po doplnení, resp. zopakovaní dokazovania k otázke striedavej starostlivosti oboch rodičov dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu v tomto smere je správne. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obaja rodičia sú schopní osobne dieťa vychovávať, maloletý má k obom rodičov dobré citové väzby, u oboch sa cíti bezpečne a dobre. Vzhľadom na vek dieťaťa, ako aj skutočnosť, že doposiaľ u matky trávil viac času, je síce možné, že väzba s matkou je o niečo silnejšia, bez relevancie však nie je ani tá skutočnosť, že maloletý K. má ďalšie rodinné a sociálne väzby nielen k otcovi, ale aj k ďalšiemu príbuzenstvu aj k bydlisku otca, ktoré do rozvodu, príp. rozchodu rodičov bolo aj bydliskom maloletého K.. Aj odvolací súd sa priklonil k záveru, že je v záujme maloletého K., aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Pokiaľ matka prostredníctvom splnomocneného advokáta vytýka prvostupňovému súdu, že tento rozhodol v rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním a zo závermi znaleckého posudku, túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, pretože takýto záver zo znaleckého posudku nevyplýva a nebol potvrdený ani vypočutím znalca pred odvolacím súdom.
Odvolací súd však súhlasí s námietkou navrhovateľky, že súdom určený model fungovania striedavej starostlivosti nie je vhodný. K takémuto záveru dospel aj vypočutý súdny znalec, ktorý tiež nepovažoval za správny komplikovaný spôsob striedavej starostlivosti. Aj odvolací súd sa prikláňa k záveru, že v prípade C. dieťaťa je potrebné určiť pevné pravidlá, aby dieťa bolo v situácii správne zorientované, aby vedelo, u ktorého z rodičov, kedy a akú dobu bude, a aby mohlo mať vytvorený určitý pravidelný režim. Vzhľadom na vek dieťaťa ako aj názory rodičov maloletého, priklonil sa odvolací súd k rozsahu striedavej starostlivosti v trvaní jedného týždňa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o súvisiace výroky, a to spravovanie majetku maloletého a zastupovanie maloletého, nezistil odvolací súd dôvod na zmenu, rovnako nezistil dôvod na zmenu vo výroku ohľadne výživného. Oproti vyhlásenému výroku rozsudku odvolací súd doplnil výrok o tom, že prvá začne striedavú starostlivosť vykonávať matka maloletého (§166 O. s. p.).
V zmysle uvedeného teda odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu podľa § 220 O. s. p. len v časti rozsahu určenej striedavej starostlivosti a ostatné odvolaním napadnuté výroky ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní vznikli trovy na znaleckom dokazovaní, ktoré súdny znalec T.. K. B. vyúčtoval v sume 35,44 Eur (vyhláška č. 565/2008 Z. z. - § 6 za 2 hodiny, príprava na pojednávanie, účasť na pojednávaní po 13,28 Eur spolu 26,56 Eur, náhrada za stratu času 2 hodín, spolu 6,64 Eur a cestovné náklady v sume verejnej dopravy 2,24 Eur, spolu 35,44 Eur). Tieto trovy sú navrhovateľka a odporca povinní nahradiť štátu na účet Krajského súdu vedený v P. L., každý vo výške 1 z vyúčtovaných trov, t. j. 17,72 Eur na určený účet (§ 148 ods. 1 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 146 ods. 1 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Súd neurčil účastníkom povinnosť zúčastňovať sa psychologického poradenstva, pretože podľa jeho názoru obaja rodičia sú schopní o otázkach týkajúcich sa maloletého K. rozumne sa dohodnúť tak, ako tomu bolo aj počas prvostupňového aj odvolacieho konania, a to aj napriek tomu, že v zásadnej otázke ohľadne zverenia maloletého do striedavej starostlivosti ku konsenzu medzi nimi nedošlo.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.