Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Co-65-2013.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/65/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi v rade 1/ S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.. Ľ. S. XXXX/XX, N. N., a odporkyni v rade 2/ G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. N. XXXX/X, F. Z., za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcov v rade 1/, 2/ v rade 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník a v rade 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštová 2, Košice, IČO: 35569298, adresa na doručovanie Budapeštianska 8, Košice, o zaplatenie 913,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/135/2012-178 zo dňa 16. 01. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 181,81 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranku, p o t v r d z u j e .
Odporcom v rade 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd konajúc sudcom uznesením zo dňa 16. 01. 2013 zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/135/2012-55 zo dňa 03. 07. 2012 vydané vyšším súdnym úradníkom v časti výroku o náhrade trov konania a zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS trovy konania vo výške 181,81 Eur na účet právneho nástupcu JUDr. Igora Šafranku. Odporcovi v rade 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi v rade 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom náhradu trov konania nepriznal.
Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že po späťvzatí návrhu navrhovateľom v celom rozsahu okresný súd zastavil konanie uznesením č. k. 20C/135/2012-55 zo dňa 03. 07. 2012, vrátil časť zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi a rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník v rade 1/ na strane odporcov 1/, 2/ a žiadal priznať náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ktorému okresný súd, rozhodujúc v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v plnom rozsahu vyhovel a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 181,81 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na strane odporcov vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/, 2/ náhradu trov konania neprizná. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi, nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie trov v zmysle § 150 O. s. p.. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcu. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. V konaní vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov konania neprináleží vedľajšiemu účastníkovi ani podľa § 137 O. s. p. z dôvodu, že odporcu vedľajší účastník v konaní nezastupuje.
Odporcovia v rade 1/, 2/ a vedľajší účastník v rade 1/ sa k odvolaniu navrhovateľa do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
V zmysle § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia.
Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Toto ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O. s. p. a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť,
že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich po uvážení všetkých okolností súd.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu, mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a teda má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu vstupu vedľajších účastníkov v rade 1/ a v rade 2/ na strane odporcov v rade 1/ a 2/, čo vyplýva aj zo samotného textu späťvzatia návrhu.
V zmysle vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení (§ 146 O. s. p.), ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok, uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcom v rade 1/, 2/ v celom rozsahu späť bez ďalšieho uvedenia dôvodov, avšak po tom, čo do konania vstúpili vedľajší účastníci v rade 1/, 2/ na strane odporcov v rade 1/, 2/ možno konštatovať, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcom v rade 1/, 2/ a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na strane odporcov v rade 1/, 2/ trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.
Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na strane odporcov v rade 1/, 2/ náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Samotným odporcom v rade 1/, 2/ žiadne konkrétne trovy prvostupňového konania nevznikli a preto nebol dôvod, aby okresný súd priznával odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov konania.
Okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na strane odporcov v rade 1/, 2/ trovy právneho zastúpenia, ale nie v celej ním uplatnenej výške, pretože tento si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia z neurčitej hodnoty podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spolu vo výške 203,53 Eur. Súd mu priznal trovy právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty predmetu sporu podľa petitu žaloby (913,86 Eur) za 3 úkony právnej služby v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení zmien a doplnkov: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/), 51,45 Eur + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3), vyjadrenie zo dňa 02. 07. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/), 51,45 Eur + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3), odvolanie zo dňa 25. 07. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ ods. 3 písm. b/) 25,72 Eur + 7,63 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 písm. b/) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3) v sume 30,30 Eur, čo spolu predstavuje 181,81 Eur.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením okresného súdu v tom, že na určenie trov právneho zastúpenia sa zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov priamo nevzťahuje, avšak súdna prax zastáva názor, že pri aplikácii vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je analogická aplikácia uvedeného zákona prípustná. Preto, ak v tomto prípade bol zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 6 % zo samotnej uplatňovanej istiny (913,86 Eur), analogicky treba považovať uvedenú sumu za tarifnú hodnotu veci v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby sa potom určí podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z..
Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v rade 1/, pretože práve vstup tohto vedľajšieho účastníka bol vo svojej podstate dôvodom späťvzatia návrhu, a teda mal priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Z následnosti úkonov navrhovateľa a obsahu podania, ktorým vzal späť návrh na začatie konania, je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že vedľajší účastník v rade 1/ vstúpil do konania na strane odporcov v rade 1/, 2/.
Za takto zisteného skutkového stavu okresný súd správne rozhodol, keď podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. uložil navrhovateľovi, aby vedľajšiemu účastníkovi v rade 1/ na strane odporcov zaplatil náhradu trov konania, vzniknutých z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.
Odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. V odvolacom konaní si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak úspešný nebol. Úspešný vedľajší účastník v rade 1/ na strane odporcov sa k odvolaniu do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril a nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, rovnako ako odporcovia v rade 1/, 2/. Preto odvolací súd žiadnemu z účastníkov trovy odvolacieho konania podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p. nepriznal.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.