Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/142/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľky: I. G., bytom R., A. XX, zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Bratislava, Námestie slobody 12 proti odporcom: 1. C. R., bytom B. pri N., H. XX, zastúpenému JUDr. Vierou Klíčovou, Bratislava, Židovská 5, 2. Strattera, s.r.o., Bratislava, Prievozská 18, IČO: 31 407 021, 3. G. L., bytom R., H. XX, zastúpenému JUDr. Petrom Jankovským, advokátom, Bratislava, Krížna 47 o určenie vlastníctva a iné

rozhodol:

Určuje, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného E. katastra pre hlavné mesto SR R., okres R. IV, obec R. - mestská časť M., katastrálne územie M., vinice o výmere XXX mX na parcele č. XXXX, záhrady o výmere XXXX mX na parcele č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX mX na parcele č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX na parcele č. XXXX.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 30.03.2011 žiadala navrhovateľka súd, aby určil, že nájomná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade dňa 10.11.2008 v časti, v ktorej mala navrhovateľka udeliť plnomocenstvo odporcovi v 1. rade, je neplatná. Ďalej žiadala určiť, že kúpna zmluva zo dňa 26.11.2008, uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a navrhovateľkou, zastúpenou odporcom v 1. rade, je neplatná. Zároveň žiadala určiť, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného E. katastra pre hlavné mesto SR R., okres R. IV, R. - mestská časť M., katastrálne územie M., vinice o výmere XXX mX na parcele č. XXXX, záhrady o výmere XXXX mX na parcele č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX mX na parcele č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX na parcele č. XXXX.

Odporca v 1. rade nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť. Navrhovateľka bola informovaná o postupe odporcu, s nájomnou zmluvou, ako aj so splnomocnením na predaj nehnuteľností v M. súhlasila.

Odporca v 2. rade uviedol, že v súčasnosti nemá k dispozícii žiadne doklady, ktoré by mu pomohli bližšie sa vyjadriť, pretože ich firme zabavila daňová polícia, nemali dôvod neuzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, pretože odporca sa zaoberá kúpou a predajom.

Odporca v 3. rade žiadal návrh zamietnuť a poukázal na to, že bol dobromyseľný pri uzavretí kúpnej zmluvy a nemal žiadne pochybnosti o oprávnenosti odporcu v 2. rade konať.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovateľka bola vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území M., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, parcelné č. XXXX vinice - XXX m2, parcelné č. XXXX - záhrady - XXXX m2, parcely č. XXXX - statné plochy - XXX m2, parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria - XX m2. Dňa 10.11.2008 uzatvorili navrhovateľka a odporca v 1. rade nájomnú zmluvu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na dobu určitú 10 rokov. Nájomný pomer môže byť písomnou dohodou zmluvných strán predĺžený alebo skrátený. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 120.000,- Sk ročne, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie odporcu v 1. rade na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Kúpnou zmluvou medzi odporcom v 2. rade a navrhovateľky zo dňa 26.11.2008 bola odpredaná nehnuteľnosť za sumu 100.000,- Sk v mene navrhovateľky konal na základe plnej moci odporca v 1. rade. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2008 medzi odporcom v 2. a v 3. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti odporca v 3. rade za 2.000.000,- Sk. Z výsluchu navrhovateľky zistil, že s odporcom v 1. rade ju zoznámil p. W. a že spomenula, že by chcela dať záhradu do prenájmu. Odporca v 1. rade sa spýtal, či má záujem o predaj záhrady, čo ona odmietla. Asi o dva týždne jej odporca oznámil, že má nájomcu na jej záhrady a dohodli sa, že spíše nájomnú zmluvu. Po oboznámení sa s nájomnou zmluvou súhlasila, no nepodpísala ju, pretože obsahovala aj plnú moc pre odporcu v 1. rade. Po prepracovaní nájomnej zmluvy došlo k jej podpisu na notárskom úrade, kde sa oboznámila s obsahom zmluvy a prečítala si jej prvé vyhotovenie. Ostatné vyhotovenia zmluvy už nečítala a podpísala. Podľa jej názoru ďalšie tzv. opisy nájomnej zmluvy museli obsahovať splnomocnenie pre odporcu v 1. rade, o čom nevedela. Po nejakom čase sa dozvedela od p. N., že odporca v 1. rade ponúka záhrady na predaj, preto zisťovala na katastri, či je všetko s nehnuteľnosťou v poriadku. Pri opakovanej návšteve katastra zistila, že došlo k predaju jej nehnuteľností. Z výsluchu odporcu v 1. rade zistil, že navrhovateľka a C. N. kontaktovali p. W. s tým, že chceli, aby im pomohol pri odpredaji nehnuteľností, pretože potrebovali peniaze. Kúpna cena bola určená na 8.000.000,- Sk a neskôr znižovaná na 5.000.000,- Sk a 3.000.000,- Sk, pretože nebol o nehnuteľnosti záujem. P. W. a C. N. sa na neho obrátili s tým, že mali záujem, aby predmetná nehnuteľnosť bola odpredaná, pretože potrebovali peniaze. Najskôr to chcel riešiť zmluvou o pôžičke s tým, že prípadné vrátenie pôžičky by bolo zabezpečené odkúpením predmetnej nehnuteľnosti, no navrhovateľka s tým nesúhlasila. Keďže navrhovateľka potrebovala peniaze, uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie pre neho. Navrhovateľka túto zmluvu podpísala na notárskom úrade ešte skôr, ako sa mu podarilo zaparkovať jeho motorové vozidlo. On si zobral všetkých päť vyhotovení podpísanej zmluvy. Nepamätal si, či hneď vtedy alebo nasledujúce dni došlo k vyplateniu peňazí, no mali dohodnutú lehotu jedného mesiaca na vrátenie týchto peňazí. Keďže v dohodnutej lehote neboli peniaze vrátené, predal nehnuteľnosť navrhovateľky na základe jej splnomocnenia, ktoré bolo súčasťou jej zmluvy. Chcel len svoje peniaze, ktoré vyplatil navrhovateľke, preto na základe jej splnomocnenia predal jej nehnuteľnosť. Bola uzavretá medzi účastníkmi aj zmluva o pôžičke, a to v písomnej forme, avšak bola roztrhaná, keďže nedošlo k dohode. Z výsluchu odporcu v 2. rade zistil, že v súčasnosti nemá k dispozícii žiadne doklady, ktoré by mu pomohli bližšie sa vyjadriť, pretože ich zabavila daňová polícia. Konateľ G. R. podpísal kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, keď navrhovateľka bola zastúpená odporcom v 1. rade. Z výsluchu svedka C. N. zistil, že s odporcom v 1. rade sa zoznámil cez p. W., keď odporca v 1. rade počul, že sa rozprávali o záhrade, o jej prenájme. Povedal im, že by bolo lepšie, keby ju predali. Asi po týždni sa odporca v 1. rade ohlásil a došlo k stretnutiu s navrhovateľkou v byte navrhovateľky, kde vyložil na stôl 120.000,- Sk a povedal, že má podnájomníka, nejakú taliansku firmu. Po dvoch, troch dňoch prišiel s peniazmi s tým, že dohodol nájom a vyplatil ich navrhovateľke. Po tomto išli k notárovi, kde mala byť podpísaná nájomná zmluva. Keď si navrhovateľka zmluvu prečítala, nesúhlasila s ňou a nepodpísala ju. Stretli sa asi po dvoch, troch dňoch, odporca v 1. rade predložil navrhovateľke nájomnú zmluvu, s ktorou súhlasila, a preto ju následne na notárskom úrade podpísala. Neskôr chcel odporca v 1. rade potvrdenie o prijatí 120.000,- Sk ako nájomného. Keď bola navrhovateľka na katastri, vrátila sa s tým, že zatiaľ sa s nehnuteľnosťou nič nedeje a je jej majiteľkou. Keďže neveril odporcovi v 1. rade, posielal navrhovateľku v novembri 2008 a aj v januári 2009.

V zmysle , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podmienkou pre úspešnosť takéhoto návrhu je z procesnoprávneho hľadiska podmienená tým, že navrhovateľ na určení preukáže naliehavý právny záujem. Pre existenciu naliehavého právneho záujmu

je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa. Pokiaľ súdne rozhodnutie priamo či nepriamo pozitívne či negatívne žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemôže byť v takomto prípade daný naliehavý právny záujem. V prípade určenia právnych skutočností naliehavý právny záujem spravidla nie je daný. Na takom určení právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu) ak určenie predstavuje iba predbežnú otázku vo vzťahu k existencii práva lebo právneho vzťahu, pričom je možné domáhať sa priamo určenia tohto práva alebo právneho vzťahu. V danom prípade určenie platnosti nájomnej zmluvy, resp. kúpno-predajnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade ako aj kúpnej zmluvy medzi odporcom v 2. rade a v 3. rade je otázkou prejudiciálnou pri rozhodovaní o vlastníckom práve navrhovateľky k nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu tu nebol naliehavý právny záujem na určení, že nájomná zmluva v časti splnomocnenia a kúpnej zmluvy sú neplatné a súd ich ako nedôvodné zamietol. Navrhovateľka však má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

V zmysle , právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

V zmysle , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluva je dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím - akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy i jeho prijatie sú jednostranne adresované právne úkony. I pre tieto jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosti vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a predmetu právneho úkonu, ako aj jeho dovolenosti ( ). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik alebo ich plnenie je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovne zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov ( a nasl. ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkmi tvrdené, napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, príp. omyl a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti - nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a podobne.

V zmysle , súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci.

V danom prípade pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či nájomná zmluva a aj jej súčasť - plná moc navrhovateľky pre odporcu na scudzenie nehnuteľnosti je platná. Túto otázku si súd vyriešil ako prejudiciálnu otázku, keď dospel k záveru, že nielen v časti udelenia plnej moci, ale celá nájomná zmluva zo dňa 10.11.2008 je absolútne neplatná. Z vykonaného dokazovania totiž zistil tieto skutkové okolnosti, ktoré predchádzali podpisu tejto zmluvy. Predmetom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade bola pôžička peňazí a nie nájomná zmluva k predmetným nehnuteľnostiam, keď účelom splnomocnenia na odpredaj nehnuteľnosti bolo zabezpečenie pohľadávky odporcu v 1. rade. K tomuto záveru dospel súd po vyhodnotení výpovedí navrhovateľky, odporcu v 1. rade a svedka C. N., keď z výpovede odporcu v 1. rade jednoznačne vyplýva, že išlo o pôžičku peňazí, ktoré mali byť vrátené v lehote jedného mesiaca a že plná moc na scudzenie nehnuteľnosti mala odporcovi v 1. rade zabezpečiť, že peniaze budú vrátené do jedného mesiaca v zmysle ich dohody, čo v podstate potvrdzuje tvrdenie navrhovateľky, že

táto nechcela svoje nehnuteľnosti predávať, nehnuteľnosti mali len zabezpečiť pohľadávku odporcu v 1. rade. Preto po márnom uplynutí dohodnutej lehoty na vrátenie peňazí odporca v 1. rade odpredal nehnuteľnosti navrhovateľky, a to v takom rozsahu, aby bola zabezpečená jeho pohľadávka v sume 100.000,- Sk. Následne bola tá istá nehnuteľnosť odpredaná už za 2.000.000,- Sk odporcom v 2. rade odporcovi v 3. rade. Tvrdenia odporcu v 1. rade nepriamo potvrdzuje vo svojej výpovedi navrhovateľka aj svedok C. N., keď bez uvedenia dôvodu zrazu prestali odporcovi v 1. rade dôverovať a opakovane zisťovali na katastrálnom úrade, či došlo k scudzeniu nehnuteľnosti navrhovateľky odporcom v 1. rade. Z tohto možno jednoznačne vyvodiť, že navrhovateľka si bola vedomá svojho záväzku voči odporcovi, ako aj toho, že môže dôjsť k odpredaju jej nehnuteľnosti. Takýto postup navrhovateľky a odporcu v 1. rade bol v rozpore so zákonom, keďže účelom nájomnej zmluvy bolo v podstate zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa odpredajom jej nehnuteľnosti a nie uzavretie nájomnej zmluvy so splnomocnením na predaj nehnuteľnosti navrhovateľky. Je totiž nesporné medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, že navrhovateľka nechcela odpredať svoje nehnuteľnosti. Navyše súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam navrhovateľky, že nemala záujem odpredať predmetné nehnuteľnosti, ktoré len mali zabezpečiť návratnosť pohľadávky odporcu v 1. rade. Jedná sa o nesporné obchádzanie zákona za takej situácie, v ktorej právny úkon - uzatvorenie nájomnej zmluvy síce zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajúce práva a povinnosti sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Nájomná zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi je absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý musí súd prihliadať priamo zo zákona. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky a keďže nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám, nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníctva navrhovateľky na odporcu v 2. rade a následne s odporcu v 2. rade na odporcu v 3. rade. Je nesporné, že odporca v 3. rade bol v týchto právnych vzťahoch dobromyseľný, čo vyplýva z toho, že vyplatil kúpnu cenu zodpovedajúcu trhovej hodnote vo výške 2.000.000,- Sk, no táto skutočnosť sama o sebe nemôže mať za následok vznik jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, a preto vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky v konaní, ktorá bola úspešná v časti určenia vlastníctva a neúspešná v časti neplatnosti zmlúv. Preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.