Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-344-2012.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/344/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14. proti odporcovi: V. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. Q., L. XX, o zaplatenie 248,95 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 04. 10. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/84/2012-34 zo dňa 10. 09. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o zaplatenie 248,95 € zamietol, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval na odporcovi zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 €. Odporca vystupuje v právnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa, pretože tento zmluvu neuzatváral v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 OZ). Na posudzovaný vzťah medzi účastníkmi je potom potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca má za užívanie služieb nedoplatky. Tiež z hľadiska času dodávateľ nerozlišuje situáciu keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Navrhovateľ súdu nepreukazuje skutočnosť v akej výške boli resp. či vôbec boli splatené faktúry za telekomunikačné služby a teda z akého dôvodu ukončil zmluvný vzťah s odporcom. Navrhovateľ pri uplatnení zmluvnej pokuty nerozlišuje to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Navrhovateľ si zmluvnou pokutou uplatňuje ako satisfakciu za poskytnutie zľavneného telefónu, čo ale podľa názoru súdu nie je primeranou sankciou za porušenie povinnosti plniť riadne a včas. Súd mal z vykonaného dokazovania za to, že navrhovateľ neeviduje voči odporcovi nedoplatky zo zmluvy o pripojení, potom nárok na zmluvnú pokutu nie je dôvodný. Tiež mal súd za to, že zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú sankcionované absolútnou neplatnosťou. Návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní uviedol, že zmluvná pokuta zabezpečuje zmluvné povinnosti účastníka zmluvy po celú dobu viazanosti. Nie je preto možné určovať jej výšku rozdielne počas doby viazanosti s prihliadnutím na čas, kedy došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy a čas, ktorým bol účastník zmluvou viazaný. Odporca nebol zmluvnou pokutou sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že v dôsledku nesplnenia svojej povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Zotrvaním v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa počas doby viazanosti by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby odporca postupne splnil svoj záväzok. Verejnosti je všeobecne známa informácia o tom, akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadne verejnej mobilnej siete a pokiaľ je poskytnutá zľava na kúpu mobilného telefónu je právom poskytovateľa a povinnosťou účastníka zmluvné podmienky dodržiavať. V prípade ich nedodržania zo strany odporcu teda príjemcu tejto služby, tento musí zaplatiť zmluvnú pokutu. Dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výška je vecou vzájomnej dohody strán. Zmluvná pokuta sankcionuje odporcu ako účastníka zmluvy za porušenie povinností uvedených v článku 4 dodatku. Odporca pri uzatváraní zmluvy a dodatku bol informovaný o svojich povinnostiach.
Navrhovateľovi nie je známe akým spôsobom mal preukázať tú skutočnosť, že odporca má za užívanie služieb nedoplatky, teda že nehradil riadne a včas faktúry za poskytnuté služby ako aj to, že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil na základe čoho bola odporcovi uložená zmluvná pokuta. Tým uniesol povinnosť tvrdenia a preukázal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z bremena tvrdenia pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Túto skutočnosť navrhovateľ riadne preukázal. Odporca v konaní netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok spochybnenie uplatneného práva navrhovateľa. Odporca tvrdenie navrhovateľa nijako nerozporoval.
Navrhovateľ poukázal na primeranosť zmluvnej pokuty. Uviedol, že motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy s viazanosťou 24 mesiacov bolo práve poskytnutie plnenia zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vo forme mobilného telefónu vo zvýhodnenej cene ako i zvýhodnené volania či ceny mesačných poplatkov, ktorých hodnotu právny predchodca navrhovateľa zabezpečil zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Okresný súd o návrhu rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, predložených listinných dôkazov, vec správne právne posúdil. Na zvýraznenie správnosti odvolací súd dodáva.
Okresný súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z tvrdení navrhovateľa uvedených v podanom návrhu a s ohľadom na tvrdené skutočnosti potom z predložených listinných dôkazov a to zo zmluvy o pripojení zo dňa 29. 09. 2004 (č. l. 2 spisu), uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, dodatku k Zmluve o pripojení (č. l. 4 spisu), z faktúry (bez uvedenia čísla) zo dňa 22. 05. 2009 (č. l. 5 spisu), všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických, komunikačných, dátových
služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s. (č. l. 6-9 spisu). Právny vzťah medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil podľa ust. § 544 ods. 1, 2 OZ. Návrh navrhovateľa zamietol aj z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že porušením zmluvnej povinnosti, pre ktorú žaluje odporcu o zaplatenie zmluvnej pokuty, je nesplnenie si povinnosti odporcu riadne a včas uhradiť cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho bola SIM karta vypojená z prevádzky. Bolo povinnosťou navrhovateľa predložiť na tieto tvrdenia dôkazy. Okresný súd správne konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca má za užívanie služieb nedoplatky. Navrhovateľ teda nepreukázal, že odporca porušil zmluvnú povinnosť.
Podľa ust. § 101 ods. 1 OSP, „účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu“.
Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP, „účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich neuplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Okresný súd právny vzťah účastníkov konania posúdil podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, „ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda“.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ, „zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia“.
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinností škoda nevznikla.
S ohľadom na uvedené, ak sa navrhovateľ (veriteľ) domáha v konaní zaplatenia zmluvnej pokuty, má povinnosť tvrdenia v tom, že s odporcom (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky
súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje právo a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Odvolací súd zdôrazňuje, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
V rámci dokazovania sa vytvára skutkový podklad pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Nie je povinnosťou súdu vyzývať účastníkov na „doplnenie podaní“ v zmysle ust. § 43 ods. 1 OSP tak, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľ.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). V danej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa ním tvrdenej skutočnosti, a to, že odporca porušil zmluvné povinnosti. Pokiaľ chcel byť navrhovateľ v konaní úspešný, mal prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania a na svoje tvrdenia (o porušení zmluvných povinností zo strany odporcu) mal označiť relevantné dôkazné prostriedky, čo ale neurobil. Ničím nepreukázal, že odporca porušil zmluvné povinnosti.
V konaní odporca neuviedol, tak ako na to poukazuje navrhovateľ v podanom odvolaní „že neplatil riadne hovorné, pričom z jeho vyjadrenia je zrejmé, že si je vedomý porušenia zmluvných povinností z jeho strany“. Odporca v konaní nepodal vyjadrenie k návrhu navrhovateľa, nezúčastnil sa pojednávania. Potom tvrdenie navrhovateľa, že uviedol, že neplatil hovorné a že z jeho vyjadrenia je zrejmé, že si je vedomý porušenia zmluvných povinností z jeho strany nie je pravdivé.
Navrhovateľ v konaní teda nepreukázal, že odporca za plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu. Nebol potom ani dôvod sa zaoberať otázkou prípadnej funkcie zmluvnej pokuty.
Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože tento nemal v odvolacom konaní úspech.
Odporca nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.