Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-31-2013.pdf
PDF · 132.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. A., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XXX/XX, M. N. C. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zast. Q.. P. V., P., P. B., N.. B. X o zaplatenie 977,63 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.7.2012 voči pôvodne žalovanému v 1. rade Q. A. vtedy žalovanej v 2. rade terajšej žalovanej domáhal zaplatenia sumy 977,63 eur pozostávajúcej z istiny 948,09 eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 948,09 eur od 21.11.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 3C 158/2012.
Uznesením č.k. 3C 158/2012-40 zo dňa 8.10.2012 súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom vtedy žalovaného v 1. rade Q. A. zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1. rade. Žalobu žalobcu proti vtedy žalovanej v 2. rade P. A. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní bude rozhodnuté aj o trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná v 2. rade a vedľajší účastník. Konanie je vedené pod sp. zn. 3C 31/2013.
Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom ako postupníkom, nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. - postupca a Q. A. uzatvorili dňa 12.12.2005 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol Q. A. peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že Q. A. neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, postupca od zmluvy odstúpil a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 977,63 eur, ktorá pozostávala z istiny 948,09 eur a úroku z omeškania 29,53 eur v súlade so zmluvou o postúpení,
kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 21.11.2010, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 977,63 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 948,09 eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu a z úroku z omeškania vo výške 29,53 eur, t.j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 14.9.2012 na podporu žalovanej, vzniesol námietku premlčania a žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby voči vtedy žalovanému v 1. rade Q. A. trvá na podanej žalobe v celom rozsahu voči žalovanej.
V písomnom vyjadrení zo dňa 5.10.2012 žalobca uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, nakoľko je oprávnený len na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. V ďalšom uviedol, že žalovaná v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch a citoval ust. § 558 a § 110 ods. 1 vetá druhá Občianskeho zákonníka.
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a Q. A. ako dlžník uzavreli dňa 12.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru predstavovala 23.000,-Sk, druh úveru bol MINIúver do 10 minút, úroková sadzba bola určená ako pevná do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,3%, výška splátky bola určená vo výške 639,- Sk, splatnosť prvej splátky bola určená na 20.1.2006, periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, končená splatnosť úveru na deň 20.11.2010. V zmysle ďalšieho všetky údaje a náležitosti uvedené v základných podmienkach zmluvy sú platné ku dňu podpisu zmluvy, ich zmeny sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými odo dňa 1.8.2002.
Podľa čl. II bod 1 až bod 3 zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok uvedených v zmluve, a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Úver sa považuje za poskytnutý dňom pripísania úveru na účet dlžníka uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedenej v základných podmienkach pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou.
Podľa čl. III bod 1, bod 2 zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom (ďalej len „pohľadávka z úveru“). Dlžník súhlasil, aby veriteľ vykonával inkaso z účtu uvedeného v základných podmienkach a to vo výške a v termíne splátok a zaviazal sa zabezpečiť na účte dostatok finančných prostriedkov, aby bolo možné realizovať inkaso v dohodnutých termínoch.
Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí (čl. III bod 4 zmluvy).
V zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy veriteľ úročí úver sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy.
Podľa čl. V bod 2 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).
Všetky práve vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (čl. V bod 3, bod 4 zmluvy).
Podľa čl. 1 bod 1.2. VOP tieto upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankový produkt vo VOP upravený (čl. 1 bod 1.3. VOP).
V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. (čl. 1 bod 1.4. VOP).
Podľa čl. 7 bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté medzi bankou a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta voči banke, obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte klienta dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu klienta, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.
Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).
Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo
l) ak klient nesplnil alebo porušil povinnosti dohodnuté vo VOP, v zmluve o úvere alebo
zabezpečovacími zmluvami,
banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.
Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného vysporiadania ich vzájomných vzťahov.
Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.6.2012 oznámil Q. A., že pôvodným veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Dlžná pohľadávka predstavuje sumu 1.110,88 eur a vyzval ho na splnenie svojej povinnosti najneskôr do 19.6.2012.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2006 Slovenská sporiteľňa, a.s. Q. A. oznámila, že pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Menový prevzal oznámenie 27.12.2006.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006 došlo k postúpeniu pohľadávky, a to zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania. Ku skutočnostiam namietaným žalobcom, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, súd uvádza, že v danom prípade vystupuje na strane žalovanej vedľajší účastník podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým je združenie založené v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Z povahy takéhoto vedľajšieho účastníctva vyplýva, že pomáha žalovanej v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania, ktorý úkon je svojou podstatou procesným úkonom, ktorý nie je dispozičným úkonom, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom. Na tom, že v prípade uplatnenia námietky premlčania ide o procesné právo nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy akou je námietka premlčania. Na základe uvedeného potom súd považoval námietku premlčania vedľajšieho účastníka za riadne uplatnenú a v ďalšom sa s ňou vysporiadal.
Z vykonaného dokazovania, a to z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach však nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 29.4.2010. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo v čase, keď dlh bol premlčaný. K záveru o premlčaní predmetného záväzku z úverovej zmluvy dospel súd na základe toho, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu v rozsahu totožnom s nárokom ako bol na žalobcu postúpený zmluvou o postúpení pohľadávky, teda tvorený jednak neuhradenou istinou úveru v sume 948,09 eur a vyčísleným úrokom z omeškania v sume 29,53 eur, ktoré sumy boli uvedené aj v prílohe k zmluve o postúpení s uvedením istiny a ostatného príslušenstva na čl. 17. Aj keď žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že úrok z omeškania si uplatňuje počnúc 21.11.2010, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, vyššie v návrhu uvádza, že zmluva o postúpení bola uzavretá dňa 11.12.2006 a s takýmto dátumom bola aj súdu zmluva o postúpení predložená, takže sa pri svojich záveroch súd vychádzal z postúpenia pohľadávky zmluvou z 11.12.2006 a oznámenia o postúpení zaslaného Q. A. dňa 19.12.2006, ktorým bol právnym predchodcom žalobcu tento vyrozumený o postúpení pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 11.12.2006. K tomuto dátumu základná úroková sadzba NBS, ktorá by bola v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. rozhodná pre určenie zákonného úroku omeškania, predstavovala výšku 4,75%, teda úrok z omeškania by mal byť určený pri jej dvojnásobku, teda vo výške 9,5%. Keď právny predchodca už ku dňu postúpenia pohľadávky deklaroval aj príslušenstvo pohľadávky predstavujúce úroky z omeškania, tak pri dlžnej sume úverovej istiny 948,09 eur pri ročnom úroku z omeškania predstavoval sumu 90,07 eur a takto žalobcom a jeho právnym predchodcom vyčíslený v sume 29,53 eur predstavuje cca 33% z ročného úroku z omeškania, teda Q. A. musel byť v tom čase už v omeškaní cca 33% kalendárneho roku, teda cca 120 dní, teda cca 4 mesiace od 11.8.2006. Takto v rade časových udalostí ako aj skutkových, keď je nepochybné, že dlžník nesplácal úver a právny predchodca žalobcu v dôsledku porušenia zmluvných povinností Q. A. využil svoje oprávnenie v zmysle hore citovaného ustanovenia čl. 7 bod 7.6 VOP o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tak ako to neskôr právny zástupca žalobcu uviedol aj v pokuse o zmier a to, že pôvodným veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mala byť dlžníkovi Q. A. oznámená, mal súd za to, že v čase postúpenia pohľadávky už po vykonanom zosplatnení pohľadávky, právny predchodca mohol svoje právo na zaplatenie vykonať po prvý raz, teda mohol sa svojho práva domáhať podaním žaloby na súde a teda už v tom čase začala plynúť premlčacia doba, na ktoré plynutie nemala vplyv ani zmena v osobe veriteľa.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovanou, má nepochybne charakter predtlačených formulárových zmlúv, obsah ktorých nemohla žalovaná ovplyvniť, preto aj tieto dohody majú charakter spotrebiteľských zmlúv, pretože bezprostredne nadväzujú na predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná.
Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.
Obchodný zákonník, ktorým sa mal podľa dojednaní zmluvy a obchodných podmienok právny vzťah spravovať, účinky uznania premlčaného záväzku nepodmieňuje vedomosťou dlžníka o premlčaní, no v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.
Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že prehlásenie žalovanej o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.4.2010 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
Súd určil začatie plynutia premlčacia doby na deň 11.8.2006, ktorá uplynula dňa 11.8.2009, no žalobca podal žalobu až dňa 2.7.2012, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom vedľajší účastník vystupujúci na podporu žalovanej vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa premlčania, nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenie odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehote troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.