Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/494/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky rozhodol samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa: I., zastúpený advokátskou spoločnosťou O., proti odporcom: 1. L. XXX, 2. R., 3. R., 4. Y. 5. R., 6. O., o určenie vlastníctva

rozhodol:

Súd u r č u j e, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Správy katastra R. v kat. úz. J. ako parc. registra „E“ č. XXXX/X. - orná pôda o výmere XXX. m2.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi trovy konania navrhovateľa 300,50 Eur a odmenu advokátskej spoločnosti v sume 1.621,37 Eur k rukám O. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. J. zapísanej na LV č. XXX Správy katastra R. ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2. Návrh zdôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva P., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. a ktoré bolo vydané v dedičskej veci po otcovi navrhovateľa I. a zomrelom XX.X.XXXX,. naposledy bytom J., sa navrhovateľ stal vlastníkom v podiele 1/2 nehnuteľností v kat. úz. J.: rodinného domu súpisné č. XXX, pôvodne postaveného na pare. č. XXXX/X., teraz na pare. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X.. Na základe geometrického plánu č. XXX-XXX- XXXX/XX zo dňa X.X.XXXX. boli parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. zlúčené a z nich vytvorené parc. č. 2653/1 a parc. č. 2653/2 so zmenenou výmerou, pričom pozemok parc. č. 2653/3 zanikla. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva

P. č. k. E. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

XC XXX/XXXX

.- 2 -

P. č. k. E., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. a ktoré bolo vydané v dedičskej veci po matke navrhovateľa D. a zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom v J., sa navrhovateľ stal vlastníkom v podiele 1/2 nehnuteľností v kat. úz. J. rodinného domu súpisné č. XXX., pôvodne postaveného na pare. č. XXXX/X., teraz na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X.

.

V priebehu 50-tych rokov R. spolu s manželkou R., rod. R. začali výstavbu rodinného domu. Rodičia navrhovateľa sa dohodli s manželmi Y. na tom, že otec navrhovateľa im bude dodávať na stavbu domu stavebný materiál - tehly, ktoré získaval ako naturálie ako zamestnanec tehelní v E. Zároveň sa dohodli, že za dodané tehly im manželia Y. odovzdajú pozemok parc. č. XXXX/X . v kat. úz. J.. O tejto skutočnosti vedeli aj obyvatelia J., Z. a Z.. Otec navrhovateľa manželom Y. tehly dodal, avšak k prepisu vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X zo strany Y. nedošlo. Rodičia navrhovateľa predmetnú parcelu užívali od roku 1962 a za túto nehnuteľnosť platili riadne dane. Od roku 1984, po smrti rodičov navrhovateľa užíval predmetnú parcelu navrhovateľ a riadne za túto parcelu platil daň z nehnuteľnosti. Držba tejto parcely nebola do roku 2007 nikým spochybnená. Až v roku 2007 navrhovateľa vyzval na upustenie do vlastníckych práv dedičia po nebohých manželoch Y.. Navrhovateľ sa však cíti byť jediným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Poukázal na ustanovenia novely Obč. , ktorou bol zavedený inštitút vydržania ako aj inštitút ochrany oprávnenej držby nehnuteľností. Od 31.03.1983 bol pozemok spôsobilý držby, keďže podľa nebola vylúčená aj držba pozemku, hoci táto držba neviedla ku vzniku vlastníckeho práva. V tej dobe mali rodičia navrhovateľa predmetný pozemok v držbe. Vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním bol umožnený až , ktorý umožnil vydržanie akejkoľvek nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem u navrhovateľa na takomto určení je daný z dôvodu, že bez takého určenia je ohrozené jeho vlastnícke právo a jeho postavenie vo vzťahu k tretím osobám je neisté a bez takéhoto určenia nie je možná evidencia jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti.

Odporcovia v 1. až 6. rade vo svojom vyjadrení uviedli, že vlastníčkou okrem iných nehnuteľností aj parcely č. XXXX/X sa v roku 1957 stala R., rod. R. po poručiteľke Z., rod. H. na základe uznesenia Ľudového súdu v R. č. k. zo dňa 22.12.1957 v dedičskom konaní po Z., rod. H. Táto skutočnosť je v rozpore s čestným vyhlásením Z., Y., Z. a Z. z roku 2005, že manželia P. sa s manželmi Y. ústne dohodli v roku 1956 na darovaní susednej parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníčkou bola R. a to za dodanie tehál. Dom manželov Y. bol postavený v rokoch 1948 a 1949 a na jeho stavbu bol použitý iný materiál. V skutočnosti dodával tehly otec navrhovateľa pre A., ktorý však k parc. č. XXXX/X nemali žiadny právny vzťah, čo môže potvrdiť čestné prehlásenie R.. Parcelu č. XXXX/X . užívali manželia Y. do roku 1957 a po tomto roku bola táto parcela daná do užívania Poľnohospodárskemu družstvu J. spolu s ďalšími nehnuteľnosťami, neskôr túto parcelu užívalo Roľnícke družstvo

- 3 -

Y. V súčasnosti túto parcelu užíva Y. spol. s r. o. O tom svedčí aj nájomná zmluva z roku 2003. V dedičskej veci po smrti bývalej vlastníčky R. na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 5831/93, D not 742/93 bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej sa odporcovia stali podielovými spoluvlastníkmi okrem iného aj tejto parcely a ich vlastníctvo je zapísané na LV č. XXX Správy katastra R.. Navrhovateľ dlhodobo obmedzuje vlastnícke práva odporcov aj tým, že predmetný pozemok oplotil dreveným plotom pevne spojeným so zemou a preto proti nemu odporca v 1. rade podal v roku 2008 žalobu na vydanie veci. Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov D., oboznámil sa so stavebným povolením (evidenčný list), s kúpnou zmluvou, uznesením o zápise kúpnopredajnej zmluvy, uznesením Ľudového súdu z roku 1957, dedičskými spismi po neb. rodičoch navrhovateľa sp. zn. E., geometrickým plánom zo dňa 02.08.1984 na zameranie parciel. č. XXXX/X a XXXX/X, potvrdeniami Obce J., čestnými vyhláseniami z roku 2005 a 2007, dedičskými rozhodnutiami Štátneho notárstva P. - vidiek z roku 1984 a 1993, uznesením Ľudového súdu z roku 1957, LV č. XXX, pozemnoknižnými vložkami č. XXXX, XXX, XXX, XXXX, listom neb. R., nájomnou zmluvou z roku 2003, stanoviskom Y. spol. s. r. o. Y., listinou o určení súp. čísla, stanoviskom Správy katastra R. a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Vlastníčkou parc. č. XXXX/X bola od roku 1957 D. na základe uznesenia Ľudového súdu v Malackách č. k. zo dňa 22.12.1957 (vl. č. 514).

Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25.02.1956 JU. ako predávajúci, odpredali I. a jeho manželke D. ako kupujúcim, nehnuteľnosť vo vl. č. XXX pre kat. úz. J. parcelu č. XXXX/X. - lúku za C. vo výmere 116 štv. siah za kúpnu cenu 500,- Kčs. V čl. 5 kúpnej zmluvy sa uvádza, že kupujúci do úžitku kúpeného majetku vstúpili ešte v roku 1952 a od tej doby znášajú všetky dane. Vlastnícke právo bolo vložené podľa uznesenia Ľudového súdu č. 108/1957 z 22.02.1957 do vl. č. XXXX.

Stavebné povolenie (právo stavby) na stavbu rodinného domu neb. I. bolo vydané 04.09.1952.

V roku 2003 Obec J. listinou o určení súpisného čísla určilo pre stavbu rodinný dom navrhovateľa v J. súpisné číslo XXX.

Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX/XX na zameranie parciel č. XXXX/X a XXXX/X boli z parciel XXXX/X - lúka o výmere 417 m2, parc. č. XXXX/X - lúka o výmere 417 m2 v užívaní navrhovateľa a z časti parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 227 m2 (celkom vo výmere 4373 m2) vytvorené parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 424 a parc. č. XXXX/X. - zastavané plochy o výmere 637 m2 pre účely dedičského konania po neb. martke navrhovateľa D..

- 4 -

Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č. k. D 633/84-15,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.1985 a ktoré bolo vydané v dedičskej veci po matke

navrhovateľa D. a zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom v J., sa navrhovateľ stal vlastníkom v podiele 1/2 nehnuteľností v kat. úz. J.: rodinného domu súpisné č. XXX., pôvodne postaveného na pare. č. XXXX/X, teraz na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 427 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 637 m2 a parc. č. XXXX/X. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č. k. D 1234/84 - 6 zo dňa 3.9.1984, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.1985 a ktoré bolo vydané v dedičskej veci po otcovi navrhovateľa I., nar. dňa X.X.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX,. naposledy bytom J., sa navrhovateľ stal vlastníkom v podiele 1/2 nehnuteľností v kat. úz. J.: rodinného domu súpisné č. XXX, pôvodne postaveného na pare. č. XXXX/X., teraz na pare. č. XXXX/ X, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 427 m2, parc. č. XXXX/X. - zastavaná plocha o výmere 637 m2 a parc. č. XXXX/X.. Na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX/XX. zo dňa 2.8.1984 boli parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X zlúčené a z nich vytvorené parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. so zmenenou výmerou, pričom pozemok parc. č. XXXX/X zanikla.

V dedičskom spise po neb. matke navrhovateľa sa nachádza pozemnoknižná vl. č. XXX, kde ako vlastník parc. č. XXXX/X - lúka o výmere 116 štv. Siah je zapísaná R. podiele 1/1 v celku. V spise sa tiež nachádza potvrdenie Obce J. o tom, že nebohí manželia P. vlastnili v obci parcely, ktoré boli vedené v EN ako parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 229 m2, parc. č. XXXX/X. - záhrada o výmere 355 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 677m2. Obec J. do spisu doložilo ocenenie predmetných parciel s tým, že neb. D. je vlastníčkou polovice týchto nehnuteľností. Obe rozhodnutia štátneho notárstva boli zaslané Správe geodézie a kartografie v P. dňa 24.5.1985.

Uznesením Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 5831/93, D not 742/93 zo dňa 28.11.1994 v dedičskej veci po neb. R. bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej sa odporcovia stali podielovými

spoluvlastníkmi okrem iného aj parc. č. XXXX/X - - roľa o výmere 417 m2 a ich vlastníctvo bolo zapísané na LV č. XXX Správy katastra R..

V roku 1992 neb. R. a jeho manželka R. požiadali Y. ako vlastníci poľnohospodárskej pôdy, ktorá je v užívaní družstva o ďalší nájom všetkých týchto nehnuteľností.

V roku 2003 uzavrela Y. spol. s r. o. so L. nájomnú zmluvu o prenájme poľnohospodárskej pôdy na 10 rokov. Z uzavretej nájomnej zmluvy nevyplýva, že predmetom nájmu je aj parc. č. XXXX/X.

Podľa vyjadrenia tejto spoločnosti, vstúpila do užívania poľnohospodárskej pôdy po Y. v roku 1996, avšak parc. č. XXXX/X nie je v ich užívaní. Nájomnú zmluvu majú uzavretú so všetkými spoluvlastníkmi uvedenými na LV č. XXX.

- 5 -

Podľa potvrdenia Obce JD. otec navrhovateľa neb. I. platil daň z nehnuteľnosti od roku 1962 do roku 1984 a to za 92 m2 zastavanej plochy. Od roku 1993

bola platená daň za parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X - záhrada o výmere 832 m2 a od roku 1996 bola platená daň za parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X. - záhrada o výmere 832 m2.

Podľa informácie Obce J. je parc. č. XXXX/X . podľa územného plánu určená na stavbu s tým, že vybudovanie elektrickej, vodovodnej prípojky a miestnej komunikácie je na vlastné náklady stavebníka.

Podľa čestného prehlásenia z roku 2005 Z., všetci bytom v J. v priebehu roku 1956, kedy I. manželkou D. stavali rodinný dom na parc. č. XXXX/X, ktorú si kúpili do J. s manželkou R. boli svedkami nezávisle na sebe rozhovorov medzi manželmi P. , ktorí sa vzájomne dohodli, že na darovaní pozemku parc. č. XXXX/X, ktorej vlastníčkou bola R. v prospech manželov P. a to za dodanie stavebného materiálu - tehly. Tento materiál dodával RC. keďže bol zamestnancom tehelní a dostával tento materiál ako naturálie. O tejto skutočnosti vedeli i ostatný rodinný príslušníci manželov Y.. Materiál bol postupne dodaný na stavbu rodinného domu A. a jeho manželky D.

V čestnom vyhlásení zo dňa 18.07.2007 R. vyhlasuje, že parc. č. XXXX/X, na ktorej je postavený dom P. staršieho, bola majetkom jeho otca a ten ju vymenil za tehly, ktoré Burcl, pracujúci v tehelni, dal jeho bratovi neb. A. na stavbu rodinného domu. Parc. č. XXXX/X, ktorú neoprávnene P. ml. obsadil a po februári 2007 aj oplotil, nemá s touto transakciou nič spoločné. Táto parcela je majetkom rodiny L.

Podľa stanoviska Správy katastra R. bola v roku 1952 parc. č. XXXX rozdelená na parcely č. XXXX/ X - roľa o výmere 417 m2 (pôvodne vedená vo vl. č. XXX a parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 417 m2 (pôvodne vedená vo vl. č. XXX) V roku 1952 bol vlastníkom parcely č. XXXX/X. L. a vlastníkom parc. č. XXXX/X. bol J. s manželkou R.

Navrhovateľ uviedol, že od mala si pamätá, že jeho rodičia užívali parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré už v tej dobe boli oplotené. Dreveným plotom, ktorý bol na drevených stĺpikoch a stavali ho jeho rodičia. Tento plot sa menil v roku 1968, kedy sa postavil pletivový plot s betónovými stĺpikmi. Otcovi ho pomáhal stavať pán Z., pretože navrhovateľ vtedy narukoval. Na parc. č. XXXX/X jeho rodičia postavili malý rodinný dom a na parc. č. XXXX/X v 60-tych rokoch postavili hospodárske budovy a to chlievy pre prasatá. V roku 1971 postavili na parc. č. XXXXX/X garáž. Na parc. č. XXXX/X mali rodičia záhradu a pestovali tam zeleninu a hlavne zemiaky. Vysadili tu stromy - orech, slivky, hrušku a pestovali tu ríbezle. Po ľavej strane mal záhradu pán Vŕška a ten postavil pletivový plot medzi pozemkom rodičov a jeho pozemkom a tento plot tam stojí doposiaľ. Tento plot tvorí hranicu medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX. . Po pravej strane

vlastní parc. č. XXXX a XXXX a dom č. XXXX. vlastnil pán X. s manželkou, ktorí tu žijú asi 30 až 40 rokov. Navrhovateľ si pamätá, že aj časť z parc. č. XXXX/X. si rodičia odkupovali, ale nevedel uviesť od koho. Rodičia to užívali a po ich smrti navrhovateľ riadne zdedil obidve parcely , vyplatil príslušné poplatky a nemal pochybnosť o tom, že mohol nastať nejaký problém s týmito nehnuteľnosťami. K navrhovateľovi do domu chodieval aj otec odporcu v 1. rade a aj odporca v 1. rade a nikdy nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že to sú pozemky jeho rodičov.

- 6 -

Problém nastal až v roku 2007, kedy kupoval pozemok pán Y. od pána L., kedy ho napadol odporca v 1. rade, že pozemok pána L. a aj parc. č. XXXX/X patrí Y.

Odporcovia mu ponúkli odpredaj tejto parcely s čím navrhovateľ nesúhlasil, pretože vedel, že túto parcelu dávno užívali jeho rodičia a túto parcelu dostali od Y., pretože otec navrhovateľa im zabezpečil tehly na stavbu rodinného domu.

Odporca v 1. rade uviedol, že parc. č. XXXX/X. užíval s rodičmi a sestrami R. a L. do roku 1966. V roku 1965 sa mu narodil syn B. a a na jar 1966 odišiel aj s manželkou bývať do Košíc, kde pracoval. Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto túto parcelu skutočne užíval a od kedy ju užívali manželia P.. Parc. č. XXXX/X vlastnili rodičia R. a túto parcelu odpredali manželom P., ktorý mali na tejto parcele postavený rodinný dom, v ktorom bývali. V roku 1981 sa odporca v 1. rade presťahoval do Bratislavy a chodil za rodičmi do J.. V tom čase už parc. č. XXXX/X užívali rodičia navrhovateľa a mali tam postavenú nejakú stavbu. Parc. č. XXXX/X. R.U. prenajala Poľnohospodárskemu družstvu J. spolu s ostatnými nehnuteľnosťami a potom majetok poľnohospodárskeho družstva v konkurze odkúpila Y. spol. s r. o., ktorá tieto nehnuteľnosti užívala ďalej. Svedok sa nevedel vyjadriť k otázke, či skutočne poľnohospodárske družstvo túto parcelu užívala ani k stanovisku Y. spol. s r. o. k tomu, že túto parcelu neužíva. V roku 1993 zomrela jeho matka R. a v rámci dedičského konania po nej dedili aj predmetnú parcelu a to po jednej tretine. V tom čase už bola sestra L. nebohá a tak po nej dedili jej deti a aj vnuci. O tom, že parc. č. XXXX/X užíva navrhovateľ sa odporca v 1. rade dozvedel v roku 2002, keď dávali súhlas s umiestnením stavby pánu Y. na stavbu rodinného domu. Bola im doručená mapa, kde zistili, že časť parc. č. XXXX/X užíva pán Y. a časť má oplotenú navrhovateľ. Z toho dôvodu nesúhlasili so stavebným povolením pre neho. Y. následne užívanú časť parc. č. XXXX/X uvoľnil, nemal ju oplotenú. Odporca v 1. rade nikdy neplatil a neplatí za podiel na tejto parcele daň z nehnuteľnosti.

Svedkyňa D. vo výpovedi uviedla, že poznala rodičov navrhovateľa. J. s manželkou R. boli rodičia jej nebohého manžela A.. A. mal jedného brata R., ktorý mal za ženu dcéru nebohého R. J. vlastnil parc. č. XXXX/X a L. vlastnil susednú parcelu č. XXXX/X. Jej nebohý muž A. cestovával s I. st., ktorý pracoval v tehelni. Uviedol mu, že by rád staval rodinný dom. Svedkyňa aj s mužom vtedy začali stavať rodinný dom v JD. a potrebovali vtedy odpadovú tehlu, ktorú im I. st. mohol zohnať. Dohodli sa vtedy v rodine, že jej svokor J. odpredá I. st. a jeho manželke parc. č. XXXX/X, na ktorej si I. postavil rodinný dom. Vtedy prišiel za J. R. s tým, aby P. odpredal aj parcelu č. XXXX/X, keďže ju nepotrebujú a ani ju neužívajú. J. sa vtedy dohodol v rámci rodiny s R. ktorého dcéru L. mal za ženu druhý syn J., že rodine P. predajú aj parc. č. XXXX/X. Cena bola dohodnutá tak, že I. P. st. doviezol svedkyni a jej mužovi A. (syn J.) odpadovú tehlu z tehelní na stavbu ich domu tak, že jeden vagón doviezol za parcelu č,. XXXX/X a jeden vagón doviezol za parcelu č. XXXX/X., ktorá bola fakticky tiež J. J. si s R. dohodli, že za parc. č. XXXX/X J. dá pre dcéru R. a pre svojho syna inú parcelu. Podľa svedkyne si obaja vlastne vymenili parcely. Uviedla, že v čestnom prehlásení R. nehovorí pravdu a keďže sú už všetci mŕtvi, takýmto čestným prehlásením chcel

- 7 -

pomôcť rodine Y., pretože bol ženatý s ich dcérou L.. Čo sa týka zámeny pozemkov medzi J. a R., tak k zámene nedošlo z dôvodu, že v roku 1957 vzniklo v J. JRD a pozemky J. prevzalo družstvo. Po

revolúcii svedkyňa vedela, že do rodiny Y. musia dať ešte náhradnú parcelu. Prišiel za ňou R. a spoločne so svedkyňou delili spoločné majetky. Ako náhradnú parcelu, ktorú vtedy R. dal J., aby ju odpredal, svedkyňa previedla R. J. 12 árovú parcelu na začiatku J. a zaplatila mu 1.000,- Sk na poplatok. Tým mali vyporiadaný dlh, ktorý vznikol zámenou pozemkov medzi R. a J.. Keď zomrela R. žena L. rod. Y., tak jej dcéra svedkyni uviedla, že parc. č. XXXX/X do dedičstva neprihlasovali, pretože vedeli, že patrí rodine P.. Svedkyňa uviedla, že už je jediná, ktorá vie o týchto skutočnostiach, pretože všetko sa robilo v tom čase preto, aby mali strechu nad hlavou a vtedy túto tehlu potrebovali. Preto to vtedy J. s R. urobili. Svedkyňa preto sama tieto vzťahy vyporiadala, pretože jej muž zomrel. Hneď ako mohli deliť parcely, tak to urobila. Aj tá druhá parcela sa mala papierovo previesť, ale medzitým zomrel R. a potom to už jeho deti nechceli previesť. Celá Y. rodina však vedela, že parc. č. XXXX/X patrí rodine P.. Asi pred 4 rokmi bol za svedkyňou R. aj s J., ktorý býva vedľa R.. Boli sa pýtať, ako to vtedy bolo s parcelami. Uviedli jej, že už majú 4 svedkov, ktorí potvrdzujú skutočnosti, ktoré im uviedla svedkyňa. Vtedy sa R. vyjadril, že asi prevedie túto parcelu navrhovateľovi, pretože mu patrí. Neb. R. by nikdy nedával niekomu parcelu zadarmo a to už muselo byť, keď sa takto s J. dohodli. Keď vtedy predali obaja parcely P., títo začali obe parcely užívať, stavali na nich a oplotili si ich a mali to vždy ako celok. Jediní z rodiny Y. sú odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí vedia o týchto skutočnostiach avšak nechcú ich priznať.

Odporca v 1. rade uviedol, že o skutočnostiach, ktoré uviedla svedkyňa D. nevedel, pretože bol z domu preč.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že sa taktiež nevie vyjadriť k tomu, ako sa táto parcela užívala. Na túto parcelu chodila asi do roku 1957, kým žila jej matka. Potom im pozemky zobralo družstvo. Taktiež nevedela, či družstvo túto parcelu užívalo a kedy si navrhovateľ túto parcelu oplotil a začal na nej stavať a pestovať zeleninu.

Svedkyňa D. uviedla, že je susedou navrhovateľa. Keď na jej parcelu chodila ešte s rodičmi asi v roku 1956, tak navrhovateľ už túto parcelu obrábal, okopával záhradu a pestoval na nej zeleninu. Vždy ho považovala za majiteľa parcely č. XXXX/X. Nikdy tam nevidela odporcu v 1. alebo v 2. rade.

Svedok D. uviedol, že navrhovateľ je jeho sused a odporcovia v 3. až 6. rade

sú jeho vnuci. Všetky pozemky, ktoré mal ešte otec odporcu v 1. rade zobralo v roku 1957 družstvo. Len parcelu č. XXXX/X, ktorú má navrhovateľ, bol daný rodičom odporcov ako záhumienok. Asi 10 rokov tento záhumienok obrábali a potom padol úhorom. O žiadnych dohodách medzi rodičmi účastníkov nemal vedomosť. Pozemok, na ktorom má postavený rodinný dom dostal výmenou za tehlu, ktorú dostal ako naturálie v tehelni, kde pracoval. Túto informáciu má od A., ktorý bol pôvodným majiteľom tohto pozemku.

- 8 -

Odporcovia v 3., 4.,5. a 6. rade po oboznámení sa s výpoveďou svedkyne D. s návrhom navrhovateľa súhlasili, boli ochotní previesť svoje podiely na parcele č. XXXX/X na navrhovateľa a zriekli sa podielov na tejto parcele. Uviedli, že v konaní boli označení ako odporcovia len z dôvodu, že na základe dedičských rozhodnutí sa stali podieloví spoluvlastníci tejto parcely. Ani jeden z nich nemal vedomosť o tom, ako sa s parcelou č. XXXX/X v minulosti nakladalo.

Podľa Obč. zák. v znení platnom od 01.04.1983 ()

kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

Podľa v znení platnom od 01.04.1983 vlastní

Kom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepre-

tržite v držbe desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v §200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa §200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa Obč. v znení od 01.01.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa Obč. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), pri splnení troch podmienok. Prvou z nich je existencia spôsobilého pred-

- 9 -

metu vydržania, ďalšou existencia oprávnenej držby a poslednou nerušené uplynutie vydrža-cej doby. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon ( ) . Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne

vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

V intenciách uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ a aj jeho právny predchodcovia splnili podmienky nevyhnutné pre uplatnenie vlastníckeho práva vydržaním.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodcovia navrhovateľa odkúpili v roku 1957 kúpnou zmluvou od J. s manželkou parc. č. XXXX/X, ktorú podľa zmluvy užívali už od roku 1952, kedy im bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. Takéto stavebné povolenie by im nebolo vydané, keby k tomu nemali súhlas v tom čase vlastníka parc.- č. XXXX/X. Je nesporné s výpovede predovšetkým D. a aj D., že najmenej od roku 1956 právny predchodcovia užívali aj parc. č. XXXX/X. Súd považoval trvdenia D. o tom, že v tom období došlo k dohode medzi rodinou J. i rodinou R. o tom, že odpredajú obe parcely právnym predchodcom navrhovateľa z dôvodu, že v záujme oboch rodín bolo zabezpečiť tehlu na stavbu rodinného domu svojich detí. Fakticky išlo o samotnú svedkyňu a jej manžela A.. Z toho dôvodu až v roku 1957 došlo k prevodu parc. č. XXXX/X medzi rodinou J. a rodinou P.. K prevodu parc. č. XXXX/X už právne nedošlo. Ohľadne oboch parciel došlo k dohode o cene, ktorú aj rodina P. zaplatila vo forme dodávky dvoch vagónov tehál na stavbu rodinného domu D. a A.. Tieto skutočnosti potvrdzuje aj čestné prehlásenie Z., Y., Z. a Z. z roku 2005. Od tej doby právny predchodcovia navrhovateľa parc. č. XXXX/X riadne užívali, oplotili si ju a na tejto parcele pestovali plodiny a do roku 1971 na tejto parcele postavili stavby. Aj keď z výpovede odporkyne v 2. rade vyplýva, že všetka poľnohospodárska pôda rodiny R. bola v roku 1957 odovzdaná do užívania JRD J. vrátane parc. č. XXXX/X a neskôr ju prevzala do užívania nástupnícka Y. s. r. o. , toto tvrdenia sa v konaní nepreukázalo. Bolo preukázané, že táto parcela nikdy nebola v užívaní ani JRD J. a ani nástupníckou spoločnosťou Ich držba teda nebola nikým rušená. Aj keď zámena pozemkov medzi J. v tom období nebola preukázaná, z výpovede svedkyne J. tiež vyplunulo, že malo dôjsť k faktickej zámene pozemkov v prospech J. tak, že tento rodine R. prevedie obdobnú parcelu, k čomu aj právne došlo a predmetné vzťahy vyporiadala sama svedkyňa D.. Týmto skutočnostiam nasvedčuje aj tvrdenie odporcov v 1. a 2. rade, ktorý tvrdili, že parc. č. XXXX/X

- 10 -

užívali ich právny predchodcovia asi do roku 1956. O ďalšom užívaní a nakladaní s touto parcelou už odporcovia v 1. a 2. rade nemali vedomosť a jej užívanie právnymi predchodcami v konaní nepreukázali. Súd mal teda za to, že právny predchodcovia navrhovateľa parc. č. XXXX/X. užívali v dobrej viere, že im táto parcela patrí a to až do svojej smrti v roku 1984. Aj keď Občansky Účinný od 01.04.1964vydržanie vôbec neupravoval, k vydržaniu na strane právnych predchodcov navrhovateľa došlo na základe novely s účinnosťou od 1.1.1983, ktorá inštitút vydržania opätovne zaviedla. Keďže v danom prípade nešlo o stavebný pozemok, ktorý bolo možné vydržať len do osobného užívania, došlo na strane právnych predchodcov k riadnemu vydržaniu parc. č. XXXX/X.

V roku 1984 prebehli po právnych predchodcoch navrhovateľa dedičské konania, v rámci ktorých bola aj predmetná parc. č. XXXX/X spolu s parcelou č. XXXX/X predmetom dedičstva a v rámci dedičského konania pripadla do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Súd poukazuje na stanovisko Obce J. (doložené do dedičského spisu), ktoré potvrdilo skutočnosť, že vlastníkom tejto parc. č. XXXX/X sú právny predchodcovia navrhovateľa, ktorý za parcelu riadne platili dane do roku 1984, a to napriek tomu, že ako vlastníčka tejto parcely bola vedená D., čo bolo dôkazne doložené do dedičského spisu. Táto skutočnosť len potvrdzuje tvrdenie svedkyne D., že túto parcelu rodina R. neprihlásila do dedičského konania po neb. D.. Dedičské rozhodnutie o prejednaní dedičstva po neb. rodičoch navrhovateľa bolo riadne zaslané notárom Správe geodézie a kartografie v P.. K zápisu vlastníckeho práva navrhovateľa však právne nedošlo. Navrhovateľ však od roku 1984 parc. č. XXXX/X. riadne užíval ako vlastník a bol dobromyseľný, že táto parcela mu patrí a nakladal s ňou ako s vlastnou. Bol plne uzrozumený s tým, že parcela bola predmetom dedičstva, ktoré potvrdilo faktický ale i právny stav užívania tejto parcely. Túto parcelu užíval najmenej od roku 1984 do roku 2007, a teda viac

ako 20 rokov. Išlo teda o držbu oprávnenú, pričom navrhovateľ splnil všetky podmienky, odhliadnuc od vydržacej doby jeho právnych predchodcov, potrebné pre vydržanie tejto parcely.

Na základe týchto skutočností súd návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu a určil, že navrhovateľ je vlastníkom parc. č. XXXX/X v kat. úz. Jablonové

O trovách konania súd rozhodol podľa . Navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech súd priznal náhradu trov konania. Trovy predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok v sume 268,50 Eur a hotové výdavky 32,- Eur (3x8,- Eur za výber pozemnok. vložiek), spolu 300,50 Eur a odmenu za zastupovanie advokátskou spoločnosťou O. s. r. o. v sume Eur za 13 úkonov právnej pomoci, ktoré si advokátska spoločnosť vyúčtovala v cene za jeden úkon právnej pomoci 71,37 Eur (prevzatie a príprava a podanie návrhu v roku 2008, účasť na 2 pojednávaniach v roku 2011, účasť na 4 pojednávaniach v roku 2012 a účasť na ohliadke v roku 2012 a účasť na 4 pojednávaniach v roku 2013) s režijným paušálom v roku 2008 v sume po á 6,31 Eur , v roku 2011 v sume po á 7,41 Eur, v roku 2012 v sume po á 7,63 Eur a v roku 2013 v sume po á 7,81 Eur, spolu v sume 1.024,64 Eur, cestovné v sume 97,30 Eur za 9 ciest z J. do R. a späť na 9 pojednávaní v sume 9,73 Eur za jednu cestu do R. a späť a náhrada straty času v sume 229,20 Eur za 4 polhodiny po á 12,35 Eur v roku 2011, za 8 polhodín po á 12,71 Eur v roku 2012 a za 6 polhodín v roku 2013 po á 13,02 Eur. Spolu odmena advokáta predstavuje

- 11 -

sumu 1.351,14 Eur + 20% DPH v sume 270,23 Eur, celkom v sume 1.621,37 Eur. Na náhradu trov konania súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, ktorý s návrhom nesúhlasili a voči ktorým si navrhovateľ náhradu trov konania uplatnil.

Trovy konania sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní uhradiť na účet advokátskej spoločnosti O. s. r. o. so sídlom Q., podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, a čo sleduje a ktoré

musí byť podpísané a datované, sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu sme-

ruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 O. s.p). Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho

trovy.