Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-25-2013.pdf
PDF · 89.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín ako opatrovníkom, dieťa rodičov - otca: T. P. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. A., ul. H. č. XXXX/XX, toho času Nocľaháreň STOP, ŠANCA, so sídlom Dolný Kubín, ul. M. R. Štefánika č. 1850/1 a matky: U. P. rod. B. nar. XX. XX. XXXX, bytom L. A., ul. C. č. XXXX/XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 17. januára 2013 č. k. 8P/136/2012-54, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo dňa 17. 01. 2013 č. k. 8P/136/2012-54 návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd konštatoval, že dôvodom zmeny výšky výživného je zmena pomerov u maloletého dieťaťa, resp. pomerov u rodičov dieťaťa, pričom musí ísť o zmenu podstatného charakteru. Výživné na maloletú bolo posledne určované v čase rozvodového konania rodičov, v máji 2007, v ktorom čase mala maloletá päť rokov. V súčasnosti je už žiačkou II. stupňa základnej školy a vekom dieťaťa, ako aj v súvislosti s jeho školskou dochádzkou, došlo k zvýšeniu výdavkov matky na maloletú. Otec dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaný, avšak vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dlhé roky podnikal ako živnostník, predovšetkým v oblasti stavebných prác vo výškach a podnikanie ukončil na vlastnú žiadosť k 30. 04. 2011. Otec v konaní nepreukázal žiadne vážne dôvody, ktoré by odôvodňovali ukončenie jeho podnikania. Nepredložil ani daňové priznania o výsledkoch jeho podnikania za roky 2010, 2011, k predloženiu ktorých bol súdom vyzvaný. Neboli teda zistené zlé výsledky v podnikaní v priebehu dlhšieho obdobia, ktoré by viedli k ukončeniu podnikania. Pokiaľ otec v návrhu uvádzal, že ukončil podnikanie z dôvodu nevyplatených faktúr jeho posledným zamestnávateľom, pre ktorého pracoval ako živnostník, tak v konaní na rozdiel od návrhu uviedol, že firma, pre ktorú posledne pracoval, voči nemu záväzky nemá a nie je, ani nebol, v žiadnom súdnom konaní s touto firmou, ktoré by sa týkalo nevyplatených financií za prácu. Napriek tomu, že podnikanie ukončil v apríli 2011, do evidencie nezamestnaných bol na základe jeho žiadosti, zapísaný až v septembri 2012. Aj z tohto konania otca vyplýva, že po ukončení podnikania nemal záujem o získanie trvalého zamestnania. Živil sa výkonom rôznych príležitostných prác, ktoré ovládal, keď v predchádzajúcich rokoch mal dlhodobú prax v stavebných prácach; tiež má kvalifikáciu na práce v odbore kuchár - čašník, ktorý vyštudoval. Napriek tvrdeným nepriaznivým pomerom, po zaevidovaní na úrade práce nežiadal o priznanie dávok v hmotnej núdzi, v konaní nezdokladoval výšku svojich výdavkov a záväzkov. Na základe uvedených skutočností bol súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca naďalej prispievať na výživu maloletej, u ktorej došlo v porovnaní s rokom 2007, k značnému nárastu výdavkov na úhradu jej potrieb, výživné vo výške 82,98 eur, teda vo výške posledne určenej rozsudkom č. k. 7C/11/2007-27 zo dňa 21. 05. 2007. Otec mohol naďalej podnikať ako živnostník a z podnikania dosahovať príjmy, pretože v konaní nepreukázal, že podnikanie musel ukončiť na základe určitých konkrétnych vážnych dôvodov. Súd preto jeho návrh na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa. Vytýkal súdu, že neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nemá schopnosti, možnosti, ani majetkové pomery na platenie vyživovacej povinnosti vyššie ako je 30 % zo sumy životného minima. Je bezdomovec, bez trvalého pracovného pomeru, žijúci na hranici chudoby. Uviedol, že bol vyzvaný predložiť doklady o výške jeho príjmov, a to za obdobie posledných 6 mesiacov. Keďže už aktuálne nepodniká, nemal pripravené daňové priznanie za rok 2011 pri sebe, ale upresnil, že bolo na nule a za rok 2010 už vôbec nie, nakoľko ho k tomu nikto nevyzval. Poukázal na to, že firma ALPIN-LT, s. r. o., mu od roku 2009 nevyplácala faktúry v plnej výške, dlh za vykonanú prácu narastal, firma sa zadlžovala čoraz viac. To bol veľmi vážny dôvod na ukončenie jeho podnikania. Ako už uviedol, dlh mu vyplácal postupne v menších zálohách jeho kamarát, spolupracovník, ktorý sa v súčasnosti mimosúdne s firmou vyrovnáva. Rovnako aj to, že od ukončenia podnikania bol na pohybe, nemal stabilné ubytovanie, hľadal si prácu tak v Prahe, ako aj v Dolnom Kubíne a mal veľkú snahu nájsť si stále zamestnanie. Bez bydliska sa však nedá zaevidovať na úrade práce, riešil kde prespať, čoho sa najesť. Pomáhal kde a s čím sa dalo, a to za stravu a prenocovanie. Žiadnu finančnú hotovosť nemal a znova zopakoval, že je bezdomovec žijúci na hranici chudoby. Od septembra 2012 sa pevne rozhodol urobiť všetko pre plnohodnotnejší život, čo v jeho situácii nie je jednoduché. Býva v mestskej nocľahárni, ktorú má k dnešnému dňu uhradenú. Má rozposlané žiadosti do pracovného pomeru. Pokiaľ nežiadal o priznanie žiadnej štátnej sociálnej dávky bolo to z dôvodu neplatenia si jeho podlžnosti voči štátu ako sú sociálne a zdravotné dôvody. Príjem mal len z práce na dohodu, ktorú vykonáva v North Market Dolný Kubín ako pekár. Ďalej otec dieťaťa poukázal na to, že kolízny opatrovník aj napriek tomu, že uznal, že jeho situácia nie je priaznivá, priklonil sa na stranu matky, ktorá vedome udáva, že žije spolu len so svojimi deťmi pri svojich rodičoch. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože je tu skutočnosť, že v byte žije aj jej priateľ F. A., otec syna Q., ktorý je od roku 2005 samostatne zárobkovo činný. Súd je v tejto súvislosti povinný prihliadať aj na príjmy osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Vodičský preukaz a nové osobné motorové vozidlo, v ktorom sa matka vozí, by si zo svojho uvedeného príjmu nemohla dovoliť uhradiť. Podľa otca dieťaťa súd podrobne neskúmal príjem matky napriek tomu, že jej finančná situácia je veľmi dobrá. Okrem toho dcéra okrem návštevy školy nemá žiadne iné záujmové činnosti, a tiež matka nemá výdavky v súvislosti s jej zhoršeným zdravotným stavom. Napokon otec dieťaťa uviedol, že výživné za rok 2011 vo výške 400 eur bol ústne dohodnutý medzi ním a matkou dieťaťa, ako je uvedené v spise na polícií, kde je vedený kvôli zanedbaniu vyživovacej povinnosti. F. A., priateľ matky dieťaťa, mu dlhuje už dávnejšie sumu 23.000,- Sk, a to bol dôvod odpustenia zvyšných platieb na výživné za rok 2011. Matka dieťaťa by mu totiž bezdôvodne platby na výživnom neodpustila. V súčasnosti sa na polícii vedie vyšetrovanie kvôli čiastočnému zaplatenému výživného, a to za obdobie február 2012 až október 2012 mesačne 27 eur (spolu 243 eur), november 2012 27 eur, december 2012 až február 2013 mesačne po 27 eur (spolu 81 eur). Z týchto dôvodov nie je schopný platiť výživné určené naposledy, a to v sume 82,98 eur. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ho prispievať zníženým výživným na sumu 27 eur mesačne od 01. 02. 2012. K odvolaniu pripojil otec dieťaťa listinné doklady.
Opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť.
Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s návrhom otca dieťaťa, aby súd znížil výživné na maloletú na sumu 27 eur. Uviedla, že to, že otec dieťaťa v septembri 2012 sa rozhodol zmeniť svoj život, je síce v poriadku, ale to nič nemení na skutočnosti, že ona sa stará o ich maloletú dcéru a výživné, ktoré jej bolo súdom priznané, je primerané. To, že nemá stabilné ubytovanie je jeho spôsob života, pretože nie je schopný vydržať žiť na jednom mieste. To, že nežiadal o žiadnu sociálnu dávku je výsledok jeho dlhu voči sociálnej a zdravotnej poisťovni, ako aj sám uviedol. V období, v ktorom podnikal, mal dostatočný príjem na to, aby si plnil svoje záväzky, ale aj napriek tomu si ich neplnil, čo svedčí o jeho zodpovednosti. To, že sa kolízna opatrovníčka priklonila na jej stranu je podľa nej správne, pretože sa jedná o starostlivosť, výchovu a zdravý vývoj a vývin ich maloletej dcéry. Pokiaľ ide o tvrdenie otca dieťaťa, že spolu s jej rodičmi a deťmi žije v byte aj jej priateľ F. A., otec jej druhého syna Q. uviedla, že tento v sobotu prichádza a v nedeľu odchádza, a to nie každý víkend, pretože sa chce stretávať so svojim synom a podieľať sa na jeho výchove. Aj napriek tomu, že maloletá T. nie je jeho dcéra, pomáha jej s jej výchovou, čo sa o otcovi dieťaťa povedať nedá. Jej priateľ má síce otvorenú živnosť, ale od roku 2012 má ju prerušenú, pretože má nepravidelnú prácu a aj v súčasnej dobe je bez práce. Čo sa týka tvrdenia otca dieťaťa o novom aute, matka dieťaťa uviedla, že rok výroby auta je 1997, a preto ho nie je možné považovať za nové. Kúpili jej ho minulý rok rodičia k narodeninám, a to na to, aby bola mobilná v prípade choroby detí a aby mohla s nimi stráviť voľný čas aj mimo bydliska. Auto bolo zakúpené za sumu 500 eur. Matka dieťaťa potvrdila, že maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, avšak od marca 2013 by chcela navštevovať výtvarnú ZUŠ v Dolnom Kubíne. Maloletej zakupuje mesačne lieky na podporu imunity, pretože si nemôže dovoliť, aby maloletá bola každú chvíľu na OČR. Pokiaľ ide o podanie trestného oznámenia na otca dieťaťa pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej nie je predmetom tohto konania. Na záver matka dieťaťa uviedla, že to, že nie je otec dieťaťa schopný platiť výživné v takej výške ako mu bolo určené súdom, sú len jeho ďalšie výhovorky ako sa zbaviť zodpovednosti a povinnosti voči ich maloletej dcére.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 veta prvá O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
Podľa ust. § 78 zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného a pod.
Preskúmavaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil keď návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietol. Aj podľa odvolacieho súdu otec dieťaťa mohol naďalej podnikať ako živnostník a z podnikania dosahovať príjmy, pretože v konaní nepreukázal, že podnikanie musel ukončiť na základe určitých konkrétnych vážnych dôvodov, napr. zdravotných. Z toho dôvodu nedošlo na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok zníženie výživného.
Odvolanie otca dieťaťa vytýkajúce súdu neúplne zistený skutkový stav nepovažoval za dôvodné. Aj odvolací súd za rozhodujúce považoval, že voči firme, pre ktorú ako živnostník pracoval nemá žiadne záväzky a nebol s ňou v žiadnom súdnom konaní. Potvrdzuje to aj čestné prehlásenie F. V., spolupracovníka otca dieťaťa, ktorý mu vyplácal vlastné finančné prostriedky (celkovo 286.130 Kč v zálohových platbách) a ktorý prevzal jeho dlh. Okrem toho nič nebránilo otcovi dieťaťa zabezpečiť si prácu pre inú firmu. Naviac napriek tomu, že podnikanie ukončil 30. 04. 2011, zaevidoval sa ako nezamestnaný až 24. 09. 2012. Sám potvrdil, že do uvedeného času vykonával brigádnické práce. Vzhľadom na tieto skutočnosti ani odvolací súd nemohol prihliadať na to, že sa stal nezamestnaným a v čase rozhodovania okresného súdu pracujúcim len na dohodu a s nízkym príjmom. Rovnako ani na to, že si neplnil voči štátu odvodové povinnosti v dôsledku čoho ako nezamestnaný nemal nárok na sociálne dávky. K poukazovaniu otca dieťaťa v odvolaní na príjmy priateľa matky dieťaťa F. A. a otca jej ďalšieho dieťaťa (maloletého Q.) je potrebné uviesť, že tento muž nemá k maloletej T. vyživovaciu povinnosť a pokiaľ by žil s matkou dieťaťa mal by len povinnosť podieľať sa na nákladoch spoločnej domácnosti. Čo sa týka príjmu matky dieťaťa tento bol podľa odvolacieho súdu okresným súdom riadne zistený. Jej majetkové pomery predstavujúce osobné motorové vozidlo nie sú nadštandardné. Skutočnosť, že zdravotný stav maloletej je dobrý a že táto nemá okrem školských povinností iné záujmové činnosti neznamená, že by to malo byť dôvodom na zníženie doteraz určeného výživného (82,98 eur). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že maloletá v čase posledného rozhodovania v r. 2007 mala 5 rokov a navštevovala predškolské zariadenie, pričom v súčasnej dobe 11 rokov a navštevuje 5. ročník základnej školy a teda jej potreby značne vzrástli (oblečenie, stravovanie, obuv, školské potreby) a to bez ohľadu na to, že nemá iné mimoškolské aktivity.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.