Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_19C-3-2013.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Subarea
19C/3/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 45 535 108, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 36 862 711 proti žalovanému C. J., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom Q., U. XXXX/XX o zaplatenie 103,04 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 103,04 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 101,11 Eur od 06.01.2010 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 1,93 Eur od 06.02.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 74,59 Eur (z toho trovy právneho zastúpenia 58,09 Eur) zaplatením advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal od žalovaného zaplatenia 103,04 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 101,11 Eur za obdobie od 06.01.2010 do zaplatenia a zo sumy 1,93 Eur za obdobie od 06.02.2010 do zaplatenia, a to všetko titulom dlžného hovorného a cien ostatných poskytnutých služieb. Poukázal na to, že jeho právny predchodca mal so žalovaným uzavretú zmluvu o pripojení telefónneho zariadenia, na základe ktorej poskytoval žalovanému telefónne služby.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pripojení, faktúrami, výpisom z obchodného registra a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.)., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet konania nepresiahne sumu 1.000 Eur.
Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu a tohto jeho právneho posúdenia:
Žalovaný ako účastník a spoločnosť T-mobile a.s. ako obchodná spoločnosť uzatvorili dňa 11.12.2009 zmluvu o pripojení, podľa ktorej sa menovaná spoločnosť zaviazala žalovanému poskytovať verejnú telefónnu službu a s tým súvisiace služby a žalovaný sa zaviazal platiť za poskytované služby cenu podľa platnej tarify.
Z faktúr vystavených menovanou spoločnosťou žalovanému č. XXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX na sumu 1,93 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.01.2010 na sumu 101,11 Eur,
vyplynulo, že žalovanému bola vyfakturovaná cena za poskytnuté služby v celkovej 103,04 Eur. Vyfakturované ceny služieb žalovaný v dňoch splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 06.12.2011 uzatvorili ako postupca Slovak Telekom, a.s. a žalobca ako postupník, a ktorá zmluva je registrovaná na tunajšom súde pod značkou registra správy súdu Spr 154/2012, bola pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v celkovej sume 103,04 Eur postúpená z pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s. (predtým T-mobile) na žalobcu.
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1-3 zák. č. 610/2003 Z.z. (platného v čase uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká aj odstúpením od zmluvy.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), písm. b) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Zo zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanému telefón, prípadne poskytovať služby a umožniť mu prístup do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním, a preto mu vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť dohodnutú zmluvnú odplatu a platiť aj za poskytnuté telekomunikačné služby.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj
zmluva uzavretá podľa zákona o elektronických komunikáciách č. 610/2003 Z.z.) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej iné atribúty.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 11.12.2009 takéto atribúty spotrebiteľskej zmluvy spĺňa.
Podľa § 53 ods. 1,5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či predtým uvedená zmluva neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky so žalovaným v prípade uzavretia zmluvy o pripojení osobitne nevyjednával, nemali teda charakter individuálne dojednaných podmienok. Zmluva bola na predtlačenom formulári. Podľa názoru súdu však podmienky dojednané v zmluve z hľadiska povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby , či požadovaný úrok , nepredstavovali v konkrétnom prípade neprijateľné podmienky.
Právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, ale za svoje plnenie nedostal zo strany žalovaného dohodnutú zmluvnú odplatu. Žalovaný nezaplatil za poskytnuté telekomunikačné služby vyfakturované ku dňu 05.01.2010 a 05.02.2010. Vznikla mu preto povinnosť za tieto služby v zmysle predtým citovaných ustanovení zaplatiť.
Žalobca sa teda v súlade s predtým citovaným ustanovením § 80 písm. b) O.s.p. domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinností, ktoré žalovanému vyplývajú z uzatvorenej zmluvy - záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, konkrétne povinnosti zaplatiť cenu poskytnutých služieb. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie navrhovateľom uplatnenej ceny služieb vo výške 103,04 Eur.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.
Inštitút úroku z omeškania plní v občianskoprávnej úprave funkciu nepriaznivej majetkovej sankcie voči dlžníkovi za oneskorené plnenie peňažného dlhu. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako vzťah občianskoprávny, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na výšku úrokov použiť ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalovaný nezaplatil za služby poskytované žalobcom riadne a včas. Dostal sa teda do omeškania najneskôr dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry týkajúcej sa nezaplateného hovorného. Preto súd zaviazal žalovaného aj k povinnosti zaplatiť úrok z omeškania nesplatených faktúr.
Výška úroku predstavovala v tom čase podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/l995 Z.z. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej ku dňu omeškania, teda v konkrétnom prípade 4,5 %, teda 9 %.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V predmetnom konaní bol úspešný žalobca. Patrí mu preto plná náhrada trov konania, ktoré boli ú č e l n e vynaložené na predmetné konanie. Tie predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a dva úkony režijného paušálu celkovej výške 58,09 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, 2 x 16,60 Eur + 2 x 7,63 Eur + 20 % DPH). Celkovo trovy právneho zastúpenia teda predstavujú 48,40 +DPH vo výške 9,69 Eur, čo sa rovná sume 58,09 Eur. Tie žalovaný má povinnosť zaplatiť v zmysle predtým citovaného ustanovenia § 149 O.s.p. advokátovi spolu so súdnym poplatkom vo výške 16,50 Eur. Ostatné uplatnené trovy (miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné ) nepovažoval súd za trovy účelne vynaložené v predmetnej veci.
Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.