Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/153/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu Y. V., N.. V.. Q.., V. XXXX, O. H., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Psotkom, advokátom AK so sídlom Stráž 223, Zvolen proti žalovanej X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Č.. XX, o zaplatenie 1 203,53 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu o zaplatenie 1 168,96 Eur z a m i e t a .

Súd konanie v prevyšujúcej časti nad 1 168,96 Eur z a s t a v u j e .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca v predmetnom konaní pôvodnou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1.203,53 Eur ako aj trov konania, z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca bol uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. OV 2009/220 dňa 13. 11. 2009 v spojení s opravným uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 2009/230 dňa 30. 11. 2009 vydanými Okresným súdom v Trnave, v konaní sp. zn. ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys s.r.o. v konkurze.

Žalobca dňa 24. 09. 2001 uzavrel so spoločnosťou DRUKOS a.s. so sídlom ul. Prof. Sáru 5, Banská Bystrica Zmluvu č. 201003022 (ďalej len "zmluva "1), dňa 14.11.2001 zmluvu č. 202048907 (ďalej len "zmluva "2) a dňa 28.05.2001 zmluvu č. 201007038 (ďalej len "zmluva "3), predmetom ktorých zmlúv bol záväzok spoločnosti DRUKOS, a.s. dodať žalovanej hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluvách a záväzok žalovanej zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s. nájomné v sume 420,63 Eur zo zmluvy č. 1, nájomné v sume 287,72 Eur zo zmluvy č. 2 a nájomné v sume 306,28 Eur zo zmluvy č. 3. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sa žalovaná pri omeškaní s platením svojho peňažného záväzku (splátok) zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (Článok I. VOP). Peňažná pohľadávka predstavujúca nezaplatenú zmluvnú pokutu podľa Článku III. tohto návrhu bola na žalobcu postúpená nasledovným radom postúpení: JUDr. Marta Todeková, SKP, DRUKOS, a.s. "v konkurze" so sídlom ul. Prof. Sáru 5, Banská Bystrica uzatvorila dňa 16. 3. 2006 ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávok s Jánom Holecom, Jesenského 5, Nitra ako postupníkom v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27. 3. 2006, čím postúpila pohľadávku voči žalovanej na postupníka. Dňa 16. 3. 2006 Ján Holec, Jesenského 5, Nitra uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 27. 3. 2006 so spoločnosťou MEDIATION KMCH, s.r.o., Farská 12, Nitra, IČO:35 952 989, pričom predmetom postúpenia na postupníka boli pohľadávky postupcu voči žalovanej. Spoločnosť MEDIATION KMCH, s.r.o., Podlavická cesta 31, Banská Bystrica, IČO:35952989 dňa 23. 2. 2008 Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávky voči žalovanej spoločnosti IVACO CONSULTANTS LIMITED so

sídlom Suite 13, Oliaji Trada Centre, Francis Rachel Street,Victoria, Mahé, Seychelles, IČO:045790. Dňa 17. 5. 2008 spoločnosť IVACO CONSULTANTS LIMITED, so sídlom Suite 13, Oliaja Trade Centre, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, Seychelles, ICO: 045790 postúpila pohľadávky voči žalovanej spoločnosti AKROPOLIS estates, s.r.o., Štefánikova trieda 79, Nitra, IČO:36 814 148 a to Zmluvou o postúpení pohľadávok. Postupník zmenil obchodné meno na KFZ Sys, s.r.o. a sídlo na Košútska 1342, Sládkovičovo. Na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. bol Okresným súdom v Trnave vyhlásený konkurz.

Žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy č. 1 sumu 420,63 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť nultú splátku vo výške 0,- Eur a 24 mesačných splátok vo výške 17,52 Eur. Splátky bola žalovaná povinná uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy č. 1 splniť svoj záväzok riadne a včas porušila a dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 350,53 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy č. 2 sumu 287,72 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť nultú splátku vo výške 0,- Eur a 18 mesačných splátok vo výške 15,99 Eur. Splátky bola žalovaná povinná uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy č. 2 splniť svoj záväzok riadne a včas porušila a dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 255,99 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy č. 3 sumu 306,28 Eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť nultú splátku vo výške 0,- Eur a 24 mesačných splátok vo výške 12,74 Eur. Splátky bola žalovaná povinná uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaná svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy č. 3 splniť svoj záväzok riadne a včas porušila a dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 216,69 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v celkovej výške 823,21 Eur. Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu V., pod sp. zn. . Žalobca si týmto návrhom uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, za porušenie povinnosti zaplatiť vyššie uvedený záväzok riadne a včas, ktorú vyčíslil za obdobie 4 rokov spätne odo dňa napísania tohto návrhu, t. j. od 15. 7. 2007. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná doposiaľ neuhradila ani časť istiny. Žalovaná svoj záväzok zaplatiť omeškanú istinu nesplnila a pretrváva jej omeškanie s platením dlžnej sumy, ktorej zaplatenie je zabezpečené zmluvnou pokutou, určenou percentuálnou čiastkou denne z dlžnej sumy. Žalobca výpočet zmluvnej pokuty určil celkovou sumou 1.203,53 Eur t. j. 0,10 % denne zo sumy 823,21 Eur od 15. 7. 2007 do 15. 7. 2011 t. j. omeškanie 1 462 dní. Žalobca si uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom právo domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty voči žalovanej vzniklo v súlade s článkom I. VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Na pokyn vyššieho súdneho úradníka bola vec preradená do registra "C" pre neprijateľné zmluvné podmienky podľa .

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 10. 2011 uviedol, že Okresný súd v Rožňave v konaní sp. zn. zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 823,21 Eur s prísl., ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným. Uvedená peňažná čiastka predstavovala neuhradenú časť splátok nájomného, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť na základe zmluvy o nájme č. 202074272. Žalovaná svoj peňažný záväzok nesplnila ani na základe uvedeného právoplatného rozhodnutia súdu a tak sa dostala objektívne a preukázateľne s úhradou časti nájomného do omeškania. V zmysle ustanovenia čl. I bod 4 Všeobecných obchodných podmienok ("VOP") Zmluvy, ktoré má v súlade s a nasl. ("OZ") charakter písomného dojednania o zmluvnej pokute, si zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania nájomcu s úhradou splátok nájomného má prenajímateľ (pôvodný veriteľ) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej (omeškanej) sumy za každý deň omeškania. Uvedeným ustanovením teda bola v prospech prenajímateľa zabezpečovaná povinnosť nájomcu plniť riadne a včas svoj záväzok - uhrádzať nájomné. Vzhľadom na uvedené ustanovenie Zmluvy, ako aj objektívny vznik stavu omeškania na strane žalovanej, vznikol žalobcovi (ako súčasnému veriteľovi) nárok na zaplatenie kapitalizovanej zmluvnej pokuty vo výške 876,44 Eur. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku radom postúpení od pôvodného veriteľa Drukos a.s.. Zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzatvorené v súlade s a nasl. a uvedené zmluvy sú registrovaná v Spr. registri súdu. Postúpenie pohľadávky je úkonom mimo dispozície dlžníka, nezávislým od jeho vôle a súhlasu s týmto úkonom. Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka samotné majetkové právo ako aj všetky práva s ním spojené. Právna teória ako aj zákonné znenie jednoznačne hovorí, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva vrátane práva uplatniť právo na súde; a to bez ohľadu na

vedomosť dlžníka o tejto skutočnosti. Zákonná ochrana dlžníka pred prípadnou nemožnosťou plniť svoj záväzok (ak nevie kto je jeho aktuálnym veriteľom) a privodiť mu tým horšie právne postavenie spočíva v možnosti dlžníka plniť so solučným účinkom aj postupcovi (t. j. osobe, ktorá už vzhľadom ku skoršiemu postúpeniu nie je veriteľom) ako jemu posledne známemu veriteľovi. V súvislosti s odmietnutím právnej ochrany výkonu práva podľa , resp. , o ktorom je tvrdené, že je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, žalobca považuje za potrebné upozorniť, že prax má často snahu toto ustanovenie využívať, resp. zneužívať aj v prípadoch, keď niektorá zo strán si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko v zmluvných vzťahoch, resp. obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť, alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, resp. dopad rôznych sankcií za porušenie povinností a pod. Najvýraznejšie sa to zatiaľ prejavuje pri úrokoch z omeškania, prípadne pri výške zmluvnej pokuty. V týchto prípadoch strana, ktorá je v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti povinná platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu, sa usiluje tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi. V takýchto prípadoch by toto ustanovenie spravidla nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Naopak riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku a taktiež je základným predpokladom súladu konania dlžníka s dobrými mravmi. V prípade absencie vyššie uvedeného postupu dlžníka je obrana veriteľa spočívajúca v uplatnení majetkovej sankcie na mieste. Súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie zamietajúce žalobný návrh poukazom na zásady poctivého obchodného styku, resp. dobré mravy, ak sám žalovaný mohol zabrániť vzniku uplatneného nároku na zmluvnú pokutu tým, že by svoju zabezpečenú povinnosť zaplatiť dlžnú sumu splnil v čo najkratšej dobe. Ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu použitie vyššie uvedených právnych inštitútov (dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku) by malo byť výnimočnou situáciou, teda by nemalo viesť k oslabovaniu možnosti súdnej a inej právnej ochrany subjektívnych práv veriteľa chránených zákonom a k nežiaducemu narušovaniu právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Inštitút zmluvnej pokuty predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa slúžiacu k zaisteniu pohľadávky tým spôsobom, že pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň prináša veriteľovi kompenzáciu - paušalizovanú náhradu škody - za dobu, o ktorú sa prípadne plnenie oneskorilo. Využitie tohto prostriedku veriteľom nie je možné bez ďalšieho považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami poctivého obchodného styku. Krajský súd v Žiline v jednom zo svojich rozhodnutí (sp. zn. zo dňa 30. 6. 2009) vyslovil názor, a plne sa s ním stotožňuje, že: ... uplatňovanie zmluvnej pokuty s odstupom času (aj niekoľkých rokov) nie je v rozpore s dobrými mravmi a neodporuje ani zmyslu samotného zabezpečovacieho prostriedku, akým zmluvná pokuta je. Jedná sa o výsostné právo žalobcu, či si bude zmluvnú pokutu uplatňovať alebo nie." V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 18. 2. 2010, v ktorom krajský súd konštatoval v skutkovo obdobnom prípade, že: "Pokuta vyjadrená sadzbou 0,1 % denne z hodnoty dlhu, s ktorým je dlžník v omeškaní, sa súdu javí ako primeraná z hľadiska naplnenia funkcie paušalizovanej náhrady škody a zároveň sankcie za porušenie základnej zmluvnej povinnosti nájomcu platiť dohodnuté splátky nájomného riadne a včas. Uplatnenie si práva na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty nie je možné považovať ani za jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi ( )...". V konkrétnom prípade dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň omeškania, vzhľadom k tomu, že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré je možné v konkrétnom prípade očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. S poukazom na konštantnosť judikatúry v oblasti primeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti má zato, že rozpor uplatnenej zmluvnej pokuty v sadzbe 0,1 % denne za deň omeškania žalovaného splnením jeho peňažného záväzku s dobrými mravmi tu neexistuje. Najvyšší súd SR ako aj Najvyšší súd ČR v tejto súvislosti pravidelne konštatuje, že zmluvná pokuta dojednaná určitou sadzbou za časovú jednotku konkrétne 0,5 % denne zo sumy peňažného záväzku, s ktorého splnením je dlžník v omeškaní (t. j. až 5-násobne vyššia zmluvná pokuta než je zmluvná pokuta uplatnená v tomto konaní), je primeraná. Obdobne NS ČR konštatuje v jednom jeho rozhodnutí, že aj zmluvná pokuta vo výške 1 % denne zo sumy dlhu je primeraná. K otázke (ne)primeranosti zmluvnej pokuty dojednanej v prejednávanej veci vo výške 0,1 % denne zo sumy dlhu uvádza, že z ohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak: zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške niekoľko násobku zabezpečenej čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu) považovať za neprimeranú práve s ohľadom na pomer medzi

hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť hoci len za niekoľko dní omeškania. Rovnaké merítko však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty niekoľkonásobok zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka. Tu výška zmluvnej pokuty plne závisí na dobe, počas ktorej dlžník svoje povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou neplní. Čím dlhšia je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané, na neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno poukazovať s ohľadom na jej celkovú výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania o inak primeranú "dennú sadzbu" zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, nakoľko by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Vo vzťahu k primeranosti uplatnenej zmluvnej pokuty poukazuje na rozsudok NS ČR v obchodno - právnej veci, podľa ktorého: "Rozhodnutie o tom, či je dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta, je vecou voľného uváženia súdu, ktorému zákon len ukladá povinnosť riadiť sa pri jej posudzovaní hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti. Posúdenie otázky (ne)primeranosti zmluvnej pokuty tak závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli a na okolnostiach, ktoré ho sprevádzali." V danom prípade NS ČR skonštatoval, že aj keď odvolací súd správne uviedol, že pri úvahách o znížení zmluvnej pokuty je nevyhnutné vychádzať z hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, avšak fakticky v súlade s touto zásadou pri využití moderačného práva nepostupoval. Rozsah zníženia zmluvnej pokuty totiž odvodil zo skutočnosti, že žalobcovi v dôsledku oneskoreného zaplatenia ceny diela žalovaným nevznikla škoda a z toho, že hodnotu alebo význam zabezpečovanej povinnosti (včasného zaplatenia ceny diela) nemožno považovať pre ekonomickú situáciu žalobcu za rozhodujúcu, keď zaplatením pokuty sa žalobcovi dostane "len navýšenia tohto plnenia", na ktoré by mal nárok, keby žalovaný plnil včas. Najvyšší súd ČR mal za to, že odvolací súd tak v rozpore s ustanovením úplne nedbal na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a primeranosť zmluvnej pokuty porovnával len s následkami, ktoré porušením zabezpečovanej povinnosti v ekonomickej situácii žalobcu nastali a to aj napriek tomu, že výška škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti nie je kritériom pre zníženie zmluvnej pokuty, ale len hranicou, pod ktorú nemožno pokutu znížiť. Súd preto uzavrel, že takýto záver o znížení zmluvnej pokuty bol vybudovaný len s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré sú z pohľadu ustanovenia irelevantné a naopak bol abstrahovaný od skutočností, ktoré sú z hľadiska uvedeného ustanovenia rozhodné. Ohľadne primeranosti by rád poukázal aj na vyššie spomínané a citované rozhodnutie KS v Nitre č.k. zo dňa 18. 2. 2010, v ktorom súd v skutkovo obdobnom prípade konštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne za každý deň omeškania je primeraná. Zmluva bola uzavretá v čase všeobecnej nízkej platobnej disciplíny v priestore SR, preto obsahovala dohodu o zmluvnej pokute, ktorá mala zabezpečiť záväzky žalovaného. Správnosť predpokladu potreby zabezpečiť si takto vznikajúce záväzky žalovaného (a teda dôvodnosť kauzy zabezpečenia) nakoniec ukazuje samotné riadne a včasné neplnenie žalovaného. Určité subjekty môžu niektoré svoje záväzky považovať zo svojho pohľadu za veľmi významné, naproti tomu iné subjekty môžu považovať tie isté záväzky za pre nich nevýznamné a na zabezpečení ich plnenia trvať nebudú. Právny predchodca žalobcu spoločnosť DRUKOS a.s. v konkurze používal na nákup predmetu nájmu podľa Zmluvy doloženej do súdneho spisu úverové prostriedky. V prípade riadneho a včasného nesplnenia hlavného záväzku žalovaného musel následne uhrádzať poskytnuté úvery z príjmov z iných svojich obchodných vzťahov, resp. plniť zbytočne vynaložené úroky bankám, a teda vzhľadom na pretrvávajúce neplnenie žalovaného na svoju škodu spoločnosť DRUKOS a.s. v konkurze prichádzala o svoj zisk z tohto resp. iných svojich obchodných prípadov. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v čase dohodnutého plnenia podľa Zmluvy doloženej do súdneho spisu, s ktorého plnením bol dlžník dlhodobo (niekoľko rokov) v omeškaní, bola priemerná výška úrokov z poskytovaných úverov v podnikateľskej sfére na úrovni 10 a viac percent p.a. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta v jednej zo svojich funkcií plní aj paušalizovanú náhradu škody navrhovateľ vidí vznik škody v ekonomickej sfére pôvodného veriteľa DRUKOS a.s. vo vzťahu k porušeniu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti žalovaného plniť svoje záväzky riadne a včas (t. j. aj právo na zmluvnú pokutu). Logickými závermi dospejeme k nasledovnej štruktúre vzniknutých negatívnych ekonomických dopadov (resp. škody): nutnosť finančného pokrytia (resp. kompenzácia) neuhradeného záväzku žalovaného prostredníctvom nových úverových prostriedkov, neschopnosť uhrádzať existujúce splatné záväzky riadne a včas, čo v nadväznosti spôsobilo aktivizáciu jednotlivých sankčných nárokov z takéhoto konania vyplývajúcich, strata ušlého zisku z bežnej obchodnej činnosti po dobu omeškania. Ohľadne primeranosti zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy vzhľadom na čas jej uzavretia aj KS v Nitre č.k. zo dňa 18. 2. 2010 v skutkovo obchodnom prípade konštatoval, že: "Pri

hodnotení neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je potrebné prihliadať v danom prípade i na výšku dojednanej zmluvnej pokuty, ktorá sa súdu javí, vzhľadom na význam zabezpečovaného záväzku v období roku 2001, za primeranú." Vzhľadom na uvedené má zato, že návrhom uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný a preto žiada, aby súd zaviazal žalovaného na jeho zaplatenie spolu s trovami konania. V uvedenej veci žiada a súhlasí s tým, aby súd na pojednávaní nariadenom na 11. 10. 2011 rozhodol v neprítomnosti žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu, nakoľko je názoru, že návrh žalobcu je dôvodný, nemôže uviesť žiadne nové skutočnosti, boli predložené všetky listinné dôkazy ktoré spis žalobcu obsahoval a nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Uvedené žiada rovnako v záujme zachovania zásady hospodárnosti konania.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, na základe čoho si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu. Potvrdila tú skutočnosť, že mala uzavretú zmluvu o nájme so spoločnosťou Drukos na kúpu bicykla, mobilu a PC station. Predmetný úver, ktorý jej bol poskytnutý na kúpu predmetných vecí spočiatku riadne splácala, len v čase, keď sa dostala do finančnej krízy nemala možnosť úver riadne splácať, pretože prišla o prácu, a preto svoj dlh splácala v splátkach, a to prostredníctvom exekúcie po 10,- Eur mesačne. Poukázala na to, že ani jej manžel nepracuje, žijú len zo sociálnych dávok, ktoré dostávajú spoločne vo výške 260,- Eur. Sú nemajetní. Zároveň vzniesla aj námietku premlčania, keďže po desiatich rokoch navrhovateľ už nemá právo vymáhať si zmluvnú pokutu, o ktorej v čase uzavretia nájomnej zmluvy nemala vedomosť a ani nebola na zmluvnú pokutu zo strany spoločnosti Drukos upozornená. Prehlásila, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby platila naviac, keďže finančné prostriedky, ktoré dostáva spolu s manželom im nepokryjú ani základné životné potreby.

Súd okrem výsluchu žalovanej vykonal dokazovanie aj dôkaznými listinami - Zmluvami o nájme č. 201003022, č. 202048907, č. 201007038, uzavretými medzi predchodcom žalobcu a žalovanou, splátkovým kalendárom, Zmluvami o postúpení pohľadávok, pripojeným spisom tunajšieho súdu , písomným vyjadrením žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

Podľa (platného a účinného v čase spísania predmetnej zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 2, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ustanovenie obsahuje len demonštratívne uvedené prípady, ktoré sa môžu v praxi vyskytovať najčastejšie a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27. 6. 2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O.G.E.S. proti R.M.Q.U.S.E.S. proti J.M.S.A.P., J.L.C.B., M.B. a E.V.F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

S poukazom na vyššie cit. zák. ustanovenia právny vzťah založený predmetnou zmluvou považoval súd za spotrebiteľskú zmluvu podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s . Súd teda považoval ustanovenie predmetnej zmluvy čl. IV písm. c) Osobitných ustanovení zmluvy o finančnom prenájme, resp. predaji na splátky poskytovaných žalobcom a to právo žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za bezvýhradne neprijateľnú podmienku podľa a predmetnú zmluvu podľa v tejto časti za neplatnú.

Podľa Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

O nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

V konaní vyplynulo, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté zmluvy v roku 2001, teda pred účinnosťou , ktorým sa novelizoval a bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd teda na posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania použil platný v čase uzavretia tejto zmluvy. Považoval však konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania v časti vymáhania zmluvnej pokuty za neplatný.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol s poukazom hlavne na tú skutočnosť, že v zmluve o nájme, ktorá bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive, po vyplnení identifikačných údajov o žalobcovi a žalovanej a predmete nájmu, boli vyplnené kolónky celkového súčtu cenníkov cien predmetu nájmu, počet mesačných splátok, koeficient navýšenia, celková cena predmetu nájmu po navýšení a celková mesačná splátka. Vyplnený formulár zmluvy je opatrený dátumom a podpisom obchodného zástupcu, ako aj potvrdením za prenajímateľa, ktorý je opatrený nečitateľným podpisom a odtlačkom pečiatky: Drukos, Ul. prof. Sáru, 974 00 Banská Bystrica. Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o nájme spoločnosti Drukos obsahujú v článku 1 s názvom "nájomné a spôsob jeho úhrady" v odseku 4/ aj úpravu "pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa článku 1, bodu 2b/ tejto zmluvy, je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade, že nájomca poruší iné povinnosti, na ktoré sa v zmluve zaviazal a ktoré súvisia so zaplatením nájomného, ako je napríklad neuvedenie variabilného symbolu, platenia nájmu v inej výške, ako je uvedené v splátkovom kalendári, je prenajímateľ oprávnený nájomcovi vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 10 000,- Sk, za každé porušenie povinností, a to aj opakovane, až do výšky 50 % obstarávacej hodnoty predmetu nájmu. Ustanoveniami o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok prenajímateľa na úrok z omeškania z titulu omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi všetky náklady, spojené s vymáhaním nezaplateného nájomného". Je nesporné, že formulár zmluvy o nájme, ako aj všeobecné obchodné podmienky Drukosu boli vyhotovené spoločnosťou Drukos a. s. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konci formulára zmluvy o nájme, nápadne menším písmom, než ostatné dojednania časti zmluvy, a to naviac v kolónke po podpise obchodným zástupcom a prenajímateľom na samom konci zmluvy. Takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy bežný adresát takéhoto úkonu má legitímne očakávania, že v odkazovaných všeobecných obchodných podmienkach sú len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru a nie ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad do jeho práv a povinností, akým je aj zmluva resp. dohoda o zmluvnej pokute. Je potrebné poznamenať, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, VOP nesmú slúžiť na to, aby sa do nich často v neprehľadnej, zložitej formulácii a s malými písmenami zmluvný partner spotrebiteľa snažil ukryť dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých zmluvný partner predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak robí, ako to bolo aj v danom prípade, podľa názoru súdu spreneverí sa princípu dôvery spotrebiteľa v poctivé a slušné konanie žalobcu. Takémuto konaniu žalobcu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie je uvedené v zmluve a ktoré vo VOP, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo "formulárovej podobe" pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa (žalobca). S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý

pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Podľa názoru súdu tá skutočnosť, že žalobca ukryl (zatajil) dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme, bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa, čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpor s dobrými mravmi. Predmetná skutočnosť je dôvodná pre zamietnutie žaloby v tejto veci. Súd pri vyhodnocovaní neprijateľnosti podmienok nebral do úvahy tvrdenia žalobcu, že inštitút zmluvnej pokuty pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň mu prináša kompenzáciu, paušalizovanú náhradu škody za dobu, za ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo, pretože spotrebiteľ by nemal neprimeranými sankciami doplácať na podnikanie dodávateľa, a znášať dôsledky nedostatočnej správy vlastnej pohľadávky. Navyše žalobou, ktorú žalobca podal po uzavretí spomínanej zmluvy s odstupom času cca 10 rokov, by pri ročnej sankcii 36,50 %-nej, ktorú povahu sankcie zmluvná pokuta má, si žalobca zabezpečuje vlastné navýšenie pohľadávky "v násobkoch". Nelimitovanou zmluvnou pokutu dodávateľ zjavne obchádzal aj premlčanie práva na plnenie ceny služby a s výrazným časovým odstupom si uplatňuje sumy, rovnajúce sa nezaplateným splátkam práve cez mechanizmus zmluvnej pokuty. V súvislosti s obranou žalobcu, ktorý tvrdí, že v danom prípade nejde o rozpor s dobrými mravmi pri 36,50 % zmluvnej pokute a túto v spotrebiteľských veciach považuje za primeranú, súd poukazuje na to, že uvedená zmluvná pokuta, pokiaľ ide o jej sankčnú zložku, prevyšuje viac ako 100 % úroky z omeškania. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, nepopiera možnosť existencie popri sebe uplatňovania úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ale muselo by sa jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech si preukázateľné trovy neuplatnila a žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Predmetný rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca s tým, že si uplatnil odvolací dôvod podľa / písm. f/ , t. j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok na základe uplatneného odvolacieho dôvodu a zaviazať žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 203,53 Eur spolu s trovami konania vo výške 137,64 Eur. Zastával názor, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosť dojednania uplatnenej zmluvnej pokuty v rámci všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme, ako skutočnosť rozpornú s dobrými mravmi, ktoré porušenie by bolo tak závažné, že mu je v konečnom dôsledku potrebné odoprieť súdnu ochranu. K dôvodom, pre ktoré súd zamietol žalobu považoval za podstatné zdôrazniť skutočnosť, že samotné zmluvy pozostávajú z jediného listu, v rámci ktorého sú na prvej strane uvedené základné informácie a údaje, ktoré sa u jednotlivých zákazníkov líšia a všetky ďalšie podmienky uzatvorenia a samotnej realizácie zmlúv, teda podrobné práva a povinnosti zmluvných strán sú uvedené na druhej strane listu Zmlúv, označené ako „všeobecné obchodné podmienky“ (ďalej len VOP). Poukázal na to, že pod pojmom VOP v prejednávanom prípade nemožno rozumieť nejaký osobitný dokument vyhotovený predávajúcim, ktorý by bol pri uzatváraní zmluvy kupujúcemu alebo nájomcovi ako spotrebiteľovi neznámy, ale naopak, tieto podmienky uzatvorenia zmluvy boli kupujúcemu (nájomcovi) bezprostredne k dispozícii vzhľadom na ich neoddeliteľnosť v rámci jedného listu papiera, prestavujúceho zmluvu ako celok. Takáto forma je v obchodnej praxi bežná aj v súčasnosti, čím sa minimalizujú náklady predajcov na tento druh predaja. Uvedenie VOP v časti pri podpisoch zmluvných strán je tak na jasne viditeľnom mieste, ktorú si spotrebiteľ pri podpise zmluvy musí nesporne všimnúť a tak túto skutočnosť podľa jeho názoru možno hodnotiť ako skutočnosť, vyvracajúcu akýkoľvek nekalý úmysel dodávateľa „skryť“ tieto podmienky pred pozornosťou spotrebiteľa. Rovnako ako skutočnosť menšieho písma za týchto podmienok má logicky vysvetliteľný dôvod a to snahu dodávateľa o vytvorenie kompaktnej formy zmluvy v rámci jedného listu. Ďalej v odvolaní vytýkal súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s ním prezentovanou argumentáciou hodnotenia celkovej primeranosti právneho vzťahu, z ktorého plynie uplatnený nárok, teda z jeho vyjadrení zo dňa 7. 10. 2010 v časti IV a V a to najmä s poukazom na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania prejednal vec v rozsahu, vyplývajúcom z /, / a zistil a že nie sú podmienky ani pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zmenu, lebo súd I. stupňa

nedostatočne zistil skutkový stav veci, preto rozsudok musel byť zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Podľa / , súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonávaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné, alebo závažné pochybnosti. V predmetnej veci súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa oboznámil resp. vykonal dôkazy aj s dôkaznými listinami - Zmluvami o nájme č. 201003022, č. 202048907, č. 201007038, ktoré konštatovanie nemá oporu v spise, pretože podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. 11. 2011, súd po vykonaní dôkazu výsluchom žalovanej vykonal ďalšie dokazovanie a to tak, že „sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - Zmluvou o nájme z 24. 9. 2001, Zmluvami o postúpení pohľadávok, rozhodnutím ÚPSVaR v Rožňave, upovedomením o začatí exekúcie v exekučnej veci Ex 523/2008, platobným rozkazom, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou označeného spisu“. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z troch zmlúv o nájme, ktoré uzavrel jeho právny predchodca so žalovanou a to zo zmluvy č. 201003022, zo zmluvy č. 202048907 a zo zmluvy č. 201007038. Podľa listín pripojených ako prílohy v žalobe a tvoriacich súdny spis, žalobca však predložil ako dôkaz iba jednu zmluvu o nájme, a to zmluvu č. 201003022 z 24. 9. 2001 (č. l. 9), teda tú, s ktorou sa súd na pojednávaní dňa 15. 11. 2011 oboznámil. Ďalšie 2 zmluvy o nájme, z ktorých žalobca vyvodil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty však žalobca nepripojil k žalobe a do skončenia konania ich ani nepredložil.

Ak teda zmluvy o nájme č. 202048907 zo dňa 14. 11. 2001 a č. 201007038 zo dňa 28. 5. 2001 neboli súčasťou spisu, nemohol súd vykonať dokazovanie týmito zmluvami. So zreteľom na uvedené, pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že „sa oboznámil so všetkými tromi zmluvami“, pričom to nezodpovedá obsahu spisu, ide o vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť (/ ), lebo mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nesprávnosť rozhodnutia následkom uvedeného spočíva v tom, že súd nemal ohľadne nárokov žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút vyplývajúcich z týchto dvoch zmlúv zistený skutkový stav, to znamená, že nemal zistené, či takéto zmluvy boli skutočne uzavreté a či aj obsahovali aj zmluvné dojednania o zmluvných pokutách, takže v konečnom dôsledku ani nemohol aplikovať na takto zistený skutkový stav právne predpisy, ktoré v odôvodnení uviedol. Skutočnosti, že súd neposudzoval vzťah medzi účastníkmi zo všetkých troch zmlúv zodpovedal aj text odôvodnenia, najmä na strane 8 rozsudku, z ktorého je zrejmé, že išlo iba o jednu zmluvu (z 24. 9. 2001) a nie o zmluvy. Vzhľadom na uvedené, rozsudok musel byť zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie a to bez toho, aby odvolací súd posudzoval opodstatnenosť odvolania žalobcu. Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení uložil súdu I. stupňa v ďalšom konaní vyzvať žalobcu na predloženie dôkazov na svoje tvrdenie, či boli uzavreté aj zmluvy č. 202048907 a č. 201007038 a to tak, aby tieto zmluvy, vrátane zmluvy č. 201003022 mohli byť doručené aj žalovanej (/ ). Po ich doručení žalovanej, Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie opätovne a rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu. V novom rozhodnutí vo veci uložil súdu rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Tunajší súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach doplnil dokazovanie zmluvami, ktoré neboli v čase rozhodovania odvolacieho súdu súčasťou spisu a to Zmluvou o nájme č. 202048907 zo dňa 14. 11. 2001 uzavretou medzi DRUKOSOM a. s. - právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a Zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 201007038 zo dňa 28. 5. 2001, uzavretou medzi DRUKOSOM a. s. - právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a opätovne vykonal dokazovanie aj so Zmluvou o nájme s právom kúpy prenajatej veci č. 201003022 zo dňa 24. 9. 2001, uzavretou medzi DRUKOSOM a. s. - právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktoré originály žalobca doručil súdu. Zároveň ich súd doručil žalovanej na vyjadrenie a vo veci vytýčil nové pojednávanie. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných dôkazov s tým, že trval na podanom návrhu v celom rozsahu. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní so žalobou nesúhlasila, žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť a zároveň vzniesla aj námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca sa domáha plnenia zo zmlúv, uzavretých v roku 2001, t. j. zaplatenia zmluvnej pokuty z uzavretých zmlúv. Poukázala na to, že tovar ktorý jej bol poskytnutý na základe predmetných zmlúv spláca pravidelne v rámci exekučného konania a to istinu, ktorá bola žalobcovi priznaná. Predmetnú istinu spláca v splátkach po 10,- Eur/mesačne, pretože nemá možnosť jednorázovo uhradiť dlžnú sumu a k zmluvnej pokute, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje uviedla, že žalobca mal možnosť si uplatniť zmluvnú pokutu v čase, keď podával žalobu na zaplatenie istiny, tak ale neurobil a po 11 rokoch od uzavretia zmlúv si uplatňuje zmluvnú pokutu z istiny.

Naviac, v čase, keď uzatvárala s právnym predchodcom žalobcu predmetné zmluvy, nemala vedomosť o povinnosti platenia zmluvnej pokuty a všeobecné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmlúv, neboli čitateľné hlavne pre malé písmo a zdôraznila, že nebola nijakým spôsobom upozornená na platenie zmluvnej pokuty v prípade omeškania akejkoľvek splátky. Mala vedomosť len o mesačných splátkach, ktoré mala uhradiť za tovar, ktorý bol zakúpený na základe predmetných zmlúv. Znovu zdôraznila a poukázala na svoje nepriaznivé sociálne pomery, na to, že je nemajetná, nezamestnaná, rovnako aj jej manžel je nezamestnaný a žijú len zo sociálnych dávok. Zároveň potvrdila vo svojej výpovedi, že splátky z nájomných zmlúv uhrádzala pravidelne do tej doby, pokiaľ bola zamestnaná a mala finančnú prostriedky na úhradu splátok.

Súd po vykonanom dokazovaní s poukazom na vyššie citované ustanovenia, hlavne s poukazom na neprijateľné podmienky zmlúv ako je aj vyššie uvedené, žalobu zamietol v celom rozsahu s tým, s poukazom na odôvodnenie pôvodného rozsudku zo dňa 15. novembra 2011 .

V súvislosti vo vznesenou námietkou premlčania, súd má za to, že aj predmetná námietky premlčania zo strany žalovanej je dôvodná, vzhľadom na to, že v čase podania žaloby t. j. 2. 8. 2011 by boli premlčané istiny zo všetkých zmlúv, t. j. z roku 2011 po 11-tich rokoch a z toho vychádzajúc premlčané je aj príslušenstvo istiny vrátane zmluvnej pokuty. Súd však žalobu zamietol hlavne z dôvodu neprijateľných podmienok zmlúv, ako je vyššie uvedené, vychádzajúc zo skutočností, že sa jedná o zmluvy spotrebiteľské a vychádzajúc zo zákona o ochrane spotrebiteľa s poukazom na ustanovenia a nasl. , keď právo žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy súd považoval za bezvýhradne neprijateľnú podmienku jednotlivých zmlúv. S poukazom na tú skutočnosť, že v priebehu konania došlo k ďalšiemu postúpeniu spornej pohľadávky z posledného žalobcu KFZ Sys, s. r. o. v konkurze, Koššútska 1342, Sládkovičovo na spoločnosť Thorpe recovery s. r. o. so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, súd uznesením zo dňa 15. 2 2013 sp. zn. - 134 pripustil zámenu účastníka na strane žalobcu, ktorý v predmetnom konaní vystupuje namiesto pôvodného žalobcu KFZ Sys, s. r. o. v konkurze, Koššútska 1342, Sládkovičovo.

Súd konanie v prevyšujúcej časti nad 1 168,96 Eur istiny zastavil, v zmysle / , keďže v predmetnej časti došlo k späťvzatiu časti žaloby zo strany žalobcu, s ktorým späťvzatím súhlasila aj žalovaná.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie / , keď žalovaná, ktorá mala vo veci úspech si trovy konania neuplatnila, preto jej neboli priznané a žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nevznikol nárok na ich náhradu .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.