Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-22-2013.pdf
PDF · 117.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ľubice Bajzovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. X., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov matky A. X., bytom F. nad M., W. kaštieľom XXX/XX a otca, R. X., bytom F. nad M., W. hájom XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVTOS v A., právne zastúpený JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Obrancov mieru 344/2, v konaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky maloletého dieťaťa, proti rozsudku Okresného súdu Trenčíne zo dňa 10.decembra 2012, č.k. 30P/97/2012-54, jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. B. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 03.09.2012.
V časti, v ktorej okresný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu za obdobie od 01.01.2012 do 03. 09. 2012, zostáva rozsudok okresného súdu n e z m e n e n ý.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/17/2010-21 zo dňa 08.06.2010, v časti o výživnom v prospech mal. B. X..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, rozhodol tak, že otcovi znížil vyživovaciu povinnosť k maloletej B., z doterajšej sumy 170,- eur mesačne, na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 03.09.2012. Vo zvyšnej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súčasne vyslovil, že týmto sa v časti určenia výšky výživného zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 11C/17/2010-21, zo dňa 08.06.2010. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec dieťaťa svojim návrhom zo dňa 10.04.2012 žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej B. z doterajšej sumy 170,- eur mesačne, na sumu 25,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2012. Uviedol, že od posledného rozhodovania o určení výšky výživného v roku 2010, došlo na jeho strane k výraznej zmene v pomeroch. Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, č.k. 3T/157/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2012, uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Nakoľko bol v tom čase v dvojročnej skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trenčíne, č.k. 2T/58/2010, právoplatným dňa 18.08.2010, ktorým bol odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/58/2010 zo dňa 27.02.2012 bolo rozhodnuté, že trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Vo svojej výpovedi v ÚVTOS B., otec poukázal na to, že v čase výkonu trestu odňatia slobody, nemá finančné prostriedky na platenie výživného vo výške 170,- eur mesačne. Pre prečin zanedbania povinnej výživy bol vo výkone trestu odňatia slobody od 16.03.2012 do 28.06.2012. Okrem maloletej B. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému R. X., nar. XX.XX.XXXX, vo vzťahu ku ktorému zatiaľ nebola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím. Prípisom zo dňa 26.11.2012 otec uviedol, že sa nachádza opäť vo výkone trestu odňatia slobody v A., kde je pracovne zaradený. Právny zástupca otca uviedol, že otec dieťaťa bol účastníkom autohavárie a následne mu bol odobratý vodičský preukaz. Nemohol pracovať ako vodič, nemal príjem a maloletej B. neplatil výživné. Bol preto podmienečne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy a následne došlo k premene trestov z podmienečných na nepodmienečné a s účinnosťou od 16.03.2012 do 28.06.2012, bol otec dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody, za prečin zanedbania povinnej výživy. Od 03.09.2012 začal na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 2T/58/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2010 vykonávať ďalší trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre trestný čin ublíženia na zdraví vo vzťahu k uvedenej havárii, ktorého výkon by mal skončiť 03.03.2014. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej nemá vo výkone trestu odňatia slobody riadny príjem, došlo ku zmene pomerov a preto žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej B., znížil.
V odôvodnení ďalej uviedol, že matka dieťaťa s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že je rozvedená a s maloletou B. býva v 3-izbovom byte spolu s rodičmi, ktorí sú aj vlastníkmi tohto bytu. S rodičmi vedie spoločnú domácnosť a na prevádzku domácnosti neprispieva ničím, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov. Pracuje ako zdravotnícka laborantka, na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa K. biochémia s.r.o. D.. Pracuje v pozícii pomocné práce v laboratóriu klinickej biochémie v Poliklinike Q. v C., s hrubou mzdou vo výške 35,- eur týždenne. Poberá náhradné výživné vo výške 106,- eur mesačne a prídavok na jedno dieťa 22,54 eur mesačne. Dlhy, ani pôžičky nemá žiadne. Maloletej B., ktorá má 4 roky a navštevuje materskú školu, za túto platí mesačne 50,- eur. Maloletá B. má zdravotné problémy so srdiečkom, bez nákladov na liečbu. S týmto ochorením má matka výdavky na cestovné, 1x ročne do kardiologického centra v D. a v A..
Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného na úvahe súdu.
Súčasne s odkazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2012 Z.z. okresný súd uviedol, že z výkladu ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že ak má dôjsť k zmene určeného výživného, musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov, alebo detí, teda takú, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov podľa ods. 3, uvedeného zákonného ustanovenia. Touto zmenou nie je teda akákoľvek zmena v hľadiskách rozhodujúcich pre stanovenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia. Z tohto pohľadu je potom dôležité určiť aj dobu, ktorá predstavuje počiatok zmeny vyživovacej povinnosti. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V danom prípade súd uviedol, že skúmal zmenu pomerov v možnostiach a schopnostiach otca, plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej B.. Z vykonaného dokazovania bolo súdom zistené, že otec dieťaťa je vo výkone trestu odňatia slobody na základe dvoch súdnych rozhodnutí. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, č.k. 3T/157/2011 bol otec maloletej B. pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy vo výkone trestu odňatia slobody od 16.03.2012 do 28.06.2012. Vo výkone trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený s priemernou pracovnou odmenou cca necelých 60,- eur mesačne. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný vo výkone trestu odňatia slobody, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, alebo prípadu celkom krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody, sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza pre prečin zanedbania povinnej výživy. Preto okresný súd z dôvodu, že otec maloletej B. bol v čase od 16.03.2012 do 28.06.2012 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy, neprihliadol na jeho schopnosti a možnosti, ktoré mal vo výkone trestu odňatia slobody a jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti za uvedené obdobie zamietol. V ďalšom období a to od 03.09.2012 do 03.03.2014, kedy by mal otec ukončiť výkon trestu, je otec maloletej B. vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin ublíženia na zdraví, kedy podľa ustálenej súdnej praxe súd na zárobkové schopnosti a možnosti povinného vo výkone trestu odňatia slobody prihliada, a preto súd návrhu otca na zníženie výživného maloletej Sofii vyhovel s účinnosťou od 03.09.2012 a znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej B. na sumu 30 % zo sumy životného minima, v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo je v súčasnosti suma 25,99 eur mesačne, nakoľko vychádzajúc z príjmu otca, ktorý dosahuje z práce, ktorú vykonáva v ústavnom zariadení, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v doposiaľ stanovenej výške. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej bola znížená otcovi vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu z doterajšej sumy 170,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to s účinnosťou od 03.09.2012, ako aj proti výrokovej časti, ktorou sa v tomto smere mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/17/2010-21 zo dňa 08.06.2010 zmenil a to tak, že návrh otca maloletého dieťaťa, ako v celom rozsahu neopodstatnený zamietne. Uviedla, že napadnutý rozsudok je v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci a dochádza ním k porušeniu práv a záujmov maloletého dieťaťa. Podľa jej názoru, prvostupňový súd absolútne nesprávne vyhodnotil skutkový stav, t.j. zmenu zárobkových schopností a možností otca maloletého dieťaťa, pretože otec maloletého dieťaťa bol prvotne odsúdený trestným rozkazom OS Trenčín č.k. 2T/58/2010 na podmienečný trest odňatia slobody 18 mesiacov, so skúšobnou dobou 24 mesiacov, za prečin ublíženia na zdraví a až následne trestným rozkazom OS Trenčín č.k. 3T/157/2011, bol za prečin zanedbania povinnej výživy odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, z ktorého vykonal 3 mesiace a 12 dní (išlo o neplatenie výživného v prospech mal. B.). Z uvedeného teda podľa nej vyplýva, že keby si otec riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nemusel byť trestne stíhaný a odsúdený za prečin neplnenia vyživovacej povinnosti, čo malo zároveň za následok premenu podmienečného trestu, na trest nepodmienečný. Záver súdu o tom, že je daný dôvod na zníženie výživného za použitia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je podľa nej v rozpore s týmto zákonným ustanovením, pretože na strane otca išlo o subjektívne zavinené dôvody a teda v žiadnom prípade o dôvody objektívne, ktoré majú za následok, že t.č. je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá žiadny, prípadne len minimálny príjem. Uviedla, že všetky tieto jej stanoviská, boli obsahom jej písomných vyjadrení, ktoré adresovala prvostupňovému súdu, ktorý sa však bezdôvodne týmito nezaoberal a tieto neakceptoval. Poukázala na to, že dôvody uvedené otcom, nemôžu byť zákonným dôvodom pre zníženie výživného na maloleté dieťa, aj s poukazom na jeho nezodpovedné správanie, absolútny nezáujem o stretávanie s dieťaťom, jeho spôsob života, spočívajúci v požívaní alkoholických nápojov a v konečnom dôsledku, aj s vykonávaním trestu odňatia slobody. Namietala aj prístup kolízneho opatrovníka ustanoveného v konaní, ktorý namiesto toho, aby v súlade so zákonom hájil oprávnené záujmy maloletého dieťaťa, ktoré v konaní zastupoval, sa bez znalosti celého prípadu obmedzil len to, že ponechal rozhodnutie v tejto veci na úvahe súdu. Podľa jej názoru, nekonal tak v súlade so záujmami dieťaťa. Uplatnila tak dôvody odvolania, uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..
Otec maloletého dieťaťa, vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok okresného súdu, žiada ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav a v konečnom dôsledku aj správne rozhodol. Poukázal na to, že momentálne sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za iný trestný čin, ako je zanedbanie povinnej výživy, vzhľadom k čomu je tu dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, určenej mu v prospech maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že matka dieťaťa nebola ochotná sa s otcom na znížení výživného dohodnúť a neakceptovala fakt, že otec ako živnostník, prišiel o prácu, keď mu bol odobratý vodičský preukaz po dopravnej nehode. Z tohto dôvodu, bol nútený pozastaviť si platnosť živnostenského oprávnenia. Tým, že matka dieťaťa podala na neho trestné oznámenie za zanedbanie povinnej výživy, dostal sa do situácie, že dlh na výživnom nemal možnosť splatiť. Následkom toho musel nastúpiť do výkonu trestu a i keď v rámci neho pracuje, jeho príjem je minimálny. Poukázal na to, že pokiaľ matka dieťaťa bude naďalej podávať na neho trestné oznámenia, pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, môže zotrvať vo výkone trestu dlhodobo, bez šance nájsť si prácu a možnosti, plniť si vyživovaciu povinnosť. Ďalej poukázal na to, že má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť, voči mal. R. X., nar. XX.XX.XXXX, kde rovnako požiadal súd o zníženie výživného, o čom však doposiaľ zo strany súdu rozhodnuté nebolo. Ďalej poukázal na to, že matka dieťaťa je vyštudovaná zdravotná laborantka a má teda podľa jeho názoru širšie možnosti zamestnať sa v riadnom trvalom pracovnom pomere a nielen na dohodu, ako je tomu v súčasnosti. Rovnako dal do pozornosti, že v čase, keď bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 170,- eur, malo dieťa necelé dva roky, takže výška výživného bola s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho finančnú situáciu, neprimerane vysoká. Odvolanie matky dieťaťa považoval za účelové.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa je čiastočne dôvodné a preto je potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti za použitia § 220 O.s.p. zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Rozhodol podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania. Výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol, nebol napadnutý odvolaním a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.
V preskúmavanej veci sa otec maloletého dieťaťa domáhal návrhom, zo dňa 10.04.2012, zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu s poukazom na zmenu pomerov na svojej strane, ktorá súvisí so skutočnosťou, že v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody a nemá finančné prostriedky na platenie výživného vo výške 170,- eur mesačne, teda v rozsahu, ako mu bola vyživovacia povinnosť súdom predtým určená.
Ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné, možno v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade hmotnoprávneho predpokladu na zmenu úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorým je zmena pomerov. Cit. zákonné ust. § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd o výživnom rozhoduje. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov, tak na strane detí a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to či už zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím, alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností, prípadne inou zmenou v ich majetkových pomeroch.
Podľa doposiaľ ustálenej súdnej praxe, ak je povinná osoba vo vzťahu k vyživovacej povinnosti, vo výkone trestu, jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody, pre trestný čin zanedbania povinnej výživu, alebo prípadu celkom krátkodobého výkonu trestu odňatia slobody.
V posudzovanej veci bol rozsah vyživovacej povinnosti otca, k maloletému dieťaťu, určený rozsudkom OS Trenčín č.k. 11C/17/2010-21 zo dňa 08.06.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a vo veci výkonu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 170,- eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa v tom čase pracoval ako živnostník, matka bola na materskej dovolenke, maloleté dieťa malo necelé dva roky. Výšku príjmov rodičov maloletého dieťaťa ani ďalšie ich osobné, majetkové a zárobkové pomery v odôvodnení tohto rozsudku uvedené nie sú.
Zo spisu Okresného súdu Trenčín 31P/436/2009, predmetom ktorého bola úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu ich manželstva, / ide prakticky o totožné rozhodné obdobie/, odvolací súd zistil, že v čase tejto úpravy výživného, ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemal, matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne a otec podnikal na základe živnostenského oprávnenia v oblasti elektrikárskych prác, s priemerným mesačným netto príjmom 750,- až 800,- eur mesačne.
V súčasnosti má mal. B. viac ako 4 roky, navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka mesačne platí 50,- eur. Matka pracuje na základe Dohody o pracovnej činnosti, v spoločnosti s.r.o. K. A. D., s týždennou brutto mzdou 35,- eur. Poberá náhradné výživné vo výške 106,- eur mesačne a prídavok na dieťa 22,54 eur mesačne. Spolu s dieťaťom žije v 3-izbovom byte u svojich rodičov, ktorého vlastníkmi sú rodičia. Na úhradu nákladov, v spojitosti s užívaním bytu rodičom neprispieva, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov. Podľa jej vyjadrenia pôžičky nemá. Maloleté dieťa trpí zdravotnými problémami, v súvislosti s ktorými je jedenkrát ročne kontrolované v K. E. v D. a v A., v súvislosti s čím má matka náklady na cestovné.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/58/2010 zo dňa 18.08.2010, bola schválená Dohoda o vine a treste, uzatvorená medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trenčíne a obvineným R. X., teda otcom maloletého dieťaťa, z dôvodu že tento spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. Zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, na dobu dva roky.
V rámci plynutia vyššie uvedenej skúšobnej doby, bol otec maloletého dieťaťa, Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.11.2011 pod č.k. 3T/159/2011 uznaný vinným, zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako otec mal. B. X. bol povinný prispievať na jej výživu v zmysle rozsudku OS Trenčíne 11C/17/2010-21 zo dňa 08.06.2010 sumou 170,- eur mesačne, pričom si túto povinnosť, od mesiaca marec 2011 vrátane, až ku dňu vydania trestného rozkazu v mieste svojho bydliska, ani inde riadne neplnil, zaplatil len v mesiaci apríl 2011 sumu 170,- eur, čím mu vznikol dlh na riadnom výživnom vo výške 1.188,- eur. Trestným rozkazom bol v súvislosti s týmto, odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Okresný súd Trenčín uznesením pod č.k. 2T/58/2010-145, zo dňa 27.02.2012 rozhodol tak, že odsúdený R. X., teda otec maloletého dieťaťa, sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.08.2010 sp.zn. 2T/58/2010, právoplatného dňa 18.08.2010 a preto mu trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nariadil vykonať. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd uvádza, že k premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný, došlo práve z dôvodu, že otec dieťaťa bol odsúdený trestným rozkazom č.k. 3T/157/2011 pre prečin zanedbania povinnej výživy, teda v rámci plynutia skúšobnej doby, v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín pod č.k. 2T/58/2010, sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, spočívajúcej v spáchaní prečinu zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je účastníkom aj v tomto konaní.
Z pripojených správ vyplýva, že otec maloletého dieťaťa, dňa 16.03.2012 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého výkon ukončil dňom 28.06.2012.
Zo správy Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody B. vyplynulo, že otec dieťaťa dňa 16.03.2012 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého výkon ukončil dňa 28.06.2012, počas ktorého výkonu bol pracovne zaradený s priemernou čistou odmenou 57,32 eur mesačne.
Zo správny Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody A. vyplynulo, že otec dieťaťa je od 03.09.2012, vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin ublíženia na zdraví, ktorý výkon by sa mu mal skončiť dňa 03.03.2014. Vo výkone trestu je pracovne zaradený a v mesiaci októbri 2012 mal čistú mzdu 29,82 eur.
Otcovi pribudla od doby poslednej úpravy výživného, jedna vyživovacia povinnosť a to k mal. R. X., nar. XX.XX.XXXX. S matkou tohto maloletého dieťaťa do doby nástupu do ÚVTOS žili v spoločnej domácnosti. Otec maloletého dieťaťa do apríla 2012 bol živnostníkom, v súčasnosti má pozastavenú živnostenskú činnosť.
Pri posudzovaní súdu, či nastala zmena pomerov na strane povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd ako bolo vyššie uvedené vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. Týmito sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
V danom prípade odvolací súd, na základe preskúmania veci, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.06.2010, síce došlo k zmene pomerov na strane povinného rodiča, teda otca maloletého dieťaťa, spôsobilých k zmene určenej mu vyživovacej povinnosti, táto však spočíva v iných skutkových okolnostiach, ako ju ustálil okresný súd, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, táto nie je tak zásadnou, aby na základe nej, bolo opodstatnené, znížiť vyživovaciu povinnosť otca, na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ako o tomto rozhodol prvostupňový súd. Odvolací súd, na rozdiel od okresného súdu nezastáva názor, že je potrebné pri skúmaní zmeny pomerov prihliadať na zárobkové schopnosti a možnosti otca, ktorý je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody s poukazom na ustálenú súdnu prax, keďže otec trest odňatia slobody nevykonáva pre prečin zanedbania povinnej výživy. V tomto prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec od 03.09.2012 vykonáva trest odňatia slobody síce v príčinnej súvislosti so spáchaním prečinu ublíženia na zdraví , za ktorý, mu však bol uložený trest podmienečný, s odkladom na skúšobnú dobu. Pokiaľ by sa otec, v rámci plynutia skúšobnej doby nebol dopustil ďalšej trestnej činnosti, spočívajúcej v prečine zanedbania povinnej výživy, práve vo vzťahu k maloletému dieťaťu, voči ktorému sa zníženia vyživovacej povinnosti domáha v tomto konaní, nebolo by došlo k premene podmienečne uloženému trestu odňatia slobody u otca, na trest nepodmienečný, ktorý v súčasnosti vykonáva, z čoho teda vyplýva, že napriek tomu, že otec dieťaťa je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin ublíženia na zdraví, tento ako trest nepodmienečný, vykonáva v priamej príčinnej súvislosti s tým, že sa dopustil následne prečinu zanedbania povinnej výživy. Za existencie týchto skutkových okolností, potom záver okresného súdu, že táto skutočnosť predstavuje takú zmenu pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, ktorá je spôsobilá mať za následok tak zásadné zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, nesprávny. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že na strane otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej v inej skutkovej okolnosti, a to v tej, že od doby posledného rozhodnutia, vo veci úpravy výživného k maloletému dieťaťu, na jeho strane pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k mal. R. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorej skutočnosti okresný súd pozornosť nevenoval. Pokiaľ odvolací súd vzal do úvahy, že k zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase poslednej úpravy výživného poberala len materský príspevok, pretože bola na materskej dovolenke a v súčasnosti pracuje, i keď na dohodu o pracovnej činnosti s výškou príjmu, ktorá aktuálne nepresahuje výšku pôvodne poberaného materského príspevku, nepribudla jej však žiadna vyživovacia povinnosť a podľa jej tvrdenia, už v súčasnosti neprispieva svojim rodičom na úhrady spojené s užívaním bytu, pretože na to nemá finančné prostriedky, pričom v čase poslednej úpravy výživného podľa jej vyjadrenia týmto prispievala v rozsahu 170,- eur mesačne a vychádzajúc z toho, že maloleté dieťa je o niečo staršie, pričom v konaní nebolo zistené, že by matka v súvislosti so zabezpečovaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa mala iné, ako štandardné výdavky (oproti predchádzajúcej úprave platí poplatok za predškolské zariadenie dieťaťu 50,- eur mesačne) dospel odvolací súd k záveru, že k významnejšej zmene pomerov došlo len na strane otca maloletého dieťaťa v súvislosti s tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorá podľa názoru odvolacieho súdu opodstatňuje na jeho strane zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, z pôvodne určenej sumy 170,- eur mesačne, na sumu 110,- eur mesačne. Takto stanovené výživné, zodpovedá podľa názoru súdu komplexným pomerom otca maloletého dieťaťa, za existencie ich zmeny na jeho strane spočívajúcej v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek a náklady, ktoré je potrebné na zabezpečenie jeho potrieb vynaložiť, pričom súd prihliadol aj na aktuálne pomery, osobné, majetkové a zárobkové, na strane matky maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na skutočnosť, že výška vyživovacej povinnosti stanovená na strane otca, je na druhej strane vyvažovaná t.č. výlučnou osobnou starostlivosťou matky, o maloleté dieťa. Na skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, s poukazom na už uvedené závery, podľa názoru odvolacieho súdu prihliadať nemožno v tom zmysle, že by bola okolnosťou, spôsobilou privodiť v prospech otca tak výrazné zníženie vyživovacej povinnosti, ako to svojim návrhom žiadal.
Vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti v prospech maloletého dieťaťa do obdobia 03.09.2012 odvolaním napadnutý nebol, čo do tejto časti sa stal právoplatným. Z uvedených dôvodov preto, odvolací súd znížil vyživovaciu povinnosť otca až s účinnosťou od 03.09.2012. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní namietal, že pôvodná výška vyživovacej povinnosti určená posledným rozhodnutím súdu v rozsahu 170,- eur mesačne nezodpovedala v tom čase odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, vzhľadom na jeho vek, tieto námietky sú neopodstatnené a to vzhľadom na to, že revízia a preskúmavanie predchádzajúceho súdneho rozhodnutia sú neprípustné.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojitosti s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu s poukazom na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.