Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-45-2012.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Subarea
24C/45/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: SPORT FIBRIL s.r.o, so sídlom Horný Val 8/17 Žilina, IČO: 36 854 158, právne zastúpený JUDr. Michalom Gallom, advokátom so sídlom Jilemnického 30 Martin proti odporcovi: W. Č., trvale bytom N. F. XX, XXX XX Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom: ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o návrhu na zaplatenie 810,56 Eur s príslušenstvom a o návrhu na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Navrhovateľovi p r i z n á v a vrátenie súdneho poplatku v sume 41,80 Eur, ktorý mu bude vrátený Daňovým úradom v Žiline do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ- spoločnosť Debtinvest Limited sa návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 18.10.2010 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 810,56 Eur s príslušenstvom titulom Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, č. zmluvy 5405141525, ktorú uzatvoril právny predchodca pôvodného navrhovateľa- spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. na jednej strane a odporca na strane druhej. Na základe tejto úverovej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol a odporca čerpal revolvingový úver s úverovým rámcom 663,88 Eur. Tento úver sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 26,56 Eur. Nakoľko odporca napriek viacerým výzvam svoju povinnosť riadne a včas neplnil, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. pristúpila k zosplatneniu celého čerpaného úveru výzvou zo dňa 18.02.2005. Zároveň bol odporca vyzvaný na zaplatenie celého čerpaného úveru vo výške 810,56 Eur. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. postúpila predmetnú pohľadávku so všetkými právami na pôvodného navrhovateľa- spoločnosť Debtinvest Limited, čím sa pôvodný veriteľ stal aktívne legitimovaný na podanie žalobného návrhu.
Navrhovateľ písomným podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 07.03.2013, pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v celom rozsahu späť a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ osobitný dôvod pre ktorý berie návrh späť neuviedol.
Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./ môže žalobca zobrať späť žalobu a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Nesúhlas žalovaného so späť vzatím nie je účinný, ak dôjde k späť vzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Pretože návrh bol vzatý späť v celom rozsahu pred začatím pojednávania, súd podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie zastavil.
II. O náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že odporcovi nepriznal ich náhradu, pretože aj keď to bol navrhovateľ, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, boli teda splnené predpoklady na to, aby súd odporcovi priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu, odporca náhradu trov konania nežiadal a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
III. O náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal ich náhradu, pretože aj keď to bol navrhovateľ, ktorý zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a vedľajší účastník v konaní vystupoval na strane odporcu, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo vo všeobecnosti vytvára predpoklad pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, podľa názoru súdu absentuje v tomto prípade druhý zákonný predpoklad pre priznanie náhrady trov konania v prospech vedľajšieho účastníka a to účelnosť bránenia práva proti účastníkovi ktorý vo veci úspech nemal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
Súd v žiadnom prípade nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom zakotvené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zákonnej rovine upravené v § 24 a nasl. O.s.p. Toto právo - dať sa v konaní pred súdom zastupovať advokátom však nemožno stotožniť s právom na náhradu trov konania, hoci sú spolu úzko späté. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní právo na náhradu trov konania nevznikne, resp. že mu súd túto náhradu neprizná. Ak totiž súd rozhoduje o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., musí okrem zásady úspechu vo veci prihliadať aj na účelnosť trov v tomto konaní vynaložených. Obe tieto podmienky sú rovnocenné a len ich kumulatívne splnenie zakladá právo úspešnej strany v konaní na náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správnosť uvedeného názoru potvrdzuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky, ktorý vo veci II. ÚS 78/03 z 09.09.2004 konštatuje: cit. „Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy“, pričom v danom prípade Ústavný súd skúmal účelnosť náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom, ktorá tomuto nebola priznaná.
Súd sa v danej veci dôkladne zaoberal otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vynaložených vedľajším účastníkom a po starostlivom zvážení všetkých skutkových okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že takto vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pri bránení práv odporcu na strane ktorého v konaní vystupoval nemožno považovať za účelné.
Pri vedľajšom účastníkovi, Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako združení založenom na ochranu práv spotrebiteľa súd predpokladá taký rozsah znalosti spotrebiteľského práva, ktorý vedľajšiemu účastníkovi bez ďalšieho umožňuje poskytnúť účinnú právnu pomoc účastníkovi konania na podporu ktorého v konaní vystupuje. Ako vedľajší účastník totiž v konaní vystupuje združenie podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto zákona je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež
zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušovaním práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Ak teda
združenie predstavuje subjekt, ktorý vznikol práve preto, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nemožno potom považovať za účelne vynaložené trovy konania, spočívajúce v jeho právnom zastúpení advokátom. Zákonom predpokladaná kvalifikovanosť združenia na zastupovanie účastníka (spotrebiteľa) v konaní pritom vyplýva jednak z citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predpokladom pre zápis združenia do registra združení ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej Republiky je o.i. aj aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov, jednak z ďalších právnych predpisov ( napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, či § 10 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Skutočnosť, že združenie samo o sebe je dostatočne kvalifikované na to, aby dokázalo plniť ciele vyplývajúce z citovaných zákonných ustanovení svedčí aj fakt, že internetová stránka združenia, na ktorej združenie ponúka služby spotrebiteľom obsahuje viacero vzorových podaní na súd a žaloby na spoločnosti Pohotovosť, SOS Finance, ProfiCredit, ako aj vzorovú žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti SR o náhradu škody a žalobu proti správcovi bytového domu o zdržanie sa výkonu činnosti a primerané zadosťučinenie, pričom vo všetkých týchto žalobách zadefinoval vedľajší účastník svoje procesné postavenie ako žalobca ( prípadne spolu so spotrebiteľom), resp. ako zástupca žalobcu - spotrebiteľa. Rovnaký záver možno vyvodiť aj z verejne dostupných stanov združenia. V kontexte vyššie uvedeného súd teda považuje skutočnosť, že sa vedľajší účastník necháva v konaní zastupovať advokátom za účelové a nadbytočné navyšovanie trov súdneho konania.
Napokon súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi zohľadnil aj okolnosti majúce pôvod v prejednávanej veci , týkajúce sa charakteru veci a postupu vedľajšieho účastníka v konaní. V predmetnom prípade sa z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu vedľajšieho účastníka jedná o jednoduchý spor, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že vedľajší účastník sa masívne zúčastňuje rovnakých (obdobných) sporov aj v iných prípadoch. Vedľajší účastník oznámil svoj vstup do predmetného konania písomným oznámením došlým tunajšiemu súdu dňa 22.02.2012, pričom k tomuto oznámeniu priložil neoverenú fotokópiu plnej moci pre zastupovanie advokátom. Z obsahu predmetnej fotokópie vyplýva, že ide o generálnu plnú moc, ktorá nebola udelená pre konkrétne konanie a ktorá bola advokátovi udelená dňa 20.01.2012. Zároveň vedľajší účastník v oznámení požiadal konajúci súd o doručenie návrhu spolu s prílohami. Z uvedených skutočností potom možno nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť vyvodiť, že vedľajší účastník v čase, keď do predmetného konania vstupoval nemal o predmete a štádiu prebiehajúceho súdneho konania žiadnu vedomosť, nemal vedomosť ani o obsahu žalobného návrhu. Potom konajúcemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností si vedľajší účastník uplatňuje v konaní náhradu trov právneho zastúpenia za úkon
právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia. Udelenie plnej moci advokátovi dňa 20.01.2012 bez tohto, aby mu boli poskytnuté akékoľvek informácie o konaní ( vedľajší účastník bol o predmete konania a obsahu žalobného návrhu oboznámený až prevzatím rovnopisu návrhu s prílohami dňa 19.04.2012) nie je možné podľa názoru konajúceho súdu považovať za úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a teda ani za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Rovnako za takýto úkon nie je možné považovať ani vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 27.04.2012 v ktorom sa tento obmedzil len na všeobecné, vo vzťahu k predmetu prebiehajúceho súdneho konania neurčité konštatovanie neprijateľných zmluvných podmienok v Úverovej zmluve a vznesenie námietky premlčania uplatneného nároku. Konajúcemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že vedľajší účastník sa masovo zúčastňuje rovnakých/obdobných konaní, pričom jediná konkrétna obrana vedľajšieho účastníka pozostáva (tak ako v prejednávanom prípade) zo vznesenia námietky premlčania, prípadne zo všeobecného konštatovania neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tak ako v konkrétnom prípade, aj v iných v prípadoch ktorých sa vedľajší účastník zúčastňuje je toto podanie vedľajšieho účastníka obsahovo totožné, často líšiace sa len rozdielnou spisovou značkou. Je preto zrejmé, že takýto postup vedľajšieho účastníka konania je pre neho celkom rutinnou záležitosťou, nevyžadujúcou právne zastúpenie zvoleným advokátom
Na základe uvedených skutočností je súd toho názoru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, preto vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal.
IV. V súlade s § 11 ods. 3,4, zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch vrátil súd navrhovateľovi súdny poplatok za návrh na začatie konania zaplatený v kolkoch, krátený o 6,70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej ( výrok o zastavení konania), možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .