Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/70/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2023, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného N. Y., stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 29. 05. 2023, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného N. Y. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 29. 05. 2023, bol obžalovaný N. Y. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a to za skutky, ktorých sa dopustili tak, že

presne nezisteného dňa v dobe od 04.11.2022 do 11.11.2022 na lúke nachádzajúce sa vedľa rodinného domu č. XX v obci I. potom, čo prekonal odpor poškodeného maloletého J. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletého zvalil do trávy, bozkával maloletého na krku, následne maloletému vyzliekol vrchné nohavice tak, že maloletý zostal oblečený v spodnom prádle, obchytkával ho po nahom tele a hovoril mu: „Poď, vyhoň mi ho!“, pričom maloletý ležal na chrbte, obvinený sa na neho ľahol, ale nakoľko maloletý kričal o pomoc, tak ho obvinený pustil, na čo sa mu maloletý vytrhol, skryl sa v burine a obliekol si nohavice a ušiel, čím uvedeným konaním spôsobil maloletému J. K., nar. XX.XX.XXXX drobné odreniny na oboch stranách krku, s ktorými maloletý nevyhľadal lekárske ošetrenie,

- dňa 11.11.2022 v čase o 22.00 h v priestoroch starej opustenej budovy materskej škôlky v obci I. XX, ako druh matky maloletého J.K., nar. XX.XX.XXXX žijúci s maloletým v spoločnej domácnosti, donútil mal. J.K., nar. XX.XX.XXXX k sexuálnym praktikám tým spôsobom, že potom ako vlákal do budovy pod zámienkou, že sa idú vymočiť, ho strhol dnu za oblečenie, dal maloletému ruku na ústa, aby nekričal o pomoc a prikázal mu: „vyhoň mi vtáka“, pričom stáli oproti sebe, obvinený maloletého bozkával na líca krk, neustále ho držal za ľavú ruku, aby nemohol ujsť, a následne voľnú ruku maloletého priložil na svoj pohlavný úd a prikázal maloletému, aby ho ukojil rukou, čo maloletý aj urobil, potom páchateľ uvoľnil zovretie ruky maloletého, utrel výron semena z časti do detského overalu modrej farby s červeným pruhom v miestnosti škôlky a sčasti ho zahrabal nohou do piesku, obvinený N. Y. povedal maloletému, aby o tom nikomu nehovoril a následne spolu z miesta činu odišli, pričom obvinený mal vedomosť, že maloletý nedosiahol vek 15. rokov, čím uvedeným konaním spôsobil maloletému J.K., nar. XX.XX.XXXX podľa lekárskej správy MUDr. Y. C. zranenie v oblasti krku - susp. odrenina 0,5 x 2 cm, vyžadujúce si lekárske jednorázové ošetrenia.

Za toto konanie ho Okresný súd Veľký Krtíš odsúdil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. c) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu zaradil obžalovaného do

ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Uvedený rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli jednak obžalovaný N. Y. a to podaním svojho obhajcu, ako aj okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši.

Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine, tak s týmto v napadnutom rozsudku súhlasí, avšak nie je presvedčený o tom, že je správny výrok ohľadne trestu, ktorý bol obžalovanému za takúto trestnú činnosť uložený a to vo výmere 6 rokov, teda pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa prokurátora je nesprávne, ak okresný súd uviedol, že obžalovaný je pracovitý človek, ktorý sa snaží starať o rodinu, pretože ide o osobu mentálne zaostalú, zo znevýhodneného sociálneho prostredia a plne si neuvedomoval protiprávnosť svojho konania. Takýto záver okresného súdu nepovažuje okresný prokurátor za správny, pričom poukázal na to, že ohľadne ust. § 39 Tr. zák., podľa ktorého okresný súd znížil výmeru uloženého trestu obžalovanému, ten umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu alebo pomerom páchateľa. Medzi takéto skutočnosti však skutočnosti ohľadne obž. N. Y. nepatria. Okolnosti konania obžalovaného svojím významom a intenzitou nevybočujú vo výraznej miere z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, ktoré by odôvodňovali zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu a neexistujú ani také pomery osobitného zreteľa, na ktoré by súd musel brať ohľad. Pokiaľ ide o rodinu obžalovaného, tak je hodnotený ako snaživá, pracovitá osoba, ktorý sa snaží postarať o rodinu a družku, pričom v tejto súvislosti však prokurátor uvádza, že z listinných dôkazov možno vyvodiť záver, že obžalovaný je skôr zlodej ako pracovitý človek, pričom od svojej družky a 2-ročnej dcéry už dávno odišiel a preto je záver súdu o starostlivom druhovi rodiny pochybný. Preto je prokurátor toho názoru, že súd nesprávne aplikoval ust. § 36 písm. c) Tr. zák. a neopodstatnene priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že sa dopustil trestnej činnosti v príčinnej súvislosti s negatívnymi dôsledkami svojej duševnej choroby, nakoľko charakter tejto duševnej choroby nesúvisí so sexualitou obžalovaného. Z uvedeného dôvodu preto prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a obžalovanému uložiť trest najmenej vo výmere 7 rokov odňatia slobody, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, zaradiť ho do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia a uložiť mu ochranné liečenie ústavnou formou.

Voči napadnutému rozsudku, cestou svojej obhajkyne, podal odvolanie aj obžalovaný N. Y., kde obhajkyňa za obžalovaného v dôvodoch odvolania uviedla, že obidva skutky, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu, stoja len na výpovedi poškodeného maloletého J. K., všetky ostatné výpovede sú len nepriamymi výpoveďami o tom, čo sa malo v uvedenom prípade stať. Naďalej obžalovaný trvá na tom, že skutok, ktorý sa mal stať od 04.11.2022 do 11.11.2022, nespáchal, nebolo preukázané jeho trvalé spolužitie s družkou, z výpovede otca maloletého, ako aj z výpovede jeho matky, vyplýva, že sa v mieste trvalého bydliska maloletého zdržiaval len občas a to z toho dôvodu, že ho matka maloletého vyhadzovala a využívala ho len na prácu.

Podľa znaleckého posudku znalcov je zrejmé, že obžalovaný trpel v čase vyšetrovaných skutkov, aj v súčasnosti trpí duševnou poruchou a to ľahkou duševnou zaostalosťou, táto sa u neho prejavuje celkovým zaostávaním jeho duševného vývinu, jedná sa o trvalú poruchu, obžalovaný ťažko chápe otázky, odpovede sú slabo informované, pričom mentálna úroveň dospelého obžalovaného je na mentálnej úrovni maloletého poškodeného.

Vzhľadom k tomu má obhajoba za to, že takáto osoba nie je plne spôsobilá výkonu trestu a vzhľadom na uvedené malo byť pri sankcionovaní obžalovaného dominantné uloženie ochranného psychiatrického liečenia, pretože práve liečením možno dosiahnuť ochranu spoločnosti účelnejšie, ako výkonom trestu odňatia slobody. Nahradenie trestu uložením ochranného liečenia je dôležité aj z toho hľadiska, že zdravotný stav obžalovaného nie je možné pozitívne a účinne ovplyvniť výkonom trestu.

Z tohto dôvodu preto navrhla obhajkyňa, aby za použitia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol obžalovanému uložení kratší trest odňatia slobody a v prvom rade, aby mu bolo ukladané ústavné ochranné liečenie.

V dôsledku podaných odvolaní potom krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktoré bol riadne a včas eskortovaný z výkonu väzby obž. N. Y., bola prítomná aj jeho obhajkyňa , ako aj krajský prokurátor.

V konečnom návrhu potom obhajkyňa za obžalovaného uviedla, že okrem údajov uvedených v odvolaní, by chcela upozorniť, že podľa nej jej klient ani netuší, prečo je pred súdom, stále hovorí, že poškodenému nič zlého neurobil, veď ho nezbil. Jemu je jedno, či dostane 6 alebo 20 rokov, on tomu nerozumie, on je na nízkej mentálnej úrovni, má narušenú orientáciu v časových súvislostiach a on len preto zmenil výpoveď, lebo mu to povedali na cele a teraz ho strašia, že čo všetko mu budú robiť vo výkone trestu odňatia slobody. On skôr patrí na liečenie a nie do výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že sa taktiež plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania, nebol dôvod akýmkoľvek spôsobom znižovať obžalovanému výmeru trestu, preto považuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste za nesprávny a navrhuje tento zmeniť tak, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest 7 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a aby mu bolo ponechané ochranné ústavné liečenie.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že on tomu poškodenému nič neurobil, družka od neho odišla do Lučenca, inak súhlasí s tým , čo povedala jeho obhajkyňa.

Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že tak odvolanie obž. N. Y., ako aj odvolanie okresného prokurátora nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosť a po preskúmaní celého trestného spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne v zmysle ust. Tr. zák.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutie v súlade s uviedol, ktoré všetky skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, na ktoré poukazovala obhajkyňa, teda na nepriame výpovede svedkov a jedinú usvedčujúcu výpoveď maloletého poškodeného J. K.

Naviac v odôvodnení rozsudku je dostatočne presvedčivo zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a prečo tejto obrane neuveril. Aj krajský súd preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože aj podľa krajského súdu tieto výsledky zodpovedajú vykonanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní a aj nimi je preukázané, že sa obžalovaný dopustil trestných činov tak, ako sú mu kladené za vinu v obžalobe. Samotná skutočnosť, že obžalovaný trpí duševnou chorobou a nemal by byť vo výkone trestu odňatia slobody, ale mal by byť liečený v liečebnom ústave, neznamená, že nie je možné ho za ním spáchanú trestnú činnosť uznať vinným a uložiť mu trest odňatia slobody, najmä keď aj znalecký posudok znalcov nehovorí o tom, že by ho bolo potrebné zbaviť svojprávnosti a zavrieť do ústavu, kde by sa liečil.

Správne postupoval okresný súd, keď za takéhoto stavu uznal obžalovaného vinným z trestnej činnosti a správne mu uložil aj trest odňatia slobody, ktorý mu znížil o jeden rok pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, s takýmto postupom okresného súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a na dôvody takéhoto rozhodnutia aj v konečnom dôsledku poukazuje.

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd dostatočne presvedčivo odôvodnil svoj napadnutý rozsudok, krajský súd nemá o týchto záveroch prvostupňového súdu pochybnosti a preto si ich osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o tvrdenia okresného prokurátora, že je potrebné na obžalovaného vplývať trestom odňatia slobody vo výmere až 7 rokov odňatia slobody, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, tu krajský súd v zhode s tým, ako to uviedol v napadnutom rozsudku aj prvostupňový súd, uvádza, že je potrebné prihliadať aj na duševnú chorobu, ktorou obžalovaný trpí a vzhľadom k týmto okolnostiam je potom namieste znižovanie trestu obžalovanému v zmysle ust. § 39 Tr. zák. tak, ako to

urobil okresný súd a preto aj krajský súd je toho názoru, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne, je správny a zákonný.

Nie je možné sa stotožniť ani s názorom obhajoby, že je potrebné úplne vylúčiť potrestanie u obžalovaného N. Y. vzhľadom na trpiacu duševnú chorobu a len ho umiestniť do ústavu, kde by sa podroboval ústavnej liečbe, pretože takýto záver znalecký posudok neudáva, nedáva možnosť súdu takto postupovať a aj keď samotný obžalovaný ani na verejnom zasadnutí krajského súdu neprejavil nejaké bystré vyjadrovanie a skôr pôsobil utiahnuto a ticho, neznamená to, že si neuvedomuje závažnosť svojej trestnej činnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keď sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom, potom musel odvolania tak okresného prokurátora, ako aj obž. N. Y. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.