Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/14/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Z. XXX, zastúpenej JUDr. Imrichom Ručkayom, advokátom so sídlom Nitra, Damborského 9 a T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. republika, G. nad S., C. XXXX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -8 zo dňa 31. januára 2013, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na čl. 1 ods. 1, čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) z 27. novembra 2003 č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 /ďalej len Nariadenie“/, ako aj ustanovenia , veta prvá /ďalej len “/.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18.12.2012 domáhala, aby súd zveril maloletého T., nar. 09.08.2011 do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 200 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.12.2012. Z návrhu vyplývala skutočnosť, že matka sa s maloletým dlhodobo zdržiavala na území Českej republiky, keď s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti v Českej republike od roku 2007 do 06.12.2012, kedy matka s maloletým dieťaťom opustila ich spoločnú domácnosť a vrátila sa na územie Slovenskej republiky.

Súd prvého stupňa s poukazom na článok 8 Nariadenia dospel k záveru, že obvyklý pobyt má maloletý v Českej republike, kde sa od svojho narodenia až do obdobia kedy matka opustila spoločnú domácnosť zdržiaval, a to s ohľadom na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto obvyklého pobytu vyvodiť, ako sú trvanie a dôvody pobytu, s prihliadnutím na vek maloletého, primerane aj ťažisko a centrum jeho života aj v závislosti od obvyklého pobytu osoby, ktorá sa o dieťa stará, keď matka maloletého žila s otcom v spoločnej domácnosti v Českej republike od roku 2007 a to aj po narodení maloletého, s úmyslom vytvoriť v tomto štáte ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov s ohľadom na rodinný, pracovný a sociálny život. S poukazom na uvedené dôvody konanie vo veci pre nedostatok právomoci zastavil. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala včas odvolanie matka maloletého. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne v hlavičke napadnutého rozhodnutia uviedol trvalý pobyt otca maloletého v Českej republike. Otec má však trvalý pobyt dodnes v Nitre, teda v Českej republike má iba prechodný pobyt, ktorý je iba dočasný. Namietala, že nikdy nemali záujem žiť v Českej republike, ani usadiť sa tam, išli tam za lepšou prácou. Pobyt tam mali len dočasný, chceli sa vrátiť na Slovensko, kde chceli spoločne bývať, žiť a vychovávať svojho syna. Ďalej uviedla, že obaja majú slovenské občianstvo, ktoré má taktiež i maloletý. Mali v pláne žiť v Českej republike iba do troch rokov maloletého, pretože v tomto štáte poberala materský príspevok. Namietala, že súd prvého stupňa si nesprávne vyložil článok 8 ods. 1 Nariadenia. Mala za to, že je daná právomoc slovenského súdu z dôvodu, že okamihom presťahovania maloletý získal obvyklý pobyt na Slovensku. Poukázala na čl. 13 Nariadenia, že právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, teda v danom prípade slovenský súd. Je taktiež vhodnejší na prejednanie veci slovenský súd - Okresný súd Nitra, v ktorého obvode má ona, maloletý, ako aj otec trvalý pobyt. Ohľadom určenia obvyklého pobytu poukázal na praktickú príručku pre uplatňovanie nového nariadenia Brusel II. Z uvedeného mala za to, že v čase začatia konania na súde, bola daná právomoc konať vo veci slovenskému súdu, vzhľadom na to, že dňom keď prišla s maloletým na Slovensko, nadobudlo maloleté dieťa obvyklý pobyt na území tohto štátu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd / / preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia ako vecne správne potvrdiť.

Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Definícia obvyklého pobytu neexistuje, avšak Rozsudok ESD vo veci 523/07 „A“ (súd Korkein) uviedol len aspekty určenia obvyklého pobytu dieťaťa. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti jednotlivého prípadu.

Obvyklý pobyt je teda miesto, kde sa osoba reálne zdržiava väčšinu roka, kde má centrum záujmov, bez ohľadu na úmysel sa tam zdržiavať trvale.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Postup podľa § 104 ods. 1 prvá veta prichádza do úvahy vtedy, ak konanie vykazuje také vady, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej. Bude to tak vždy, ak sa na súde uplatňuje vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V takomto prípade súd vždy uznesením konanie zastaví.

Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa .

Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 17.12.2012 domáhala úpravy práv a povinností k maloletému T. C., nar. 09.08.2011. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil.

Súd prvého stupňa v danej právnej veci správne aplikoval článok 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, podľa ktorého má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu ten súd členského štátu, v ktorom má dieťa v čase začatia konania obvyklý pobyt.

V danom prípade obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania na súde prvého stupňa je jednoznačne v Českej republike, pretože maloleté dieťa sa na tomto území členského štátu narodilo a žilo v jednej domácnosti so svojimi rodičmi po väčšinu času svojho života (necelý rok aj štyri mesiace). Obvyklý pobyt maloletého teda možno spoľahlivo odvodiť aj od obvyklého pobytu rodičov z toho dôvodu, že otec maloletého je zamestnaný v Českej republike, matka maloletého s poukazom na /čl. 5 spisu/ poberala rodičovský príspevok a taktiež žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletého spolu s maloletým v Českej republike, s úmyslom podľa jej vyjadrení sa v tomto štáte zdržiavať minimálne do troch rokov veku dieťaťa, z dôvodu poberania sociálnych výhod v tomto štáte. Bez ohľadu na úmysel sa trvale zdržiavať v tomto členskom štáte v čase začatia konania na súde prvého stupňa, ktoré začalo dňa doručením návrhu dňa 18.12.2012, je obvyklý pobyt dieťaťa v Českej republike. Teda nemožno súhlasiť a námietkou navrhovateľky, že obvyklý pobyt dieťaťa sa zmení, resp. zmenil tým, že sa s maloletým dieťaťom presťahovala. Matka maloletého vo svojom odvolaní ďalej namietala postup súdu prvého stupňa, ktorý podľa jej názoru mal na danú vec aplikovať článok 13 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, v zmysle ktorého je daná právomoc toho súdu, v ktorom sa dieťa nachádza t.j. slovenského súdu. S uvedenou skutočnosťou odvolací súd nemôže súhlasiť, pretože uvedený článok Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003, teda kritérium „prítomnosti dieťaťa“ sa aplikuje len v prípade, pokiaľ by obvyklý pobyt dieťaťa nebolo možné určiť, to však nie je daný prípad. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že právomoc na konanie má súd v Českej republike.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.