Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-70-2012.pdf
PDF · 97.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/70/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou v právnej veci navrhovateľa: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zast. JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom Námestovo, Bernolákova 403/50, proti odporcom: 1/ M. A., nar. XX.XX.XXXX a 2/ W. A., obaja bytom S. č. XX, právne zast. JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom Námestovo, Hviezdoslavova 49, v konaní o vydanie hnuteľnej veci, takto
rozhodol:
I/ Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
II/ O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2012 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade k povinnosti vydať mu stavebný materiál
- tehlu zn. Protherm 44 v množstve 2500 kusov, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh na vydanie odôvodňoval tou skutočnosťou, že predmetnú tehlu nadobudol darom od svojho otca M., a to počas trvania manželstva, na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.12.2008. Predmetná tehla bola zložená v obci S. vo dvore rodinného domu č. XX patriaceho odporcom z dôvodu, že v tom čase tam navrhovateľ býval, keďže bol ženatý s dcérou odporcov. Navrhovateľ tvrdil, že po rozvode manželstva odporcov viackrát vyzval na vydanie vyššie uvedenej tehly, na čo však odporcovia reagovali negatívne, naposledy listom zo dňa 02.10.2012, v ktorom mu oznámili, že stavebný materiál mu vydať nemienia, nakoľko majú za to, že sporná tehla patrí do BSM, ktoré manželstvo mal navrhovateľ uzavreté s ich dcérou W. A..
Odporcovia s k podanej žalobe vyjadrili podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.11.2012 (viď čl. 12 spisu), v ktorom nesúhlasili s podanou žalobou, keď tvrdili, že sporná tehla nebola nadobudnutá darovacou zmluvou od otca navrhovateľa, ale túto kúpili navrhovateľ a ich dcéra spoločne ešte počas trvania manželstva za sumu cca 6.900 €, pričom keďže navrhovateľ v tej dobe ako manžel žil s ich dcérou v ich rodinnom dome v S., navrhli im zložiť tehlu vo dvore ich rodinného domu, kde sa tehla nachádza dodnes.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj svedkyne W. A. a svedka M. A., st., tiež oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom a obsahom pripojených spisov tunajšieho súd sp. zn. 5P/1/2012 a sp. zn. 8C/20/2013, pričom návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď mal za to, že sporná tehla vydania ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní je predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie výlučným majetkom navrhovateľa. K uvedenému záveru súd dospel na základe nižšie uvedeného skutkového a právneho stavu veci:
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/1/2012 mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 21.6.2008 uzavrel manželstvo s W. A., rod. A., ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5P/1/2012-15 zo dňa 19.1.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2012. Z obsahu ďalšieho pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/20/2013 súd zistil, že W. A. dňa 7.2.2013 (po začatí tohto konania) podala voči navrhovateľovi návrh na začatie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom okrem iného žiada vyporiadať aj BSM k murovacej tehle zn. Protherm 44P+D o počte 42 ks v hodnote 6.900 €. Vec ku dňu vyhlásenia rozsudku bola v štádiu vytýčenia pojednávania. Návrhom v tomto konaní sa navrhovateľ domáha vydania stavebného materiálu- vyššie uvedenej murovacej tehly zn. Protherm 44P o počte 42 ks, a to voči rodičom svojej bývalej manželky, titulom jeho výlučného vlastníctva k predmetnej tehle, z dôvodu, že títo tehlu bez právneho dôvodu zadržiavajú neoprávnene na svojom pozemku, a tehlu mu odmietajú vydať.
Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že tento sa počas trvania manželstva s dcérou odporcov dohodli, že budú stavať rodinný dom v obci S., a to povedľa pozemkov patriacich odporcovi v 1/ rade. Napriek tomu, že ešte nemali zakúpený pozemok pod stavbu plánovaného rodinného domu rozhodli sa zakúpiť tehlu potrebnú na jeho výstavbu, keďže v danom období bola predmetná tehla predávaná za zvýhodnenú cenu. Navrhovateľ ďalej vypovedal, že asi týždeň pred kúpou tehly ho telefonicky kontaktoval jeho otec (nakoľko v tej dobe navrhovateľ pracoval v R. republike) a oznámil mu, že je na predaj tehla za zvýhodnenú cenu, a či túto tehlu navrhovateľ chce. Po jeho súhlase otec tehlu zakúpil, pričom navrhovateľ, ako aj svedok (otec navrhovateľa) tvrdili, že tehla bola zakúpená za peniaze otca navrhovateľa, s tým, že títo sa medzi sebou dohodli, "že sa vyrovnajú", keď sa navrhovateľ vráti z práce. Navrhovateľ tiež uviedol, že s bývalou manželkou sa dohodli, že ona vytiahne peniaze z účtu, ktoré potom za tehlu odovzdá otcovi navrhovateľa, k čomu pri dovoze tehly a jej zložení do záhrady odporcov v 1/ a 2/ rade aj skutočne došlo, ako bolo potvrdené výpoveďami svedkov.
Podľa výpovede odporcu bola tehla otcom navrhovateľa dovezená do záhrady odporcov, a to dňa 13.1.2009 (ostaní účastníci ani svedkovia si presný dátum zloženia tehly nepamätali, ani nerozporovali tvrdenie odporcu 1/), pričom svedkovia (otec navrhovateľa a bývalá manželka navrhovateľa) vo svojich výpovediach potvrdili, že otcovi navrhovateľa bývalá manželka navrhovateľa odovzdala peniaze za kúpu tehly (okolo 180.000,- až 200.000,- Kč) -(viď výpoveď svedka z čl. 36 a svedkyne z čl. 67 druhá strana spisu), a to ešte pred návratom navrhovateľa z práce a zároveň potom ako tehla bola zakúpená.
Následne sa výpovede svedkov ohľadne ďalších skutočností rôznili.
Svedok (otec navrhovateľa) tvrdil, že peniaze za tehlu ( 180.000 až 200.000 Kč), ktoré mu boli bývalou manželkou navrhovateľa za kúpu tehly odovzdané, po novom roku odovzdal späť navrhovateľovi a jeho manželke, pričom ich požiadal aby ich vymenili z českej koruny za euro, čo aj a oni učinili a vrátili mu eurá, ktoré si on ponechal, aby ich pre syna uschoval, keďže tento spolu s manželkou neviedli šetrný spôsob života. Predmetné eurá však už aj tak nemá, keďže navrhovateľ potom za ním postupne chodil, aby mu dal peniaze, nevie či na vyplatenie chlapov alebo na vyrovnanie dlžôb.
Svedkyňa (bývalá manželka navrhovateľa) naopak tvrdila, že ona nemala žiadnu vedomosť o tom, že tehla mala byť darovaná navrhovateľovi jeho otcom, túto skutočnosť jej nikto neoznámil. Dozvedela sa ju až po rozvode. Naopak ona mala za to, že tehla je v BSM, keďže sa spolu s navrhovateľom ešte počas trvania manželstva dohodli, že budú spoločne stavať rodinný dom, a že za týmto účelom aj zakúpia potrebnú tehlu. Rovnako tvrdila, že potom ako otcovi navrhovateľa vyplatila finančné prostriedky za tehlu, tieto im otec navrhovateľa späť nevrátil a ani ich nepožiadal, aby ich zamenili z českej koruny na euro. Ona nikdy nebola navrhovateľom vyzvaná na odovzdanie tehly, navrhovateľ vyzval iba jej rodičov. Svedkyňa tiež vypovedala, že ona požiadala svojho otca, a teda odporcu 1/, aby navrhovateľovi tehlu nevydával, pretože je to aj jej majetok, matku a teda odporkyňu 2/ o to nežiadala, pretože tehla bola zložená na pozemku, ktorý je zapísaný na otca.
Odporca v 1/ rade v konaní vypovedal, že tehla sa priviezla a zložila do ich dvora 13.01.2009. Tehla bola objednávaná niekedy v 12/2008, pričom niekedy 14. alebo 15.1. dávala dcéra peniaze svatovi v obálke na schodisku medzi dverami. On svedkom rozhovoru medzi nimi nebol, no pýtal sa dcéry na aký účel
dávala peniaze svatovi, na čo mu ona uviedla, že ide svat zaplatiť tehlu. On nevidel žiadny problém, aby sa tehla zložila u nich, keďže o jej kúpe vedel a sám navrhovateľovi ako aj svojej dcére navrhoval, aby sa kúpa zrealizovala čo najskôr. Základný štvorec na zloženie tehly sa urobil v ich záhrade okolo 15.12.2008 a v deň keď sa tehla skladala tak sa dorábalo, to čo chýbalo. Po prvý krát ho navrhovateľ vyzval na vrátenie tehly niekedy v máji, v júni 2012, a to telefonicky, pričom on mu vtedy povedal, že si toho zobral už dosť, že prečo chce ešte aj tehlu, že boli predsa manželia nech sa poriadne vysporiadajú. Potom ho navrhovateľ k vráteniu tehly vyzval už len písomne, a to výzvou zo dňa 20.8.2012, na ktorú výzvu on už reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom Darovacej zmluvy zo dňa 12.12.2008 predloženej navrhovateľom (viď čl. 4 spisu), z obsahu ktorej zistil, že darovacia zmluva bola uzavretá medzi navrhovateľom ako obdarovaným a jeho otcom M. A. st., ako darcom, pričom predmetom zmluvy podľa čl. I malo byť darovanie tehly Porotherm 44 v množstve 2500 kusov (viď čl. 4 spisu). Zároveň sa súd oboznámil z obsahom Kúpnej zmluvy uzavretej v rovnaký deň, teda 12.12.2008 medzi otcom navrhovateľa ako kupujúcim a B. V. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod stavebného materiálu tehly Porotherm 2500 kusov za kúpnu cenu 180.000,- Sk (viď čl. 27 spisu)
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 724 Občianskeho zákonníka
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa § 728 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(1) Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa na vydanie tehly špecifikovanej v žalobnom petite nie je dôvodný. Súd mal za to, že sporná tehla o vydanie ktorej v tomto konaní navrhovateľ žiada, nepatrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa ako tento tvrdil, ale do BSM. K uvedenému záveru súd dospel po oboznámení sa s obsahom darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy, výpovede účastníkov konania, ako aj svedkov vypočutých v tomto konaní, a to predovšetkým otca navrhovateľa.
Nakoľko odporcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali pasívnu legitimáciu odporkyne 2/, a to z dôvodu súvisiaceho s vlastníctvom pozemku na ktorom mala byť predmetná tehla zložená, k uvedenému súd uvádza, že pokiaľ žalobný petit znel na vydanie veci, nie je rozhodné, či pozemok na ktorom bola tehla umiestená sa nachádza vo výlučnom vlastníctve len odporcu v 1/ rade alebo aj vo vlastníctve odporkyne v 2/ rade, nakoľko žaloba smeruje nie proti vlastníkovi pozemku, ale proti tomu, kto túto vec neoprávnene zadržuje, pričom vec sa musí nachádzať vo faktickej moci takejto osoby. Súd mal za to, že v tomto prípade boli odporcovia v 1/ a 2/ rade pasívne vecne legitimovaný obaja, keďže z Odpovede na výzvu z 20.8.2012, ktorá bola reakciou na Žiadosť o vydanie veci adresovanou obom odporcom vyplýva, že ani jeden z nich nesúhlasil s návrhom navrhovateľa, aby mu spornú tehlu vydali, keďže túto obaja zhodne považovali za majetok patriaci do BSM navrhovateľa a ich dcéry a mali za to, že spornú tehlu nezadržiavajú neoprávnene (viď čl. 5, 6 spisu).
Čo sa týka darovacej zmluvy, ktorá bola medzi navrhovateľom a jeho otcom uzavretá, a to dňa 12.12.2008, a to aj vzhľadom k okolnostiam ku ktorým došlo k jej uzavretiu má súd za to, že táto darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z nasledovných dôvodov:
Darcom môže byť len vlastník predmetu darovania, a teda pri darovacej zmluve sú potom podstatné okolnosti za akých došlo k prevzatiu a odovzdaniu daru a nie povaha predmetu daru, ani účel k akému má darovaná vec slúžiť. Z hľadiska vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené výpovede navrhovateľa, ako aj jeho otca a bývalej manželky navrhovateľa mal súd preukázané, že v dobe keď tehlu kupoval otec navrhovateľa mal túto tehlu kúpiť v úmysle aj navrhovateľ a jeho bývalá manželka, pričom otec navrhovateľa a navrhovateľ sa navzájom dohodli, že otec navrhovateľa tehlu kúpi za svoje peniaze a po návrate navrhovateľa z práce z R. sa medzi sebou nejako dorovnajú (viď výpoveď navrhovateľa z čl. 33 druhá strana spisu). Súd má za to, že medzi navrhovateľom a jeho otcom v skutočnosti došlo k uzavretiu ústnej dohody, ktorá mala povahu príkaznej zmluvy v zmysle § 724 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej potom otec navrhovateľa pre navrhovateľa obstaral stavebný materiál tehlu. Tejto skutočnosti nasvedčujú tak výpoveď navrhovateľa ako aj jeho otca, ktorý v konaní vypovedal ako svedok na pojednávaní dňa 7.2.2013, a ktorý okrem iného uviedol, že ...keďže sa však končila SK a malo prísť euro dohodli sme sa so synom, že sa kúpi tehla, táto tehla sa pôvodne mala zložiť vo A., ale nevesta voči tomu oponovala a chcela aby sa tehla zložila v S. s tým, že dom budú stavať v S., lebo že ona do A. bývať nepôjde...., ja som sa s V. dohodol, že kúpim tehlu u neho...,ku koncu roka keď končila koruna som bol za V. sám bez nevesty, že by som chcel pre syna nejakú tehlu, na čo sme sa dohodli tak, ako som uviedol vyššie...., Neviem kedy to presne bolo, či to bolo predtým, alebo po tom, ako bola tehla zložená v záhrade ale bolo to po tom, ako bola tehla zaplatená som išiel za nevestou, lebo syn bol mimo, aby mi dala peniaze za tehlu, pretože už vtedy som videl ich spôsob života a chcel som im nejaké peniaze ušetriť, na čo mi ona dala okolo 180 000 až 200 000 Kč., (viď výpoveď svedka z čl. 35 druhá strana spisu)
Aj z výpovede bývalej manželky navrhovateľa ďalej vyplynulo a navrhovateľ túto skutočnosť nerozporoval, že za spornú tehlu boli otcovi navrhovateľa vyplatené finančné prostriedky v plnej výške, a to manželkou navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu, tak potom súdu nie je zrejmé, ako mohol otec navrhovateľa tomuto darovať tehlu za ktorú mu už boli vyplatené finančné prostriedky, keď sám otec navrhovateľa vypovedal, že darovacia zmluva bola uzavretá až v januári 2009 (po návrate navrhovateľa z práce), potom ako bola tehla zložená ( a aj vyplatená) v záhrade odporcu v 1/ rade. Právny režim veci nie je možné meniť, a preto predmetom darovania mohli byť podľa názoru súdu v tomto prípade len finančné prostriedky, ktoré údajne otec navrhovateľa tomuto postupne vyplácal, ale nie samotná tehla, ktorá bola otcovi navrhovateľa vyplatená, čo v konaní spochybňované nebolo. Súd má za to, že otec navrhovateľa spornú tehlu od samotného počiatku obstarával pre navrhovateľa na základe ich dohody, a teda potom nemohol ako nevlastník navrhovateľovi darovať vec, ktorá nebola od počiatku jeho vlastníctvom, keďže tento aj kúpnu zmluvu z rovnakého dňa uzatváral ako príkazník, a teda v prospech navrhovateľa a v zmysle jeho pokynu. Súd má tak za to, že úmyslom navrhovateľa, ako aj jeho otca v čase kúpy nebolo jej darovanie, ale jej obstaranie pre navrhovateľa.
Pokiaľ navrhovateľ ďalej tvrdil, že finančné prostriedky za ktoré bola tehla zakúpená, a ktoré boli jeho otcovi odovzdané jeho bývalou manželkou z jeho podnikateľského účtu sú jeho výlučným vlastníctvom, súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil. V tomto prípade je rozhodná skutočnosť, ktorú navrhovateľ nepopieral, a teda, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na tomto účte boli ku dňu ich výberu za účelom vyplatenia tehly tvorené už len z jeho výplaty, ktorá mu bola vyplácaná v
českých korunách, keďže finančné prostriedky za predaj MV ktoré mal vo výlučnom vlastníctve použil na rozbehnutie podnikania (v 8/2008+ viď výpoveď navrhovateľa z čl. 33 až 34 spisu). V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, žeby navrhovateľ a jeho bývalá manželka mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov počas jeho trvania, a teda aj finančné prostriedky v podobe príjmu navrhovateľa z jeho podnikateľskej činnosti sú predmetom BSM, keďže tieto neboli získané darovaním, dedičstvom a ani inak v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade v konaní bolo preukázané, a to tak výpoveďou navrhovateľa, ako aj svedkyne, že úmyslom oboch bolo spornú tehlu kúpiť a nadobudnúť ju pôvodne do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pokiaľ potom svedkyňa uviedla, že odporcu v 1/ rade požiadala, aby spornú tehlu navrhovateľovi nevydával a odporca v 1/ rade jej požiadavku akceptoval a tehlu navrhovateľovi nevydal nedošlo z jeho strany k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, keďže v konaní bolo preukázané, že sporná tehla je v bezpodielovom spoluvlastníctve aj svedkyne, a teda dcéry odporcov v 1/ a 2/ rade, ktorá má rovnaké vlastnícke práva k spornej tehle ako navrhovateľ, a teda aj právo vec držať a nakladať s ňou.
O trovách konania súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pričom o trovách bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a po vyčíslení trov konania zo strany účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k Vandám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).