Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/60/2023

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 777 974, zastúpeného: Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 849 837, proti žalovanému: B. E., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 89,90 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 29.03.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 89,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 89,90 eura od 27.09.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 3,10 eura, ako aj trovy konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 24.04.2023 platobný rozkaz sp. zn.: , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 13.06.2023.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami do vlastných rúk dňa 24.07.2023, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že pokutu uloženú dňa 26.09.2022 v sume 89,90 eura zaplatil bankovým prevodom, ktorého výpis je súčasťou prílohy vyjadrenia. Argumentoval, že pokuta mu mala byť doručená na adresu bydliska, to sa ale nestalo, nakoľko si zamestnanec Dopravného podniku napísal zlé smerové číslo, v dôsledku čoho mu boli všetky písomnosti doručované do G. v okrese J. L. J. so smerovým číslom XXX XX, pričom jeho trvalé bydlisko je na adrese G. XXX, XXX XX M. B.. Týmto vyjadrením tak odmieta zaplatiť výšku súdnych trov vo výške 75,06 eura, ktoré vznikli v dôsledku nemožnosti doručenia pokuty a výziev k zaplateniu, nakoľko adresa nebola správna.

4. Ako vyplýva z výpisu z účtu žalovaného, žalovaný uhradil žalobou uplatňovanú istinu vo výške 89,90 eura dňa 26.07.2023, teda po podaní žaloby na Okresný súd Banská Bystrica.

5. Žalobca následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2023, vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť.

6. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

9. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Vzhľadom na skutočnosť, keď žalobca vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v dôsledku čoho sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nevyžadoval, postupoval súd podľa a konanie vo veci zastavil.

12. V prejednávanej veci žalobca využijúc svoje dispozičné oprávnenie vzal žalobu v celom rozsahu späť. Preto bolo úlohou súdu preskúmať procesnú zodpovednosť strán sporu spočívajúcu v zavinení zastavenia konania, dôsledkom čoho je v zmysle sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva. Okolnosti rozhodujúce na posúdenie tejto zodpovednosti sú potom tie, ktoré vznikli po začatí konania.

13. „Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: zo dňa 20.11.2018)

14. „Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn.: )

15. V prípade späťvzatia žaloby tak v zásade platí, že zastavenie konania zavinil žalobca okrem prípadu, ak sa preukáže, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Ako vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 22009468 zo dňa 26.09.2022, žalovaný využil dňa 26.09.2022 služby integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, keď cestoval na linke č. 63, na úseku zastávok „Vrančovičova“ a „STN Lamač“, pričom žalovaný sa osobe oprávnenej kontrolovať cestovné doklady platným cestovným lístkom nepreukázal, cestovné a základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka na mieste neuhradil, hoci mu táto povinnosť vyplýva jednak z Prepravného poriadku IDS BK, ako aj z o cestnej doprave a o doprave na dráhach. Žalovaný teda o svojom splatnom peňažnom záväzku voči Dopravnému podniku Bratislava vedomosť mal a túto vedomosť nadobudol už dňom porušenia prepravných podmienok a tarify MHD, teda dňom 26.09.2022, napriek tomu však tento svoj peňažný záväzok neuhradil, v dôsledku čoho tak došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 22009468 z dopravcu na žalobcu, ako aj k jej uplatneniu na súde. Žalovaný svoj splatný záväzok uhradil až po tom, čo mu bola žaloba zo strany Okresného súdu Levice doručená, pričom na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca skutočne doručoval žalovanému „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 19.01.2023 ako aj „Predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 08.02.2023, na nesprávnu adresu.

16. Keďže späťvzatie žaloby bolo v zmysle uvedených skutočností odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, keď po doručení žaloby uhradil žalobou uplatňovanú istinu, potom procesné zavinenie na zastavení konania nesie práve žalovaný a je teda povinný znášať aj povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli.

17. O nároku na náhradu trov konania v zmysle uvedeného tak rozhodol súd podľa , ktorý posúdil s poukazom na , keď procesné zavinenie na zastavení predmetného konania vzhliadol súd na strane žalovaného, a preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (Žalobca vzal späť žalobu bezdôvodne len v časti príslušenstva pozostávajúceho z úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.)

18. O vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).