Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Csp-1-2023.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO 35 815 256, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Nosko & Partners, s. r. o., Bratislava, Podjavorinskej 2, IČO 36 860 107, proti žalovanému: Y. C., A.. XX.XX.XXXX, F. Q. P., S.. Č.. Q. P., U. XX, o zaplatenie 507,68 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 507,68 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 497,68 eur od 13.04.2022 do zaplatenia a zo sumy 10 eur od 02.06.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 08.01.2023 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť mu 507,68 eur, úrok z omeškania 5% ročne a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 30.06.2014 zmluvu o združenej dodávke plynu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť žalovanému dodávku plynu do odberného miesta a záväzok žalovaného zaplatiť cenu za dodávku plynu a cenu za služby a výkony. Žalobca žalovanému za dodávku plynu do odberného miesta vystavil vyúčtovaciu faktúru, žalovaný ju neuhradil napriek upomienke. Za odber plynu žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 497,68 eur faktúrou č. 8403053920 splatnou k 12.04.2022 a poplatok za upomienku 10 eur faktúrou č. 3150028962 splatnou k 01.06.2022.
(2) Žalovanému bola žaloba riadne doručená dňa 28.06.2023, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadril.
(3) Podľa § 297 CSP súd na prejednanie /spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(7) Strany sporu dňa 30.06.2014 uzavreli zmluvu o združenej dodávke plynu. Žalobca dodával žalovanému plyn na v zmluve určené odberné miesto (vtedy adresa trvalého bydliska). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali obchodné podmienky a cenník. Dňa 23.03.2022 požiadal žalovaný o ukončenie odberu z dôvodu ukončenia bývania na adrese odberného miesta, žalobca žiadosť akceptoval. V zmysle obchodných podmienok žalovanému boli vyúčtované zo strany žalobcu ako dodávateľa dodávky a služby za obdobie od 10.09.2021 do 23.03.2022, vyúčtované čiastky (žalobný nárok) k žalobe pripojenými faktúrami za poskytované dodávky a služby a za upomienku žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti.
(8) Podľa § 70 ods. 3 zák. 251/2012 Z. z. o energetike (v platnom znení) koncový odberateľ plynu je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do siete, b) umožniť prevádzkovateľovi prepravnej siete alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla vrátane telemetrického zariadenia na prenos údajov a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu a k telemetrickému zariadeniu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržovať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, ... f) poskytnúť dodávateľovi plynu údaje o tom, či je chráneným odberateľom alebo odberateľom chráneným solidaritou, spolu s identifikáciou odberných miest.
(9) Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
(10) Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(12) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(13) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia potom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. K nároku žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravuje § 494 OZ („Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať“.). Žalovaný nárok žalobcu nesporoval, neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny. Žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd preto žalobe vyhovel, zároveň z priznanej sumy súd priznal aj nárok na úrok z omeškania, keďže žalovaný sa s platením preukázateľne dostal do omeškania.
(14) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(15) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu.
(16) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)