Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom, W., ul. W. č. XXX/XXX, proti odporcovi: S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., R. č. XXX/XX, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou so sídlom F., ul. S. č. XX, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -268 zo dňa 10. decembra 2012, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného m e n í tak, že z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. -116 zo dňa 01. 12. 2009, v sume 150 eur, na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou odo dňa 25. 03. 2013, ktorú sumu je odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľovi k jeho rukám do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa aj na zrušenie výživného, zostáva rozsudok okresného súdu n e do t k n u t ý.

Účastníkom sa náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania n e p r i z n á -v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom č. k. -268 zo dňa 10. 12. 2012 Okresný súd Ružomberok návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, „...že naposledy bolo rozhodované o výške výživného navrhovateľa voči odporcovi rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 01. 12. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25. 02. 2010, pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10. 04. 2010. Týmito rozhodnutiami bol zmenený rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. -114 zo dňa 20. 12. 2005 v časti o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi tak, že navrhovateľ bol zaviazaný platiť zvýšené výživné na vtedy mal. odporcu mesačne vo výške 150,- eur vždy do každého 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého od 01. 07. 2009, zároveň bolo rozhodnuté o zameškanom výživnom za obdobie od 01. 07. 2009 do 30. 11. 2009 v sume 534,25 eur, ktoré zameškané výživné okresný súd povolil navrhovateľovi splatiť v 20,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky mal. dieťaťa až do zaplatenia celého nedoplatku pod stratou výhody splátok, a to prvú splátku počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku. V čase rozhodovania súdu o výživnom predstavoval príjem navrhovateľa sumu 770,-

eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa v podstate zmenili možnosti a schopnosti navrhovateľa, nakoľko od 01. 09. 2010 klesol jeho mesačný príjem na sumu 337,74 eur, navrhovateľ sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na sumu 50,- eur + 20,- eur zameškané výživné, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti v prípade, ak odporca prestal pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Navrhovateľ teda návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa podstatne zmenili pomery na jeho strane pokiaľ sa týka jeho príjmu.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, a to z dodatku k pracovnej zmluve, ktorý uzatvorili zamestnávateľ navrhovateľa, a to spoločnosť PAJO TRANS s.r.o. so sídlom Važská 1896/57, Sereď a navrhovateľ, že dňom 01. 09. 2010 došlo k zmene základného platu navrhovateľa na sumu 400,- eur brutto, pričom zamestnávateľ navrhovateľa potvrdením zo dňa 05. 03. 2012 potvrdil, že u navrhovateľa došlo od 01. 09. 2010 k zníženiu mzdy, nakoľko finančná situácia spoločnosti sa zhoršila poklesom úbytku odberateľov. Z dokazovania však vyplynulo, že tento dodatok podpísal navrhovateľ ako zamestnanec dobrovoľne, pokiaľ tento tvrdil, že to podpísal „dobrovoľne nasilu“, okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že ak nebol s takýmto ohodnotením svojej práce spokojný, nemal pristúpiť k podpísaniu tohto dodatku, ktorý podpísal slobodne a dobrovoľne. Navrhovateľ si preto musí byť vedomý, že má určité nevyhnutné mesačné životné náklady, ktoré musí uhrádzať, a teda mal prehodnotiť, či podpísaním dodatku nedôjde k zníženiu príjmu natoľko, že nebude môcť tieto nevyhnutné mesačné životné náklady platiť. Medzi týmito nákladmi je aj vyživovacia povinnosť, resp. výživné voči odporcovi, ktoré má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Navrhovateľ teda tým, že dobrovoľne podpísal dodatok k pracovnej zmluve sám dobrovoľne súhlasil so znížením svojej mzdy. Navrhovateľ i napriek tejto skutočnosti, t.j. že od 01. 09. 2010 došlo u neho k poklesu mzdy, uzatvoril so spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu táto spoločnosť poskytla úver vo výške 5.758,- eur, pričom výška mesačnej splátky predstavovala sumu 101,23 eur, počet mesačných splátok 120, pričom splatnosť splátky bola dohodnutá vždy k 15.dňu v mesiaci. Navrhovateľ zobratie tohto úveru najskôr odôvodnil tou skutočnosťou, že úver si zobral z toho dôvodu, aby zaplatil zameškané výživné. Samotný navrhovateľ však predložil upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. EX 292/2011 od súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka so sídlom Exekútorského úradu F., ktorý vykonáva proti navrhovateľovi exekúciu ohľadom zameškaného výživného. Táto skutočnosť, t.j. že si zobral úver, aby splatil zameškané výživné, v konaní preukázaná nebola, právna zástupkyňa odporcu túto skutočnosť nepotvrdila. Neskôr navrhovateľ odôvodnil zobratie druhého úveru tou skutočnosťou, že úver si zobral z toho dôvodu, aby vyplatil prvý úver a tým došlo u neho k poklesu pravidelnej mesačnej splátky. Uviedol, že v súčasnej dobe spláca dva úvery, a to úver od spoločnosti EOS KSI Slovensko vo výške 30,- eur, pričom zostatok nesplatenej istiny k 30. 11. 2012 bol 1.000,- eur a úver od spoločnosti Cetelem Slovensko a.s., výška mesačne splátky 101,23 eur, pričom zostatok nesplatenej istiny k 30. 11. 2012 bol 9.616,85 eur. V roku 2009 bola celková mesačná splátka úverov 315,- eur pri príjme 770,- eur, v súčasnosti celková splátka úverov je 131,23 eur pri príjme 336,80 eur. Mesačné splátky úverov sa mu podarilo znížiť oproti roku 2009 o 183,77 eur tým, že uzatvoril úverovú zmluvu so spoločnosťou Cetelem Slovensko. Jeho súčasný priemerný čistý príjem je 336,80 eur, pričom z uvedeného príjmu sa vykonávajú zrážky na výživné cestou exekučného konania. Okresný súd túto skutočnosť zohľadnil, avšak samotný navrhovateľ uviedol, že úver si zobrali spoločne s družkou na zakúpenie chladničky a prerábanie kúrenia, teda minimálne družka navrhovateľa je povinná prispievať na tieto úvery polovičnou sumou 65,62 eur vzhľadom ku skutočnosti, že i samotný navrhovateľ, hoci nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej s družkou býva, prispieva na náklady spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti, ako aj na ďalšie poplatky a platby, ktoré sú spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že hoci došlo u navrhovateľa k zníženiu mzdy od 01. 09. 2010, návrh na zníženie výživného, resp. na celkové zrušenie vyživovacej povinnosti podal na Okresný súd Piešťany až 18. 10. 2011, teda po uplynutí vyše jedného roka, pričom aj táto skutočnosť svedčí o tom, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa, aby prispieval na výživu odporcu výživným tak, ako mu bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Ak teda navrhovateľ uviedol, že od 01. 09. 2010 klesol jeho čistý mesačný príjem a došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, mal sa zníženia vyživovacej povinnosti domáhať už skôr a nie až po uplynutí jedného roka, ktorá skutočnosť značne oslabuje tvrdenia ním uvedené v návrhu, že nie je v jeho silách, aby prispieval na výživu odporcu takým výživným, ako bolo určené. Tým, že hoci došlo k poklesu jeho príjmu a navrhovateľ bol nečinný, spôsobil, že odporca podal proti nemu návrh na vykonanie exekúcie, s čím sú spojené aj trovy exekúcie, ktoré je povinný navrhovateľ uhrádzať. V prípade, že by bol navrhovateľ činný a návrh na zníženie výživného by bol podal oveľa skôr, táto skutočnosť by mala následok, že súd by sa jeho žiadosťou zaoberal už skôr a nemuseli by vzniknúť trovy exekúcie, ktoré navrhovateľ v súčasnej

dobe musí uhrádzať. Okresný súd tiež poukázal na skutočnosť, že samotný navrhovateľ uviedol, že v roku 2009 bola celková mesačná splátka úverov 315,- eur pri príjme 770,- eur, čo predstavuje podiel mesačných splátok úveru z celkovej mzdy 40%, v súčasnej dobe mesačné splátky predstavujú 131,23 eur pri príjme 336,83 eur, čo predstavuje podiel mesačných splátok úveru, resp. podiel splátok na mesačnej mzde 39%. I z tohto porovnania je zrejmé, že v súčasnej dobe navrhovateľ platí, resp. dáva nižšiu časť mzdy na splácanie úverov, hoci došlo k poklesu jeho mzdy. S poukazom na túto skutočnosť, ako aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ sám dobrovoľne a bez preukázania nátlaku podpísal dodatok k pracovnej zmluve, zavinil, že došlo k poklesu jeho príjmu. Táto skutočnosť nemôže byť na ujmu odporcovi, voči ktorému má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť. V konaní bolo preukázané, že družka navrhovateľa je zamestnaná, pričom jej čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov predstavoval sumu 350,91 eur.

Prvostupňový súd mal ďalej za preukázané, že odporca je stále študentom Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Preukázal svoje priemerné mesačné nevyhnutné životné náklady, od januára 2012 platí za ubytovanie v Študentských domovoch a jedálňach sumu 60,- eur mesačne, odporca deklaroval aj príjmové pomery svojej matky, ktorá vykonáva na základe dohody o vykonaní práce podnikateľské poradenstvo v oblasti stavebného práva, o čom svedčili priložené faktúry, pričom zhodnotením príjmov matky a odporcu súd zistil, že príjem matky za posledných 6 mesiacov roka 2011 predstavoval cca sumu 800,- eur brutto. Matka odporcu má však okrem vyživovacej povinnosti voči odporcovi i ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na skutočnosť, že došlo k podstatnej zmene aj na strane odporcu, nakoľko tento pokračuje v štúdiu na vysokej škole, s čím sú spojené zvýšené výdavky. K zmene pomerov teda došlo aj na strane odporcu, ktorý v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bol študentom strednej školy, pričom v súčasnosti pokračuje v štúdiu na vysokej škole, s čím sú spojené zvýšené výdavky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporcovi ako nedôvodný zamietol. Rovnako zamietol i návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi vzhľadom ku skutočnosti, že mal za preukázané, že odporca pokračuje v štúdiu na vysokej škole, a teda pokračuje štúdiom v príprave na svoje budúce povolanie. Samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné na odporcu. Teda aj s poukazom na túto skutočnosť súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal rozhodnúť o celkovom zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby súd vypočul jeho družku V. G. ku všetkým skutočnostiam, ktoré majú rozhodný vplyv pri platení výživného, teda najmä k platbám za domácnosť, úveru a ďalším s tým spojeným skutočnostiam, okresný súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ opísal všetky skutočnosti v návrhu, bol vypočutý pred dožiadaným súdom a doložil všetky listinné dôkazy, ktoré boli potrebné preto, aby súd mohol v uvedenej veci rozhodnúť. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol pozbavený svojprávnosti, resp. že by nebol schopný uviesť súdu svoje nevyhnutné mesačné životné náklady, príjmy a ostatné s tým spojené skutočnosti. S poukazom na tieto dôvody teda súd nezistil dôvod, aby vypočul ako svedkyňu jeho družku V. G., a preto tento návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si žiadne trovy konania neuplatnil...“.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného podal odvolanie navrhovateľ, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že bude povinný platiť na výživu odporcu sumu 50 eur mesačne + 20 zameškané výživne počnú od 01. 09. 2011.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zopakoval, to čo tvrdil v priebehu celého konania, že nový úver použil na splácanie predchádzajúcich dlhov, a teda, že na seba nezobral neprimerané majetkové riziko, ako mu to bolo vytknuté. Táto skutočnosť doposiaľ nebola protistranou, ani nikým preukázaná. Inak povedané okresný súd pri svojom rozhodnutí nevzal v úvahu, že navrhovateľ namiesto „údajného prevzatia" neprimeraného majetkového

rizika odvrátil existujúce reálne riziko hroziacich exekúcií v tom čase. Pôžičku si bol nútený zobrať, nie za účelom vytvorenia nového dlhu, ale za účelom zníženia celkových splátok pôžičiek z pôvodných 315 eur mesačne na 101 eur mesačne, a to i za cenu predĺženia doby splácania. Navrhovateľ sa dostal do zložitej situácie a mal na to aj vážne dôvody, ktoré podrobne popísal v odôvodnení svojho predošlého odvolania. Stručne povedané, bol k tomu nútený okolnosťami, nevládal splácať dlhy pri poklese príjmu zo 770 eur na 337,74 eur a veritelia mu hrozili exekúciou. V prípade exekúcie by došlo aj k navýšeniu dlžnej sumy o súdne a exekútorské poplatky. Odvolateľ preto žiadal, aby odvolací súd prihliadol aj na tieto dôvody, lebo prvostupňový súd, možno aj pod vplyvom protistrany, nesprávne posúdil jeho krok, ako prevzatie ďalšieho neprimeraného majetkového rizika. Pritom je opak pravdou. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade s § 62 ods. 2 Zákon o rodine podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, keďže vôbec neprihliadal na navrhovateľove schopnosti, možnosti, majetkové pomery, a jeho životnú úroveň. Okresný súd síce správne aplikoval prvú vetu ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine podľa ktorého má "výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov", ale nesprávne vyložil druhú vetu tohto odseku, že súd musí prihliadať na opodstatnené výdavky rodiča, pričom ich opodstatnenosť je povinný aj skúmať. Ak si napríklad rodič zoberie pôžičku na kúpu nevyhnutného zariadenia do domácností (resp. na splatenie takého dlhu), tak ide o opodstatnený výdavok. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd nevzal do úvahy „náklady povinného rodiča, ktoré je nevyhnutné vynaložiť". Zákonné ustanovenia i skutočnosti, ktoré hovoria v prospech navrhovateľa však okresný súd vo svojom odôvodnení takmer nespomína, čo asi nie je správne. Svoje zamietavé rozhodnutie založil pravdepodobne len na tvrdeniach protistrany, ktoré však neboli ničím podložené a preukázané. Boli len účelovo zveličené a iné prekrútené v navrhovateľov neprospech. Platí to aj o podpísaní dodatku k pracovnej zmluve, v ktorom prípade nemal navrhovateľ na výber. V danej situácii to bolo jediné možné riešenie. Buď prísť o časť príjmu, alebo stratiť jediný príjem. Samozrejme, že si navrhovateľ bol vedomý svojich životných nákladov, nielen platenia zvýšeného výživného, ale aj záväzkov splácania pôžičiek, a práve preto to urobil. Podľa protistrany mal odmietnuť, skončiť vo firme a zamestnať sa inde, „veď o vodičov kamiónov je dnes veľký záujem“. Ide ale o ďalšie zavádzanie. V skutočnosti navrhovateľ nemá oprávnenie na vedenie kamiónov, tak ako to už pre súdom uviedol (len pre vozidlá sk. C), a aj keby také oprávnenie mal, nikto mu nezaručí, že sa mu podarí hneď zamestnať u inej firmy. A kto by zatiaľ miesto neho splácal pôžičky?

Za ďalšie okresný súd nevzal do úvahy navrhovateľov majetkové pomery, presnejšie, že nevlastní okrem starého auta nič, na rozdiel od protistrany. K prerábaniu kúrenia (ktoré mu tiež vytkol súd ako výdaj, ktorý nemôže uznať) uviedol, že ak doslúži plynový kotol, ktorý roky slúžil nezostávalo nič iné, len kúpiť nový. Aj navrhovateľ má právo bývať ako človek a aj tento výdaj je nevyhnutné vynaložiť v súlade s § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Hypotéku, pri jeho príjme mu nikto nedá a najlacnejší podnájom v danej lokalite je za 175 eur mesačne + 100 až 120 eur za energie. To je nejakých 275 eur - 295 eur mesačne. Aj napriek všetkému, čo mu bolo vytýkané, má bývanie za najnižšiu možnú cenu. Aj keď sa protistrana snažila presvedčiť súd, že to tak nie je.

Odvolateľ tiež žiadal, aby súd vzal do úvahy aj výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a tiež aj poslednú zmenu jeho majetkových pomerov, ktorá bola v minulosti dôvodom na zvýšenie výživného. Návrh na zníženie výživného podal až po roku, lebo dúfal a spoliehal sa, že zníženie príjmu je len dočasné. Prvé odhady krízy hovorili, že tu bude tak pol roka alebo rok. Dnes už niektorí hovoria, že to môže byť aj 8 rokov.

Okresný súd tiež nesprávne poukázal na skutočnosť, „...že v roku 2009 pri príjme navrhovateľa 770 eur, bola celková splátka úverov 315 eur, čo predstavuje 40% z celkovej mzdy, v súčasnej dobe pri prijme 336,83 eur sú jeho mesačné splátky 131,23 eur, čo predstavuje podiel na mzde vo výške 39%. I z tohto porovnania je zrejme, že navrhovateľ platí resp. dáva nižšiu časť mzdy na splácanie úverov, hoci došlo k poklesu jeho mzdy". Úvaha súdu je nesprávna a toto porovnanie má urobiť dojem, že na splácanie úverov dáva navrhovateľ menej ako predtým (a to o 1%), a teda by mu malo zostať na splácanie výživného viac peňazí. Reálne mu však na základné životné potreby a na platenie výživného zostáva oveľa menej peňazí než pred znížením. V prvom prípade mu na živobytie, pôžičky a výživné ostávalo 462 eur (40% zo 770 je 308) po odrátaní 40% zo sumy 770 eur. Teraz 39% zo sumy 336.80 eur je 131.36 eur, po odrátaní 39% zo sumy 336,80 eur je to 205,47 eur na živobytie a na výživné. Toto percentuálne porovnanie nie je argument v neprospech navrhovateľa, ako dôvod na platenie vysokého výživného, ako to bolo vyložené. Práve naopak, ak niekto použije 40% z platu 770 eur na splácanie úverov, zostáva mu oveľa viac peňazí na základné životné potreby aj na platenie výživného, ako v

prípade, keď z platu 336,83 eur uhrádza 39, alebo 40%. Toto mal okresný súd vziať do úvahy. Inak povedané, rozdiel činí: o 256,53 eur menej na živobytie a na výživné mesačne. Tiež navrhovateľovi bolo vytknuté, že medzi náklady spomenul ja príspevok na daň z nehnuteľnosti. Nejde o žiadnu závratnú sumu, ale o 22,08 eur z toho jeho polovica bola 11,04 eur a platí sa raz ročne.

Za ďalšie navrhovateľ, keď nevládal platiť výživné vo výške 150 eur + 20 eur začali mu cestou exekútora zrážky zo mzdy. V posledných mesiacoch mu nestrhávajú ani celú sumu. Dôvod je taký, že mu nezostáva ani životné minimum. Základná zásada, ktorá upravuje spôsob, ako súd určuje výživné na mal. dieťa je uvedená v § 62 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V súlade s touto zásadou súd zvýšil navrhovateľove výživné, keď jeho príjmy stúpli. Nevedno prečo sa tým istým metrom, resp. tou istou zásadou neriadil prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného. Keď navrhovateľovi ako rodičovi sa nedarí, ak nevládze platiť výživné, tak už táto zásada zrazu neplatí? Teraz už súd nemusí prihliadať na jeho schopnosti, vek a možnosti uplatnenia?

Napokon okresný súd nesprávne neprihliadol aj na životnú úroveň navrhovateľa, čím nesprávne interpretoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine dieťa podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd prihliadol na životnú úroveň rodiča len keď sa jednalo o zvýšenie výživného. Prečo neprihliadol aj na navrhovateľovu životnú úroveň, keď rozhoduje o návrhu na zníženie výživného. Je to neférovo a nespravodlivo posúdené. Prvostupňový súd túto zásadu pri rozhodovaní o znížení výživného vôbec neuplatnil. Dokonca navrhovateľovi uprel právo, aby ako rodič mal aspoň základný životný štandard (ku ktorému patrí keď príde domov, aby som si mohol odložiť jedlo do chladničky, alebo sa osprchovať). Bez kotla a chladničky by sa vrátil na životnú úroveň svojich starých rodičov do minulého storočia.

Odporca v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.

Uviedol, že sa stále dennou formou štúdia pripravuje ne budúce povolanie a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu stále trvá. Navyše sa snaží finančne si vypomáhať, pokiaľ sa mu príležitosť naskytne. V žiadnom prípade nechce nad mieru primeranú pomerom a zákonu žiadať od otca viac ako je potrebné a nevyhnutné. Pritom s platením výživného od neho bol a je vždy problém. Tento, ale inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka má ešte maloleté dieťa - sestru, o ktorú sa treba starať. Taktiež navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza, že si vlastne pôžičku ani nebral na splácanie výživného, ale na kúpu nevyhnutného zariadenia do domácnosti, resp. na splatenie takéhoto dlhu a že sa jedná o opodstatnené výdavky. Tvrdil, že pôžička bola braná na splácanie zameškaného výživného. V skutočnosti z neho nebol uhradený ani jeden cent. Mesačné náklady odporcu sa nezmenili, keďže stále študuje, internát stojí mesačne 60 eur, cestovné 30 eur, strava denne cca 5 eur x 30 dní, čo je 150 eur. V tejto sume nie sú zohľadnené ďalšie výdavky ako je oblečenie, hygienické potreby, lieky, skriptá. Mesačne keď sa rozpočítajú predstavujú sumu ďalších 50 eur. Napokon odporca uviedol, že navrhovateľ sa o neho nezaujíma, nezavolá mu, či niečo potrebuje, k sviatku a pod. Exekučné konania o vymoženie výživného stále pokračuje. Keby bola s navrhovateľom rozumná reč, ušetril by si náklady na exekútora a dohodli by sa na splácaní. Namiesto toho radšej bude vypisovať sedemstranové listy, kde bedáka nad zlou hospodárskou situáciou a nad krízou.

Krajský súd ako súd odvolací ( ods. ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením , v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu spisu navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha zníženia výživného naposledy mu určeného voči odporcovi v sume 150 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. -116 zo dňa 01. 12. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo dňa 25. 02. 2010, a to s odôvodnením podstatného poklesu zárobku oproti posledne sledovanému obdobiu a s poukazom aj na ďalšie nevyhnutné a odôvodnené mesačné výdavky. Okrem iných skutočností navrhovateľ v podanom návrhu tiež uviedol, že spláca aj pôžičku, ktorú si musel zobrať na zaplatenie zameškaného výživného s mesačnými splátkami 101,23 eur.

Uznesením č. k. - 157 zo dňa 29. 06. 2012 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil v poradí prvý rozsudok okresného súdu č. k. -132 zo dňa 12. 03. 2012, ktorým návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch rozhodnutia prvostupňovému súdu vytkol, že vec dňa 12. 03. 2012 prejednal aj bez prítomnosti navrhovateľa napriek tomu, že tento výslovne prejavil svoju vôľu byť vypočutý prostredníctvom dožiadania Okresným súdom Piešťany, tomuto odňal možnosť na konanie pred súdom. S poukazom na uvedené preto ani navrhovateľ nemal možnosť prvostupňovému súdu vysvetliť a objasniť skutočnosti ohľadom poskytnutej pôžičky, ktorú mesačne spláca v sume 101,23 eur. Len tak sa mohlo stať, že prvostupňový súd sa z uvedeného dôvodu nedostatočne zaoberal tými špecifickými skutočnosťami, na ktoré navrhovateľ poukazoval v podanom návrhu a ktoré bližšie objasnil v odvolaní, prečo si zobral spotrebiteľský úver a ako s poskytnutými finančnými prostriedkami naložil. Odvolací súd pritom zaujal to stanovisko, že pokiaľ si navrhovateľ zobral spotrebiteľský úver a v konaní bude preukázané, že tento celý použil na splatenie predchádzajúcich dlhov s cieľom znížiť splátky, uvedená skutočnosť mu nemôže byť na ťarchu. Iná situácia by bola pokiaľ bude v konaní preukázaný opak a síce, tak ako to uviedol prvostupňový súd, že navrhovateľ na seba zobral ďalšie neprimerané majetkové riziko. V takomto prípade by bolo možné vyvodiť záver o neopodstatnenosti ním podaného návrhu. Úvahy prvostupňového súdu však v tomto smere boli predčasné z toho dôvodu, lebo sa nedostatočne zaoberal tvrdeniami navrhovateľa, z ktorého dôvodu je aj jeho rozhodnutie argumentačne nepresvedčivé, nespĺňajúce požiadavky kladené na rozhodnutie v zmysle V ďalšom konaní mal prvostupňový súd vypočuť navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu, opätovne zistiť aktuálne pomery na strane oboch účastníkov a následne po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodnúť.

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možno len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolností dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zemnou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale ja invalidita povinného a pod.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o návrh na zníženie výživného, prvostupňový súd postupoval v konaní správne keď skúmal, či od času posledného rozhodnutia o výške výživného na odporcu došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala stanovenie nižšieho než naposledy určeného výživného. Okresný súd správne porovnával okolnosti, za ktorých bol vyhlásený posledný rozsudok upravujúci výšku výživného s tými, ktoré existovali v čase vyhlásenia napadnutého. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie (spravujúc sa aj pokynmi odvolacieho súdu), skutkový stav zistil úplne a správne avšak z tohto nevyvodil správny právny záver, keď návrh navrhovateľa na zníženie výživného opätovne zamietol.

Na rozdiel od prvostupňového súdu bol odvolací súd toho názoru, že predovšetkým výrazné zníženie pravidelného príjmu navrhovateľa na sumu 400,- eur brutto z dôvodu zhoršenej finančnej situácie spoločnosti v ktorej je zamestnaný je tou zásadnou zmenou, ktorá odôvodňuje určenie nižšieho výživného. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že navrhovateľ nemal pristúpiť k podpísaniu dodatku, ktorým sa znížil jeho príjem, naopak úplne akceptoval jeho argumenty, ktoré ho k tomuto kroku viedli, tak ako sú bližšie uvedené v odvolaní. Tiež to, že došlo k podaniu návrhu na zníženie výživného až po uplynutí vyše jedného roka od času kedy došlo k zmene odvolací súd nepovažoval za právne významné. Aj v tomto smere poukazuje na dôvody odvolania. Zobratie ďalšieho úveru odvolací súd takisto ako prvostupňový súd zohľadnil len čiastočne, aj keď v tomto prípade odvolateľ pomerne podrobne poukazoval na motív svojho konania (zníženie splátok) a svoje životné potreby. Na druhej strane odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine (viď. nižšie) nemohol predmetné skutočnosti zohľadniť v plnej miere.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pred prvostupňovým súdom bol odvolací súd toho názoru, že celkové schopnosti a možnosti navrhovateľa, jeho životná úroveň, odstup času kedy bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť a z toho vyplývajúci vývoj životných nákladov (§ 78 Zákona o rodine) odôvodňuje stanovenie nižšieho výživného, než naposledy určeného, a to aj s ohľadom na v konaní preukázané a odôvodnené potreby odporcu, ktorý stále pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktorú skutočnosť tiež odvolací súd rozhodne nemohol nechať pri svojom rozhodovaní bez povšimnutia s ohľadom na náklady a výdavky z toho plynúce. Podľa názoru odvolacieho súdu suma zníženého výživného 130 eur mesačne od 25. 03. 2013, lepšie vystihuje predovšetkým súčasné schopnosti a možnosti povinného rodiča - navrhovateľa. Pri rozhodovaní o konkrétnej výške zvýšeného výživného odvolací súd nemohol plne akceptovať odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v zmysle zhora citovaného zákonného ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si aj navrhovateľ musí uvedomiť, že v prvom rade si je povinný zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti a tomu prispôsobiť aj svoje správanie.

Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní z neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok zmenil len pre nesprávne právne posúdenie veci, keď skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania nepovažoval za odôvodňujúce záver o zamietnutí návrhu na zníženie výživného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa , tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vo výroku, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľa aj na zrušenie výživného, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

O trovách tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že účastníkom náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal, majúc za to, že obaja mali vo veci úspech len čiastočný .

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .