Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-17-2023.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/17/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, E., proti žalovaným: 1/ Okresný súd Košice I, Štúrova 29, Košice, 2/ Okresný súd Košice, Štúrova 29, Košice, 3/ M. S. ALLESS. TRADE. s.r.o., IČO: 36 606 782, 4/ D. F., nar. XX.X.XXXX, 5/ C. G. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X, E. a 6/ C. A. I., bytom K. XX, E., o nejasnom podaní, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 34C/36/2022-7 zo dňa 25. októbra 2022
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podaní označenom ako „žaloba a trestné oznámenie na zločinecké konanie orgánov činných v trestnom konaní, ale aj orgánov justičných“, okrem iného uviedol, že v zmysle ust. § 196 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku podáva trestné oznámenie na páchateľov označených ako žalovaní zo spáchania trestných činov upravených zákonom č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona uvedených v časti „A“, ktorých znaky skutkovej podstaty boli naplnené predmetnými konaniami na predmetných súdoch, napĺňajú skutkovú podstatu spáchania trestných činov svojvoľného konania, ale aj ohýbania práva § 326a.
2. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie predmetu podania, zastavil konanie, nepriznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania a postúpil vec Okresnej prokuratúre Košice I, so sídlom Mojmírova 5, Košice.
3. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 3, § 4, § 9, § 10 ods. 1, § 124 ods. 1 a § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení a § 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku a dospel k záveru o nedostatku právomoci súdu konať a rozhodnúť o nároku žalobcu z dôvodu, že podanie žalobcu je trestným oznámením podľa ust. § 196 Trestného poriadku. Uzavrel, že nedostatok právomoci súdu predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, v dôsledku čoho konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní, t.j. Okresnej prokuratúre Košice I.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, z ktorého obsahu možno vyvodiť nesúhlas s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj námietku nedostatočného odôvodnenia uznesenia v časti posúdenia toho, či vec patrí do právomoci súdov. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Odvolací súd
pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k nasledovnému záveru.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 až 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný CSP (§ 161 ods. 1) ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu – vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. § 365 ods. 1 písm. c)], procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí (/www.beck- online.sk/bo/document view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfu2dc"§ 41 CSP). Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1235 - 1243).
8. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
9. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2 CSP (1) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
10. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaných ust. § 132 ods. 1 a 2 CSP tiež pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje [§ 127 ods. 1 písm. d) CSP] a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia
čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a tou druhou je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca konkretizuje akej špecifickej ochrany sa k tvrdenému porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 479).
11. Žalobca sa v obsiahlom podaní zo dňa 28.4.2022 označenom ako žaloba „v súlade s CSP č. 160/2015 Z.z. § 131 za porušovanie obyčajného ľudského práva občana SR v chránenom veku a trestné oznámenie...“, po jeho zmätočnom skutkovom zdôvodnení podľa záverečného zhrnutia domáhal práva, pravdy a spravodlivosti.
12. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žaloba ako celok nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti spôsobu vymedzenia predmetu konania. Predstava žalobcu, že z kompilátu tvrdení, faktov a subjektívnych hodnotení súd vyčlení konkrétne skutkové okolnosti vo vzťahu k niektorému v žalobe označených žalovaných a tento postup následne zavŕši priradením tomuto žalovanému konkrétnej časti z uplatneného nároku, je mylná. Súdu totiž zásadne neprináleží nahradzovať procesnú iniciatívu strán a preto nemôže ani zasahovať do dispozičnej voľnosti žalobcu v smere výberu niektorého z do úvahy prichádzajúcich právnych vzťahov, alebo porušení subjektívnych práv, a to ani i ak by boli v kontexte ostatných zjavne dominantné, a tiež v smere výberu nároku, z týchto právnych vzťahov, či z porušení subjektívnych práv, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to ani ak by sa v okolnostiach prípadu javil byť najzrejmejší, najpotrebnejší alebo najhodnotnejší. Je výlučne na žalobcovi, aby predložil na riešenie spor, vyplývajúci z realizácie konkrétneho právneho vzťahu a z porušenia konkrétneho subjektívneho práva vymedzeného určitým a zrozumiteľným opisom rozhodujúcich skutočností a aby zároveň vymedzil konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, jasným, určitým a zrozumiteľným vyjadrením, čoho sa mienia žalobou domáhať.
13. Nedostatky v tomto smere sa mal súd prvej inštancie procesne správnym postupom pokúsiť odstrániť výzvou podľa ust. § 129 CSP, čo však neurobil a vec napriek vyššie naznačeným nedostatkom prejednal a rozhodol, čo zakladá vadu konania predpokladanú v § 365 ods. 1 písm. a) CSP, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, z ktorého dôvodu muselo byť napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytknuté nedostatky a v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne rozhodnúť. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadalo so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní.
14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.