Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (23)Rozsudok_2T-1-2013.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2013 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto
rozhodol:
Obžalovaný:
ml. Š. U. G. Q. G. H. L. , H.. XX. XX. XXXX N. D., R. C. N.P.D.
Č.. XX/XX, E. H. L., nezamestnaný,
j e v i n n ý , že
v čase okolo 00.30 hod. dňa 20. 05. 2012 vošiel spoločne s S. U., nar.
XX. XX. XXXX T. E. H. L. a ešte s najmenej jednou, doposial' presne
nestotožnenou osobou do oploteného dvora rodinného domu č. XXX/XX H. Š.
V. N. E. H. L., kde fyzicky napadol Q. Č., ktorého udrel
do tváre pod pravé oko, po čom Q. Č. spadol na zem a poranil si malíček
pravej ruky,
t e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného a to závažnejším spôsobom konania
a s najmenej dvoma osobami,
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 119 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a stanovuje mu skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podala na obžalovaného ml. Š. U. obžalobu pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe 1Pv 493/12-10 zo dňa 10.12.2012 a vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného, výsluchom svedkov, oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po vykonanom dokazovaní samosudca dospel k záveru kvalifikovať predmetný skutok obžalovaného tak ako obžaloba.
Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom spáchanie skutku popieral. Necítil sa byť vinný a trval na tom, že on skutok nespáchal. Obhajoval sa tým, že on v tom čase bol na diskotéke, prišiel tam okolo 22. hodine a preč z diskotéky išiel asi o štvrtej ráno. Po celý ten čas bol v kultúrnom dome v sále alebo na chodbe. Tvrdil, že on nikdy nemal konflikt s poškodeným, ani žiadne nedorozumenie. Pozná poškodeného, ktorý bol tiež na zábave, možno hodinku, potom išiel preč, obžalovaný ale s poškodeným ani nehovoril. Obžalovaný trval na tom, že poškodeného zbil niekto takej postavy ako má obžalovaný.
Obhajobu obžalovaného súd považuje za účelovú, podanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.
Zo spáchania skutku je však obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného, ktorý potvrdil, že dňa 20. 05. 2012 bol fyzicky napadnutý obžalovaným vo dvore na schodoch rodinného domu, v ktorom býva o poškodený spolu s rodinou. Poškodený išiel zo zábavy domov okolo polnoci, keď išiel hore schodmi k vchodovým dverám domu ho napadol obžalovaný. Na schodoch stál aj svedok S. U., jedno dievča bolo za rohom, ktoré ale nevidel. Na schodoch svietilo svetlo. Od obžalovaného dostal päsťou do tváre do pravého oka, spadol a poranil si malíček na ruke. Potom sa postavil a išiel domov. Keď prišiel dnu, po pol hodine prišla mama, ktorá videla, že mu išla krv z palca. Poškodený sa s obžalovaným pozná zo základnej školy. Pripustil, že dávnejšie boli menšie bitky medzi kamarátmi.
Počas vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným, poškodený poukázal na to, že ešte v kultúrnom dome stál pri obžalovanom, akurát išiel von, keď kamarátka obžalovaného ho začala ošahávať po vrecku v domnienke, že poškodený ukradol mobil. Potom poškodený išiel domov. Svedok K. išiel za ním, pýtal sa ho, že kde býva, že či zobral mobil. Poškodený trval na tom, že ho napadol obžalovaný, čo obžalovaný stále odmietal a popieral.
Zo spáchania skutku je obžalovaný nepriamo usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne Č. a svedka U. Č., pretože im poškodený jednoznačne uviedol po ich príchode domov, že ho udrel obžalovaný na schodoch k vchodovým dverám domu.
Svedkyňa N. Č. pri fyzickom napadnutí syna nebola, až keď prišla domov po pol noci, syn bol v detskej izbe, kde bola krv. Zľakla sa, čo sa dialo, on povedal, že bol zbitý, mal pod okom červené, na malíčku
mal krv. Povedal, že ho udrel U. Š., ale boli tam aj viacerí. Nemala vedomosť o nejakom predošlom konflikte poškodeného s obžalovaným. Uviedla, že predtým bola pre synov v kultúrnom dome, S. U. sa vyhrážal konkrétne aj jej, že ju znásilnia alebo, že niekto z jej rodiny dostane. Syn Q. išiel zo zábavy prvý domov. Kto bol v ich dvore, nevedela uviesť. Ona išla domov so synom U.. Nevedela uviesť ani to, že keď odišiel syn Q. preč zo zábavy, či v sále boli U.. Ona bola na chodbe, pred tým videla aj obžalovaného.
Svedok U. Č. bol na zábave s mamou, s ktorou potom išiel domov, po príchode domov našli rozbité okno a brat ležal na posteli, kde bola aj krv. Bolo cca 00.30 hod. Nevedel uviesť, či svietilo pri dome svetlo. Brat mu povedal, že ho zbil Š. U., bol tam aj S. U. a aj nejaké dievča. K okolnostiam zábavy uviedol, že na zábave videl obžalovaného iba raz za čas, keď prechádzal po chodbe, pretože svedok bol s mamou na chodbe. Mal vedomosť o tom, že M. zmizol telefón, počul to od K.. Aj svedka sa pýtala M. M. a A. M., či neukradol mobil. Vtedy s ním hovoril Š. U., že keď zobral mobil, tak ho má vrátiť. S. U. sa mame vyhrážal, že ju znásilnia. Svedkovi nič nehovoril. Len sa mame vyhrážal, že niečo našej rodine spravia. Nevedel uviesť, či S. U. sa na zábave rozprával s poškodeným. Brat išiel skôr domov ako on.
Svedok R. D. tvrdil, že bol s obžalovaným spolu na zábave, obžalovaný bol s ním tam po celý ten čas t.j. od začiatku do konca zábavy, asi od 21 hod. do rána do štvrtej. Spolu sedeli za jedným stolom, tancovali spolu. Domov išli všetci spolu. Do Q. Č. nikto nešiel. Po poškodeného prišla do kultúrneho domu mama. Nikto z nich nemal konflikt s poškodeným, nevedel si vysvetliť, prečo poškodený vravel, že obžalovaný ho napadol.
Svedok Z. U. nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný ublížil Q. Č.. Aj tento svedok tvrdil, že bol s obžalovaným spolu na zábave, obžalovaný bol s ním tam po celý ten čas. Aj počas prestávky dnu sedeli, čakali, kým začnú hrať. Na zábave boli v čase cca od 17. 00 hod. do štvrtej rána. Boli tam aj tí Č. ( C. Q. a ten druhý) , ktorí tam prišli asi o dvanástej. Nemali medzi sebou žiaden konflikt.
Výpoveď vyššie dvoch uvedených svedkov sa javí ako nedôveryhodná, tendenčná s cieľom resp. úmyslom napomôcť obžalovanému.
Svedok S. U. tvrdil, že sa bavili na zábave v Kamenici nad Cirochou. Prišiel na chodbu a videl, že A. M. plače, že sa tam niečo rieši. Rozprával sa s bratom Q. Č. a k tomu sa prihovorila aj jeho mama. Obhajovala svojho syna, že to nie je pravda, že by on ukradol mobil. Potom odišli s kamarátmi aj s obžalovaným do sály tancovať. Bavili sa do konca zábavy, nevedel o koľkej išli domov. Svedok nemal s Q. Č. žiaden konflikt. Nemal vedomosť o tom, či niekto išiel do domu Q. Č.. On nevidel, aby Š. U. odišiel zo zábavy na určitý čas, aby tam nebol. Nevedel s určitosťou povedať, či išli spolu zo zábavy alebo išiel svedok skôr ako Š. U. domov.
Svedkyňa A. M. poprela, že by obžalovaný napadol poškodeného, pretože obžalovaný bol celý ten čas na zábave. Ona tiež nebola prítomná pri bitke. V tú noc bola vo dvore poškodeného, ale to bolo skôr a so sestrou a jedným chlapcom, nebola tam kvôli poškodenému, ale jeho bratovi, lebo si myslela, že jej ukradol mobil. Bolo to asi o 23.00 hod. Brat poškodeného U. bol na zábave vtedy, ako jej zmizol mobil. Ona spolu so sestrou a K. išli za bratom U.. Nevšimla si, či Q. Č. bol na zábave alebo nie, ona ho ani dobre nepoznala.
Svedkyňa M. M. nemala vedomosť o žiadnom konflikte medzi obžalovaným a poškodeným. Dozvedela sa to až od policajtov. Mala ale vedomosť o krádeži mobilného telefónu, všetci obviňovali brata poškodeného U. Č.. Ona bola v predmetnú noc vo dvore poškodeného Č., ale poškodený tam nebol, ona tam išla aj spolu so K.. Išli za bratom poškodeného, stretli sa s matkou poškodeného, keď sa vrátili naspäť do kultúrneho domu. Ona tam sedela na pohovke. Mobil išla hľadať s A. M. a K.. Š. U. nebol v ich dvore. Celý čas bol na zábave.
Svedok A. K. potvrdil, že dňa 20. 05. 2012 bol vo dvore rodinného domu poškodeného spolu s A. M. okolo cca 23.00 hod.. Išli za U. Č., ktorý jej mal ukradnúť telefón, nebol tam ale. Nebol tam ani Q. Č..
Potom išli naspäť na zábavu. Svedok potvrdil, že v čase po pol noci nevidel na zábave obžalovaného U.. Svedok bol na zábave, stál na parkovisku. Ani vonku obžalovaného nevidel. Svedok o napadnutí sa dozvedel až na druhý deň. S. U. pozná z videnia. On u poškodeného doma nebol. Hovoril s mamou poškodeného na zábave.
Následne súd pristúpil k oboznámeniu sa listinnými dôkazmi, tvoriacimi súčasť spisového materiálu:
Z lekárskej správy zo dňa 20.05.2012 vyplýva, že poškodený bol dňa 20.05.2012 o 03.53 hod. ošetrený na chirurgickom odd. -ÚPS NsP v Humennom po napadnutí na schodoch dvomi známymi osobami, ktoré ho udreli do tváre. Objektívny nález- začervenanie tváre bez opuchu a palpačnej citlivosti, na pravej ruke na malíčku mal ranku s povrchovými odreninami.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že poškodený býva v dvojpodlažnom rodinnom dome, pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, je sčasti oplotený kovovým plotom, sčasti dreveným plotom a plotom z vlnitého plechu. Od prednej bránky vedie betónový chodník, na ktorý nadväzuje chodník z dlažby, ktorý vedie popri pravej strane rodinného domu až ku schodisku zadnej časti domu. Toto schodisko vedie k vstupným dverám na poschodí rodinného domu. Situáciu potvrdzuje aj fotodokumentácia.
Zo záznamu o podaní oznámenia mal súd za preukázané, že dňa 20.05.2012 o 04.15 hod. sa dostavil poškodený na OO PZ v Humennom, kde uviedol, že vo večerných hodinách na zábave v kultúrnom dome ho dve rómky obviňovali z krádeže mobilu. Potom on išiel domov, pričom na dvore rodinného domu ho dobehli dvaja Rómovia, z ktorých jeden bol obžalovaný a ešte jedno dievča, pričom obžalovaný ho udrel päsťou do tváre, na čo on spadol na zem a poranil si malíček pravej ruky. Pri incidente utrpel zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
V zápisnici o podaní vysvetlenia z 04.06.2012 je uvedené, že keď vošiel do dvora rodinného domu, bola veľká tma, keď vychádzal na schody, začul kroky, že ktosi ide. Stál asi na treťom alebo na štvrtom schode a odomykal dvere domu. Keď sa otočil, tak dostal ranu do tváre, pričom spoznal útočníka, ktorým bol obžalovaný. Pri tom ako bol napadnutý, rozbil sklo na dverách. Neskôr sa poškodený dozvedel, že to bolo pre mobil. Za rohom ešte stáli dve osoby, pretože videl siluety postáv.
Vyššie uvedené priame i nepriame dôkazy boli po zhodnotení dostatočným podkladom pre ustálenie skutkového stavu a pri aplikácií príslušných zákonných ustanovení našli svoje vyjadrenie vo výrokovej časti rozsudku. Súd hodnotiac všetky dostupné dôkazy jednotlivo i v súhrne, nadobudol vnútorné presvedčenie a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej, keď neoprávnene vnikol do obydlia iného a to závažnejším spôsobom konania a s najmenej dvoma osobami, čo bolo preukázané výpoveďou poškodeného. Súd mal za preukázané, že k napadnutiu Č. došlo, že tento utrpel zranenia a práve preto, že obžalovaný a jeho kamaráti na jednej strane a poškodený na druhej strane zhodne tvrdili, že medzi sebou nikdy žiadne konflikty nemali, súd tvrdeniam poškodeného nemal dôvod neuveriť. Súd má za preukázané, že v predmetný večer došlo k nedorozumeniu medzi viacerými účastníkmi, pretože kamarátkam obžalovaného sprvu zmizol mobil, ktorý ale následne našli, avšak predtým to išli riešiť týmto spôsobom, pretože sa domnievali, že mobil odcudzil niektorý z bratov Č., avšak týmto konaním došlo k porušovaniu domovej slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na existenciu poľahčujúcej okolnosti oproti neprítomnosti priťažujúcich okolností, na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, možnosti jeho nápravy. U obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Nič mu nepriťažovalo. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 194 ods. 2 použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Následne bolo
prihliadané na prevahu poľahčujúcich okolností, kedy podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica určenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Keďže v danom prípade ide o mladistvého páchateľa, súd pri ukladaní trestu vychádzal okrem iného aj z ust. § 117 ods. 1 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6( šesť ) mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného ) roka. Takýto trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného primeraný, na jeho nápravu postačujúci, majúc za to, že zároveň bude na obžalovaného pôsobiť aj preventívne a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Uložený trest za danej situácie zabezpečí jeho dôslednú prevýchovu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde v Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.