Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Petra Tótha na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2013 prejednal odvolanie obžalovaného

Q. N.

nar. XX.XX.XXXX v H., bytom H., Ul. F. č. XXXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. -146 zo dňa 28.11.2012 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný odsudzuje podľa Tr. zák. s použitím 41 ods. 1 Tr. zák., Tr. zák., , Tr. zák., k trestu odňatia slobody na 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa Tr. zák., Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa Tr. zák. sa obžalovanému stanovuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -146 zo dňa 28.11.2012 bol obžalovaný Q. N. uznaný vinným v bode 2) a 3), že dňa 23.03.2009 od 9.30 hod. do 10.00 hod. v Prievidzi na Úrade justičnej a kriminálnej polície Prievidza vo veci č. ORP-313/OVK-PD-09 pred vyšetrovateľom po poučení o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede nepravdivo vypovedal, že S. T. sa v presne nezistený deň koncom januára 2009 pokúsil znásilniť maloletú K...., nar. XX.XX.XXXX; a dňa 20.11.2009 od 9.45 hod. do 11.10 hod. v Prievidzi na Úrade justičnej a kriminálnej polície č. ORP-313/OVK-PD-09 pred vyšetrovateľom po poučení o trestných následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede nepravdivo vypovedal, že S. T. sa v presne nezistený deň koncom januára 2009 pokúsil znásilniť maloletú K.N.., nar. XX.XX.XXXX, čím spáchal prečiny krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. a prečiny krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. s použitím 41 ods. 1 Tr. zák.,§ 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., k trestu odňatia slobody na 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. V dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že vo veci sa necíti byť vinným, pretože vypovedal len to, čo videl a čo si pamätá. On nepodával na T. trestné oznámenie a keďže bol vyzvaný políciou, aby vypovedal, tak vypovedal to, čo videl. Poukazoval na výpoveď C. X., ktorej poškodená N. povedala na druhý deň, že ju T. obchytkával a ľahol si na ňu a oni mu len zabránili v ďalšom konaní.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch a navrhla odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo, pričom prihliadol aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné pokiaľ ide o uložený trest.

Pokiaľ sa týka uznania viny, tu súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky potrebné dôkazy a pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z právneho názoru Krajského súdu v Trenčíne uvedeného v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 01.10.2012, v ktorom krajský súd vyslovil názor, že konanie obžalovaných v predmetnej trestnej veci bolo dostatočne preukázané a pokiaľ ich súd prvého stupňa v predchádzajúcom konaní oslobodil, tu pochybil a správne ich mal uznať vinných. Aj keď obžalovaný bol v čase činu pod vplyvom alkoholu, vnímanie situácie ohľadne maloletej M. P. a S. T. nemohol vnímať až tak diametrálne odlišne, ako to popísali maloletá a S. T.. V tomto smere teda odvolací súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže dolná hranica trestnej sadzby ustanovenia § 345 ods. 1 Tr. zák. je jeden rok, nepochybil, pokiaľ obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby na 28 mesiacov. Na druhej strane však dospel odvolací súd k záveru, že v osobe páchateľa nejde o tak narušeného páchateľa, aby bolo potrebné na jeho prevýchovu vplývať nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný síce bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, ale za trestnú činnosť odlišného charakteru, a to za riadenie motorového vozidla v čase zákazu činnosti, teda za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zák. Tiež odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadal k tomu, že v dôsledku predmetnej trestnej činnosti, pre ktorú bol obžalovaný uznaný vinným, neprišlo k závažnejším následkom spočívajúcim v osobnej ujme poškodených, napríklad obmedzením osobnej slobody Jána T.. Napokon odvolací súd prihliadal aj k tomu, že naposledy obžalovaný vykonal trest odňatia slobody v júli 2010, že predmetnú trestnú činnosť spáchal pred výkonom tohto trestu a v podstate od júla 2010 žije riadnym životom.

Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie , rozhodol vo veci sám tak, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 28 mesiacov, ktorý mu však za súčasného uloženia dohľadu probačného úradníka podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok