Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/91/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcov: 1/ M. C., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX J., 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. 1, XXX XX E. nad Z., právne zastúpení: JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Na O. č. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovaným: 1/ Z. klub STAVBÁR Žilina

- centrum zdravotne postihnutých športovcov, IČO: 37 803 590, so sídlom Ul. Tajovského 5, 010 01 Žilina, 2/ N. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., XXX XX J., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 20. júna 2023, č. k. -61, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), ktorým sa domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť aby sa okamžite zdržali užívania nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. Žilina na LV č. XXXX, parcela registra „C“ na katastrálnej mape, parcelné číslo 5166/31 o výmere 4 935 m2, zastavaná plocha a nádvorie. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol tak, že žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.).

2. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil súd prvej inštancie tým, že nie je osvedčený právny záujem na neodkladnom opatrení, keďže žalobcovia v rade 1/ a 2/ neosvedčili existenciu naliehavosti vydania neodkladného opatrenia, pretože neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z predloženým listinných dôkazov mal osvedčený právny vzťah žalobcu 1/ a 2/ k žalovanej nehnuteľnosti. Predložením LV č. XXX žalobcovia osvedčili existenciu stavby označenú ako Sociálne zariadenie OÚNZ bez súpisného čísla postavenej na spornej nehnuteľnosti, kde je ako správca vedená Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina. Podľa Koncesnej zmluvy na stavebné práce potrebné na prestavbu a rekonštrukciu nebytových priestorov uzavretej podľa o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení v znení neskorších predpisov zo dňa 01.06.2015 Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina ako obstarávateľ a žalovaný v rade 1/ ako koncesionár sa dohodli, že predmetom zmluvy je záväzok obstarávateľa poskytnúť koncesionárovi po dobu trvania koncesnej lehoty (t. j. 15 rokov odo dňa odovzdania a prevzatia nebytových priestorov - čl. IV predmetnej zmluvy) bezodplatne užívanie nebytových priestorov, aby ich užíval sám alebo dal do dočasného užívania tretej osobe na účely prevádzkovania zariadenia. Pokiaľ žalobcovia v rade 1/ a 2/ v návrhu uviedli, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, a to vzhľadom na dlhodobosť užívania pozemku bez právneho titulu a absolútnu neochotu aktuálnych

užívateľov akýmkoľvek právne relevantným spôsobom riešiť vzniknutý stav, a to do vyriešenia veci mimosúdnou dohodou alebo podania žaloby na súd, uvedené skutočnosti nijakým spôsobom neosvedčili. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ len (subjektívne) uviedli, že je potreba bezodkladne upraviť pomery strán, že v prípade užívania spornej nehnuteľnosti žalovanými v rade 1/ a 2/ nemôže spoluvlastník - žalobca 1/ užívať svoje vlastníctvo a nájomca nemôže užívať predmet nájmu, bez toho, aby (objektívne) osvedčili, že skutočne (v čase rozhodovania o vydaní neodkladného opatrenia) existuje reálna potreba bezodkladne upraviť pomery alebo hrozí, že exekúcia bude ohrozená. Konštatoval, že stavba bez súpisného čísla vedená na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, okres Žilina, obec Žilina, k. ú. J. na LV č. XXX stojí na predmetnom pozemku od roku 1977-1980, kedy bola aj podľa vyjadrení žalobcov postavená. Žalovaní užívajú predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo (minimálne od roku 2015), kedy došlo k uzavretiu vyššie uvedenej Koncesnej zmluvy medzi správcom predmetnej stavby a žalovaným v rade 1/. Žalobca v rade 1/ je podľa výpisu z LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre okres: Žilina, obec: Žilina, k. ú. J. podielovým spoluvlastníkom od roku 1997 (titul nadobudnutia: Osvedčenie o dedičstve č. d. XXX/XX-XX, V. XXX/XX-XXX/XX). Žalobca v rade 1/ do uzavretia nájomnej zmluvy so žalobcom v rade 2/, k čomu došlo dňa 13.3.2023, uvedenú situáciu neriešil, nedomáhal sa zákonnými prostriedkami ochrany svojho vlastníckeho práva, hoci tento stav aj podľa jeho tvrdení trvá dlhodobo. Aj k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo v čase, kedy boli predmetná stavba, resp. sporný pozemok dlhodobo užívané žalovanými, pričom táto skutočnosť ohľadom užívania predmetných nehnuteľností žalovanými by mala byť minimálne žalobcovi v rade 1/ známa už v čase uzavretia nájomnej zmluvy. Nemal osvedčené, že by žalovaní žalobcom bránili v užívaní pozemku, najmä na účel, na ktorý bola uzavretá zmluva o nájme pozemku. V danej veci teda prevláda dlhodobý stav užívania spornej nehnuteľnosti žalovanými v rade 1/ a 2/, s poukazom na ktorú skutočnosť dospel k záveru, že v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je osvedčená naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 4.8.2020, a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je potrebné domáhať sa ochrany porušených a ohrozených práv inými účinnými zákonnými prostriedkami a nie podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že súdna prax pri rozhodovaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia okrem iného vyžaduje naplnenie podmienky, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana a teda zásah do práv druhej strany musí byť primeraný. Zo skutkového stavu opísaného žalobcami, v súčasnej dobe nevyplýva potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie. Neosvedčili, že im reálne, bezprostredne a priamo hrozí ujma v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu v predmetnom prípade nevzniká priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.

3. Proti vyššie označenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/ navrhujúc zmenu prvostupňového rozhodnutia, tak že súd ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie. Podanie odvolania odôvodnili tým, že neobstojí argumentácia o neosvedčení naliehavosti vydania neodkladného opatrenia a neosvedčení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa nedomáhajú odstránenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ale zabezpečenia takého reálneho stavu pre spoluvlastníka a nájomcu spornej nehnuteľnosti, v ktorom už nebude pokračovať nie nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ale samotná existencia ujmy. Je nespochybniteľným a preukázaným faktom, že žalovaní bez právneho titulu užívajú spornú nehnuteľnosť a spôsobujú tak priamu ujmu spoluvlastníkovi ako i nájomcovi (žalobcovia v rade 1/, 2/) spočívajúcu v realizácií základného práva plynúceho z predmetu vlastníctva nehnuteľnosti, a to z možnosti úžitku nehnuteľnosti jeho vlastníkom alebo legitímnym nájomcom, či už vo forme priameho užívania nehnuteľnosti alebo vo forme úžitku v podobe platenia nájomného za užívanie spornej nehnuteľnosti. Existujúci stav si vyžaduje okamžitý zásah, pretože sa ním neodstráni existencia nebezpečenstva hroziacej ujmy, ale odstráni sa priamo existujúca ujma. Žalované strany, ale i správca stavby, ktorá je postavená na spornej nehnuteľnosti naďalej ignorujú ich vlastnícke a nájomné práva a je nesporné, že ďalšie kroky právneho charakteru smerujúce k ochrane vlastníckeho práva a práv vyplývajúcich z riadnej nájomnej zmluvy vo forme žaloby o odstránenie stavby alebo vydania bezdôvodného obohatenia neodstránia existujúci protiprávny stav. Tento protiprávny stav môže odstrániť bez zbytočného odkladu len navrhované neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie odmietnutím návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu aktuálnym užívateľom spornej nehnuteľnosti, ktorí ju užívajú bez právneho titulu. Tento spôsob užívania nehnuteľnosti naďalej pokračuje. Domáhajú sa súdnej ochrany v zmysle , práva na pokojné užívanie majetku, ktoré má tak isto ústavný charakter, pretože túto ochranu priznáva SR ako i čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nemôže byť relevantným argumentom skutočnosť, že protiprávny stav trvá od roku 2015, pretože práve dĺžka protiprávneho stavu, ktorý žalované strany, ale ani správca majetku štátu, nie sú ochotní riešiť z pohľadu vlastníckeho práva žalobcu v 1/ rade a aktuálne práv plynúcich žalobcovi v 2/ rade z riadnej nájomnej zmluvy, si vyžaduje neodkladnú úpravu užívacích vzťahov k spornej nehnuteľnosti, aby nedochádzalo k ďalšej škode na strane žalobcov. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené aj pred podaním samotnej žaloby na ochranu vlastníckeho práva a preto odkaz súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa majú domáhať ochrany porušených a ohrozených práv inými účinnými zákonnými prostriedkami a nie podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považujú za nenáležitý. Práve týmto odkazom súd prvej inštancie fakticky konštatuje nie len ohrozenie ich práv, ale aj priamo porušenie ich práv na užívanie spornej nehnuteľnosti. Nie je zrejmé, akým spôsobom majú preukazovať, že žalovaní im bránia v užívaní pozemku. Odmietajú realizovať ochranu vlastníckeho práva svojpomocou a to napr. ohradením spornej nehnuteľnosti a zabránením prístupu na spornú nehnuteľnosť, pretože tento postup by bol len podkladom pre ďalšie iné spory a naviac je tento spôsob ochrany vlastníckeho práva k spornému pozemku vylúčený, pretože cez pozemok vedie prístupová cesta k heliportu používaného leteckou záchrannou službou. Práve táto skutočnosť osvedčuje tolerantnosť žalobcu v 1/ rade k užívaniu časti spornej nehnuteľnosti pre verejný záujem, ale pre negatívny postoj žalovaných k usporiadaniu užívacích vzťahov sa už rozhodol prestať trpieť užívanie predmetu jeho vlastníctva inými osobami, ktoré sledujú len svoje subjektívne záujmy spojené so ziskom z prevádzky športovísk a stavby umiestnenej na spornom pozemku. Na jednej strane súd poukazuje na dlhodobosť existujúceho stavu z pohľadu spoluvlastníka pozemku, na druhej strane ale nereflektuje na aktuálny stav z hľadiska prenájmu pozemku na podklade riadnej nájomnej zmluvy z marca 2023. Riadnemu nájomníkovi žalovaní, ktorí užívajú sporný pozemok bez právneho titulu, znemožňujú užívať predmet nájmu. Výsledkom rozhodnutia napadnutého odvolaním je teda potvrdenie existujúceho protiprávneho vzťahu s tým, že súd naďalej svojim rozhodnutím umožňuje protiprávne užívanie sporného pozemku subjektom, ktoré ho užívajú bez právneho titulu. Takýto postup súdu nemá nič spoločné s právom na súdnu ochranu a s dočasnou úpravou užívacích vzťahov k spornému pozemku, keď žalobca v 1/ rade preukázateľne pripravuje ďalšie právne kroky na ochranu svojho vlastníctva. Zákrok súdu vo forme neodkladného opatrenia nespôsobí neoprávneným užívateľom pozemku žiadnu ujmu a naopak zabezpečí, aby žalobca v 1/ rade ako spoluvlastník pozemku a žalobca v 2/ rade ako legitímny nájomca pozemku vstúpili do úžitku spornej nehnuteľnosti. Zároveň sa týmto dočasným opatrením zabezpečí naplnenie priznaného práva spoluvlastníkovi pozemku na pokojne užívanie vlastníctva. Od podania návrhu na neodkladné opatrenie nedošlo k žiadnej zmene faktického alebo právneho stavu pričom správca majetku štátu, ktorý vlastní budovu postavenú na spornom pozemku do dnešného dňa na podanie žalobcu v 1/ rade z 24.5.2023 žiadnym spôsobom nereagoval. Tieto skutočnosti osvedčujú fakt, že prípadná mimosúdna dohoda smerujúca k ďalšiemu spôsobu užívania sporného pozemku je nielen v nedohľadne, ale zrejme ani neprichádza do úvahy, a preto bude nevyhnutné stav riešiť súdnou cestou a domáhať sa ochrany vlastníckeho práva ako i vydania bezdôvodného obohatenia. Strata ambície všeobecného súdu poskytnúť ochranu (trvalú alebo dočasnú) ústavným právam môže v budúcnosti založiť skutkový i právny základ pre uplatnenie nároku na náhradu škody s odkazom na SR pri aplikácií v znení neskorších predpisov. Subsidiárna právomoc Ústavného súdu SR na konanie o súlade postupu a rozhodnutia všeobecného súdu pri ochrane priznaného práva prichádza logicky do úvahy v prípade argumentácie všeobecného súdu, ktorá je v rozpore s materiálnym chápaním princípu spravodlivého procesu v právnom štáte.

4. V doplnení dôvodov odvolania v odvolacej lehote žalobcovia v rade 1/ a 2/ uviedli, že dňa 27.06.2023 žalobcovi v 2/ rade bolo doručené vyjadrenie Ministerstva zdravotníctva SR z 22.06.2023 č. Sl9543-2023-OSMŠZP-5 z ktorého vyplýva, že aktuálne vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina je vykonávaný audit Úradom vládneho auditu, pracovisko Zvolen, ktorý je zameraný okrem iného na nakladanie so správou majetku štátu pričom zároveň trvá preverovanie skutočností týkajúcich sa pozemku parc. č. 5166/31 o výmere 4 935 m2 vedeného na LV č. XXXX v kat. úz. J.. Vyjadrenie zároveň potvrdzuje, že nezverejnenie zmluvy do 3 mesiacov od uzavretia zmluvy (v okolnostiach prípadu koncesnej zmluvy) spôsobuje následok, podľa ktorého k uzavretiu zmluvy nedošlo. Správca majetku štátu (stavby na pozemku parc. č. 5166/31) fakticky prenajíma budovu majetku štátu bez právneho

titulu. Správca majetku štátu poskytol Ministerstvu zdravotníctva SR zavádzajúce údaje tvrdením, že sa označená budova nachádza na nevysporiadanom pozemku. Z listu vlastníctva č. XXXX jednoznačne vyplývajú stabilizované vlastnícke vzťahy k označenému pozemku. Podľa odpovedí Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline z 12.06.2023 č. P./ U./XXXXX/XXXX/XXXXa č. P./U./XXXX/XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bola vykonaná kontrola priestorov budovy, ktorú užíva aktuálne žalovaná v 2/ rade pričom objekt má na dverách oznam „prevádzka v rekonštrukcii“. Na podklade vlastných zistení žalobcovia môžu potvrdiť, že po začatí kontrol (nie len RÚVZ so sídlom v Žiline) sa objavil na spornom objekte oznam „prevádzka v rekonštrukcii“, faktom však zostáva, že žiadna rekonštrukcia sa v objekte nerealizuje, športoviská ktoré sa nachádzajú na spornej nehnuteľnosti sa hlavne v popoludňajších a podvečerných hodinách sústavne využívajú a obsluha osobne v podobe žalovanej v 2/ rade poskytuje využívateľom športovísk občerstvenie, ktoré vynáša z objektu, teda tvrdenie, podľa ktorého je prevádzka v rekonštrukcii je jednoznačne zavádzajúce. V každom prípade žalované strany sústavne užívajú spornú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek záujmu smerujúceho k usporiadaniu nájomných vzťahov. Z informácií zverejnených na sociálnej sieti Facebook je bez najmenších pochybností preukázané, že žalovaní užívajú športoviská aj stavbu, ktoré sa nachádzajú na spornom pozemku dokonca organizovaním športových turnajov (dňa 17.6.2023) so širokou verejnosťou, ako tomu bolo dňa 10.6.2023 a ďalšia informácia potvrdzujúca športový turnaj zo dňa 19.6.2023.

5. Počas odvolacieho konania boli odvolaciemu súdu doručené ďalšie podania žalujúcej strany, a to podania zo dňa 13.7.2023 a 21.7.2023. Vzhľadom k tomu, že tieto podania boli súdu doručené už po uplynutí lehoty na podanie odvolania, t. j. po 6.7.2023, súd s poukazom na tieto podania pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy.

6. Odvolací súd v zmysle veta druhá umožnil žalovaným sa vo veci vyjadriť, čo žalovaní v rade 1/ a 2/ nevyužili.

7. Krajský súd v Žilina ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. v spojení s , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

9. Základným predpokladom dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán konania ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami konania a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.

10. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku.

Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení - tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie ( ). Súd preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu.

11. Samotná lehota na rozhodnutie však indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu nebolo možné v tomto konaní vykonávať dokazovanie, či žalovaným v rade 1/ a 2/ svedčí titul užívania nehnuteľnosti alebo túto nehnuteľnosť užívajú neoprávnene.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť bezodkladného zásahu súdu do pomerov strán, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu fakt dlhodobého užívania nehnuteľnosti žalovanými v rade 1/ a 2/ (cca 8 rokov) s tým, že žalobcovi v rade 1/, ktorý je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti od roku 1997, musela byť táto skutočnosť užívania nehnuteľnosti známa aj v čase uzavretia nájomnej zmluvy so žalobcom v rade 2/ (v marci 2023), pričom je dôvodné predpokladať, že touto informáciou mohol a mal disponovať aj žalobca v rade 2/. Otázka, či o užívaní pozemku žalujúcou stranou žalobca v rade 2/ vedel alebo nie však nie je pre posúdenie veci podstatná. Nemožno opomenúť, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ neosvedčili, že by im žalovaní v rade 1/ a 2/ nejakým konkrétnym spôsobom bránili v užívaní pozemku, a to najmä vzhľadom na účel, na ktorý bola uzavretá zmluva o nájme pozemku. Vyššie uvedené skutočnosti v súhrne vylučujú naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Uvedený záver nespochybnila ani argumentácia odvolateľov prezentovaná v ich podaniach.

13. Naviac petitu požadovaného neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, pretože „uloženie povinnosti okamžite sa zdržať užívania predmetnej nehnuteľnosti“ bez akéhokoľvek časového obmedzenia evokuje, že sa má jednať o úpravu trvalú a konečnú. Za daného stavu pri absencii osvedčenia naliehavosti bezodkladnej úpravy a nemožnosti vykonať v tomto konaní dokazovanie, čo si nárok žalujúcej strany nepochybne vyžaduje, nemožno v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako žalobcovia v rade 1/ a 2/ žiadajú.

14. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa spolu so závislým výrokom na náhradu trov konania, keď žalovaným v rade 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nemali vedomosť o tomto konaní.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že žalovaným v rade 1/ a /2 ako úspešnej strane nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to s poukazom na to, že im preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )