Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-310-2012.pdf
PDF · 86.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/310/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Plzeňské městské dopravní podniky a. s., IČO: 25220683, so sídlom 303 23 Plzeň, Denisovo nábř. 12, Česká republika, právne zastúpeného splnomocneným advokátom Mgr. Martinom Zikmundom, Advokátska kancelária so sídlom 301 00 Plzeň, Šafaříkovy sady 5, Česká republika proti povinnej B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., G. XX, o vymoženie 2.024,- Kč istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Ulica 29. augusta 2, pod sp. zn. EX 2381/2012, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 4Er/377/2012-16 zo dňa 19. 7. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol s odôvodnením, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom. Rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto zo dňa 22. 2. 2010 č. k. 11C/45/2009-34 nie je exekučným titulom, na základe ktorého by mohol súd Slovenskej republiky poveriť exekútora vykonaním exekúcie. Exekučným titulom má byť rozhodnutie cudzieho justičného orgánu z členského štátu Európskej únie, ktoré nebolo na území Slovenskej republiky vyhlásené podľa článku 38 ods. 1 nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „nariadenie č. 44/2001“ alebo „nariadenie Brusel I.“). Cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, možno priznať účinky na území Slovenskej republiky a vykonať ho len po uskutočnení nostrifikačného konania podľa noriem medzinárodného práva súkromného. Ak článok 38 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 predpisuje povinnosť vykonať nostrifikačné konanie, nemožno nariadiť výkon rozhodnutia skôr, než sa cudzie rozhodnutie vyhlási za vykonateľné. Konanie o vyhlásení vykonateľnosti musí predchádzať začatiu exekučného konania. Ak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie nepriloží rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, ide o vadu návrhu, ktorú nie je možné v prebiehajúcom exekučnom konaní odstrániť a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zamietnutá. Návrh oprávneného trpel viacerými vadami: rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto nebol na území Slovenskej republiky vyhlásený za vykonateľný, k návrhu nebolo priložené osvedčenie podľa článku 54 a 58 nariadenia č. 44/2001 a oprávneným zvolený advokát Mgr. Martin Zikmund nie je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd postupoval podľa nariadenia č. 44/2001 z dôvodu, že uvedené nariadenie má prednosť pred dvojstrannými zmluvami uzavretými medzi členskými štátmi Európskej únie, teda aj pred zmluvou medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach podpísanou v Prahe 29. 10. 1992 (uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 193/1993 Z. z. ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky).
Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd pochybil v tom, že mal najskôr oprávneného vyzvať na doloženie osvedčenia podľa článku 54 a 58 nariadenia č. 44/2001, alebo mal v zmysle čl. 55 ods. 1 tohto nariadenia upustiť od jeho predloženia. Súd svojim postupom podľa odvolateľa poškodil práva oprávneného, ktorý nemal možnosť doplniť podanie. Poznamenal, že súd mal poučiť oprávneného o názore na danú vec a vyzvať ho na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov. Má za to, že aj po podaní návrhu na nariadenie exekúcie môže oprávnený podať návrh na vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľného v Slovenskej republike. Exekučný súd by mal teda počkať na rozhodnutie, ktorým bude určené, že exekučný titul oprávneného je vykonateľný v Slovenskej republike. Nesúhlasil ani s právnym názorom okresného súdu v tom, že osoba právneho zástupcu oprávneného nie je oprávnená poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky, nakoľko nie je zapísaný do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Uviedol, že poskytuje právne služby ako tzv. hosťujúci euroadvokát s odkazom na § 30 ods. b/ a § 31 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii; zároveň poznamenal, že právne služby pre oprávneného poskytuje na území Slovenska iba príležitostne a považuje sa za advokáta podľa právneho poriadku Slovenskej republiky bez toho, aby musel byť zapísaný do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Oprávnený v súlade s čl. 38 ods. 1, čl. 40 ods. 3 a čl. 53 ods. 1 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 navrhol, aby bol rozsudok Okresního soudu Plzeň-město zo dňa 22. 2. 2010 č. k. 11C/45/2009-34 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Na výzvu okresného súdu právny zástupca oprávneného - advokát Mgr. Martin Zikmund preukázal, že je zapísaný v zozname advokátov vedeného Českou advokátskou komorou a preukázal dohodu o spolupráci s advokátom zapísaným do zoznamu advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.
Návrhom datovaným dňa 11. 3. 2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok vydaný na území Českej republiky Okresním soudem Plzeň-město pod č. k. 11C/450/2009-34 zo dňa 22. 2. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19. 5. 2010 a vykonateľnosť dňom 23. 5. 2010.
Pokiaľ ide o vykonateľnosť cudzieho rozsudku, je exekučný súd povinný rešpektovať osobitný právny režim upravujúci podmienky uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia, pričom danosť týchto podmienok je súd povinný skúmať ex offo. Pokiaľ má súd skúmať a vyriešiť otázku podmienok a predpokladov vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho súdneho či iného kompetentného orgánu, v zásade vychádza z obsahu multilaterálnych (mnohostranných), ak týchto niet - až následne bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv (dohovorov), ktorými je ten-ktorý štát viazaný. Len v prípade, ak týchto dohovorov niet, prípadne ich nie je možné v danom prípade použiť, súd aplikuje pri vyriešení otázky vykonateľnosti a uznania cudzieho rozhodnutia normy svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Spravidla pôjde o kolízne normy (výnimočne i priame normy) upravujúce právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom (v prípade Slovenskej i Českej republiky je touto normou predovšetkým zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Slovenská i Česká republika však, ako členské štáty Európskej únie, sú viazané priamo aplikovateľným Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Rozhodnutie českého súdu, ako súdu členského štátu Európskej únie, bolo vydané dňa 22. 2. 2010, teda po vstupe Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie, preto sa na danú vec bude aplikovať komunitárne právo.
Podľa článku 69 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (v zmenenom a doplnenom znení zo dňa 12.09.2003 v dôsledku podpísania prístupovej zmluvy (okrem iných) i Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie), s výnimkou článku 66 ods. 2 a článku 70 nahrádza toto nariadenie medzi členskými štátmi dohovory a zmluvy uzavreté medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi, pričom menovite (okrem iných početných bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv), je expressis verbis uvedená aj Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, podpísaná v Prahe 29. októbra 1992 (v Zbierke zákonov uverejnená pod č. 193/1993 Z. z.). Podľa článku 70 ods. 1 tohto nariadenia, zmluvy a dohovory uvedené v článku 69 zostávajú naďalej v platnosti len vo vzťahu k veciam, na ktoré sa toto nariadenie neuplatňuje. Články 38 až 56 daného nariadenia uznávanie a výkon cudzieho rozsudku upravujú pomerne podrobne.
Predložený rozsudok súdu Českej republiky, ktorý má byť v danej exekučnej veci exekučným titulom, je síce právoplatný a vykonateľný na území Českej republiky, avšak bez ďalšieho nie je spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu vedenú na území Slovenskej republiky. Bezpochyby ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 44/2001, preto exekučný súd správne pri posúdení podmienok a predpokladov uznania a vykonateľnosti predloženého exekučného titulu vychádzal z čl. 38 až 56 tohto nariadenia. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádia. Prvým štádiom (medzistupňom pre výkon) je nostrifikačné štádium (rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, označované tiež ako exekvatúr). Toto štádium vždy predchádza vlastnému vykonávaciemu konaniu a nemožno obe štádiá spájať či zmiešavať. Oddelenie oboch štádií má svoj dopad v rôznych aspektoch týchto konaní, napríklad pokiaľ ide o doklady, ktoré sa predkladajú, poplatky za konanie a pod., ktoré sa vo vzťahu ku každému štádiu posudzujú osobitne. Prvé štádium sa riadi normami medzinárodného práva súkromného (a nemožno ho z tohto dôvodu vnútroštátne modifikovať), zatiaľ čo vykonávacie konanie sa riadi spravidla výlučne vnútroštátnym právom. Z uvedených skutočností vyplýva, že k uplatneniu Exekučného poriadku, ako všeobecnej vnútroštátnej normy vykonávacieho konania, môže dôjsť až potom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie, resp. v prípadoch, v ktorých sa nostrifikačné konanie nevyžaduje (v zákone či medzinárodnej zmluve sa absencia potreby uznania prejavuje najmä slovami „uznáva sa bez ďalšieho“ a v normách Európskej únie najmä slovami „sa uzná a vykoná bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu“). Z tohto dôvodu samotný text Exekučného poriadku neupravuje žiadny osobitný postup pri cudzích rozhodnutiach, u ktorých sa vyžaduje nostrifikačné konanie, pretože predpokladá jeho uskutočnenie skôr, než dôjde (môže dôjsť) k uplatneniu exekučného konania. Bez uskutočnenia tohto nostrifikačného konania totiž takéto cudzie rozhodnutie nie je exekučným titulom. Exekučný poriadok reaguje výlučne na tie situácie, v ktorých sa samostatné nostrifikačné rozhodnutie nevyžaduje ( pozri § 42 ods. 4 resp. § 44 ods. 5), pretože len v týchto prípadoch dochádza k prepojeniu oboch vyššie popísaných procesných štádií.
V prejednávanej veci je preto potrebné vychádzať z. čl. 38 nariadenia č. 44/2001, podľa ktorého rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa článku 39 nariadenia, návrh sa podáva súdu alebo príslušnému orgánu uvedenému v zozname v prílohe II., pričom miestna príslušnosť na podanie takéhoto návrhu sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu. V tejto súvislosti odvolací súd upovedomuje oprávneného, že ani dodatočne predložené Osvedčenie vydané Okresním soudem Plzeň-město podľa čl. 54 nariadenia č. 44/2001 samo osebe nepostačuje na nariadenie exekúcie. Toto osvedčenie bolo vydané súdom v Českej republike len ako nevyhnutný podklad pre následné konanie o vykonateľnosti rozsudku (nostrifikačné konanie), ktoré musí iniciovať oprávnený na miestne príslušnom súde v Slovenskej republike. Odvolací súd upriamuje pozornosť oprávneného na čl. 53 a 54 nariadenia č. 44/2001, podľa ktorých účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti. Účastník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží
osvedčenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55. Podľa článku 54 nariadenia, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia.
V prípade, že normy medzinárodného práva súkromného upravujú povinnosť vykonať nostrifikačné konanie (ako je to aj v danom prípade), nemožno začať postupovať podľa Exekučného poriadku skôr, kým sa nevydalo nostrifikačné rozhodnutie. V žiadnom prípade nemožno v týchto situáciách napr. uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné bez osobitného rozhodnutia napr. vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 42 ods. 4 Exekučného poriadku), pretože by takýto postup exekučného súdu bol v rozpore s normami medzinárodného práva súkromného, v danom prípade práva komunitárneho. Správnosť uvedeného konštatovania pritom vyplýva zo znenia čl. 47 ods. 3 nariadenia č. 44/2001, kde sa uvádza, že počas odvolacej lehoty podľa článku 43 ods. 5 proti vyhláseniu vykonateľnosti a do rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu, okrem ochranných opatrení týkajúcich sa majetku účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon. Pod pojmom predbežné a zabezpečovacie opatrenia je pritom potrebné rozumieť výlučne také opatrenia, ktoré sú určené k zachovaniu faktickej alebo právnej situácie v dobe od vydania vykonateľného rozhodnutia v jednom členskom štáte do doby samotného výkonu rozhodnutia. Rovnaký záver pritom možno vyvodiť aj z vnútroštátnej právnej úpravy, keď § 38 ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje oprávnenému podať návrh na začatie exekučného konania vtedy, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak však cudzie rozhodnutie nebolo vyhlásené za vykonateľné na území Slovenskej republiky, chýba vykonateľný exekučný titul, ktorého výkonom by mohol súd súdneho exekútora poveriť.
V závere možno zhrnúť, že pokiaľ čl. 69 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vylučuje na otázku podmienok uznania a výkonu rozsudku súdu Českej republiky na území Slovenskej republiky, ako členských štátov EÚ, aplikáciu dvojstrannej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993 Z. z., bolo nevyhnutné posúdiť vykonateľnosť predloženého rozsudku českého súdu výlučne z hľadísk upravených v čl. 32 až 56 nariadenia č. 44/2001. Pokiaľ čl. 38 nariadenia stanovuje ako podmienku vykonateľnosti rozsudku členského štátu na území iného štátu jeho vyhlásenie za vykonateľné na návrh zainteresovaného účastníka za podmienok podľa článkov nariadenia, exekučný súd správne postupoval, keď výkon rozsudku českého súdu odoprel, pretože podmienky vykonateľnosti cudzieho rozsudku neboli v zmysle nariadenia naplnené. Odvolacie námietka, že právny zástupca oprávneného môže vystupovať a zastupovať na území Slovenska ako advokát bola odstránená Zmluvou o spolupráci podľa § 32 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ktorú dodatočne v odvolacom konaní doložil do spisu.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.