Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-41C/472/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. H., nar. 6. 7. XXXX, trvale bytom A., K. ul. č. X, zastúpená na základe plnej moci advokátom JUDr. Martinom Priecelom, AK, Bratislava, Mickiewiczova ul. č. 6, proti odporcovi: W. H., nar. XX. X.. XXXX, trvale bytom A. K. ul. č. X., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mestskou časťou Bratislava Petržalka, Kutlíkova ul. č. 17, Bratislava, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

rozhodol:

Súd účastníkom z r u š u j e právo spoločného nájmu X-izbového družstevného bytu č. XX na 5. poschodí obytného domu na K. ul. č. X v A.. Výlučnou nájomníčkou bytu a členkou družstva sa s t á v a navrhovateľka.

Odporca je p o v i n n ý sa z bytu vysťahovať a byt vypratať do 15. dní po tom, čo mu bude zabezpečený náhradný byt.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 21. 10. 2011, sa navrhovateľka domáhala zrušenia práva spoločného nájmu X - izbového bytu č. XX na X. poschodí nachádzajúceho sa na K. ul. č. X v A., určenia, že byt bude ďalej ako nájomca a člen družstva užívať ona a odporca bude povinný sa z bytu vysťahovať do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady. Návrh odôvodnila tým, že počas manželstva s odporcom sa stali užívateľmi tohto družstevného bytu. Po rozvode ich manželstva sa s odporcom na ďalšom nájme bytu nedohodli.

Odporca hoci je v byte prihlásený na trvalý pobyt , uzamkol si v ňom jednu izbu, tento byt od marca 2011 neužíva.

Na žalobu z predmetného konania, ktorú odporca prevzal prostredníctvom polície 8. 4. 2012, nereagoval. Keďže jeho miesto skutočného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava, bol mu podľa , - ustanovený opatrovník. Ten v konaní návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu účastníkov nerozporoval, avšak pre prípad, že by mala byť odporcovi uložená povinnosť byt vypratať, žiadal o priznanie bytovej náhrady.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a svedka V. H. - syna účastníkov, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, stanoviskom prenajímateľa, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu a z nich zistil tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že účastníci dňa 9. 12. 1983 uzavreli manželstvo. Dňa X. X. XXXX sa im narodil syn V.. V ich spoločnej domácnosti žil aj syn navrhovateľky R., nar. XX. X. XXXX z jej prvého manželstva. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. - 17, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. 5. 2000. Podľa rozvodového rozsudku boli príčinami rozvratu manželstva rozdielne povahy, názory a záujmy účastníkov a nevera odporcu. Ich syn V. bol zverený do výchovy a opatery navrhovateľky.

Na základe rozhodnutia Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV - Petržalka zo dňa 16. 10. 1985 bol odporcovi pridelený do užívania 3-izbový stabilizačný byt nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu v A. na H. ul. č. X, t. č. po premenovaní K. ul. č. X. Podpísaním dohody o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 9. 6. 1986 vzniklo účastníkom právo spoločného užívania označeného družstevného bytu, ktoré sa od 1. 1. 1992 zmenilo na právo spoločného nájmu družstevného bytu. Po rozvode manželstva sa účastníci na ďalšom nájme bytu nedohodli. V byte býva len navrhovateľka a syn účastníkov V.. Odporca v marci 2011 z bytu odišiel, uzamkol si v ňom izbu, ktorú po rozvode manželstva v byte obýval. Do bytu nechodí. Ako má vyriešenú potrebu bývania v konaní nebolo preukázané. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovede navrhovateľky a svedka V. H., syna účastníkov, ktorý potvrdil, že do novembra 2011 sa on a účastníci podieľali na platení úhrad za užívanie bytu deľbou týchto nákladov medzi tri osoby. Potom ako odporca v marci 2011 z bytu odišiel, napriek tomu, že zamedzil prístup do jednej z izieb v byte jej uzamknutím, na náklady viažuce sa k bytu neprispieva. Tieto hradia navrhovateľka a on.

Podľa druhej vety - , v ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude naďalej ako člen družstva nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd na zreteľ najmä záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci sú spoločnými nájomcami bytu, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a po rozvode manželstva sa na ďalšom nájme bytu nedohodli. Preto súd právo spoločného nájmu bytu zrušil.

Pri rozhodovaní o tom, ktorého z účastníkov určí za výlučného nájomcu bytu nemohol súd vychádzať z kritérií uvedených v , keďže ani jeden z účastníkov nemá do výchovy zverené maloleté deti a navyše aj prenajímateľ bytu vo svojom stanovisku zo 11. 5. 2012 žiadal prihliadnuť len na záujmy maloletých detí. Súd preto vychádzal zo širších hľadísk a prihliadol najmä k tomu, že aj keď sa o získanie bytu zaslúžil odporca, keď členský podiel za neho zaplatil jeho zamestnávateľ Bratislavský stavebný podnik a on sa zaviazal zotrvať v tomto zamestnaní, tak o udržanie bytu sa zaslúžila väčšou mierou navrhovateľka, ktorá voči prenajímateľovi plní všetky práva vyplývajúce z nájmu bytu. Odporca sa minimálne od marca 2011 k výkonu povinnosti z nájomného vzťahu stavia pasívne, nielenže ich neplní, ale sa o výkon a obsah týchto povinností vôbec nezaujíma. Tieto kritériá viedli súd k záveru, že namieste je určiť navrhovateľku za ďalšiu nájomníčku bytu. Keďže byt je družstevný, súd určil, že ona sa stáva aj členkou družstva.

Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. V prvom rade súd vzal do úvahy skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, aj keď preukázane odporca byt neužíva, žeby mal bytovú otázku definitívne vyriešenú. Teda nebolo

preukázané, že by bol nájomcom alebo vlastníkom iného bytu, či domu. Rozvedenému manželovi prislúcha z dôvodov hodných osobitného zreteľa miesto náhradného bytu len náhradné ubytovanie alebo prístrešie ( ). V tomto prípade súd dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o bytovej náhrade, ako je náhradný byt, neboli dané, respektíve neboli preukázané. Navrhovateľ dlhodobo, od marca 2011 v byte nebýva, z bytu odišiel dobrovoľne a od vtedy nájomné za byt neplatí, hoci spolunájomcom bytu a členom družstva ostal. Avšak táto skutočnosť bola súdom zohľadnená pri rozhodovaní o otázke koho určí za výlučného nájomcu bytu. Nenapĺňa intenzitu zákonnej podmienky dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorej preukázanie je potrebné pre odňatie zákonného práva odporcu na náhradný byt. Iné dôvody ako uvedené, navrhovateľka pre zdôvodnenie je návrhu na vypratanie bytu odporcom bez bytovej náhrady neoznačila.

Súd preto odporcovi uložil povinnosť byt vypratať potom, ako mu bude zabezpečený náhradný byt. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považuje súd skutočnosť, že vzniku súdneho sporu sa dalo predísť len dohodou oboch strán. Navyše žiaden z účastníkov nemal v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak nesplní povinný odporca dobrovoľne povinnosť stanovenú týmto vykonateľným rozsudkom, možno žiadať exekúciu.