Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/12/2023

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu : FINANC PARTNERS s.r.o, Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 36 783 323, zastúpeného Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, proti žalovanému : A. A. , nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX B., o vydanie hnuteľnej veci, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému u k l a d á zákaz previesť, darovať, zaťažiť alebo inak scudziť osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES-BENZ, typ/variant/verzia: 639/2/ KLA83310N/2FKU7U27BE, obchodný názov: V-Klasse, VIN: D., kategória: M1, farba: čierna metalíza, identifikačné číslo motora (typ): 651.950, druh (typ) karosérie: AC KOMBI, výrobca vozidla (podvozku): DAIMLER AG, DEU, dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby): 03.11.2016, a to do právoplatného skončenia súdneho konania v merite veci vedeného pod sp.zn. .

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobu Mgr. René Nguyen, advokát, so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.07.2023 podal žalobca na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vydať mu hnuteľnú vec, a to osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES-BENZ, typ/variant/ verzia: 639/2/ KLA83310N/2FKU7U27BE, obchodný názov: V-Klasse, VIN: D., kategória: M1, farba: čierna metalíza, identifikačné číslo motora (typ): 651.950, druh (typ) karosérie: AC KOMBI, výrobca vozidla (podvozku): DAIMLER AG, DEU, dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby): 03.11.2016, (ďalej už len „predmetné motorové vozidlo“), do 3 pracovných dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.

2. Žalobu zástupca žalobcu dôvodí tak, že dňa 22.03.2022 žalobca ako veriteľ uzavrel s obchodnou spoločnosťou CHAR, s.r.o., Nad plážou 6873/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 439 694, ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 1335/2022. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 27.000 eur. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu s dohodnutými úrokmi za dobu poskytnutia úveru vo výške 6.075 eur celkom sumu 33.075 eur, a to najneskôr do 22.12.2022. Dňa 19.12.2022 zmluvné strany uzavreli Dodatok č.1 k zmluve o úvere, ktorým došlo k predlženiu splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom k hnuteľnej veci zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.03.2022 (ďalej už len „záložná zmluva“). Predmetom záložného práva je predmetné motorové vozidlo. Zmluvné strany v čl. III. bodu

4 písm. f) a m) záložnej zmluvy dohodli, že: „ Do úplného splatenia zabezpečeného záväzku voči Záložnému veriteľovi sa Záložca zaväzuje plniť nasledovné povinnosti: ...f) bez predchádzajúceho písomného súhlasu Záložného veriteľa záložca nesmie: (i) Záloh scudziť (najmä predať, darovať); v prípade prevodu alebo prechodu Zálohu záložné právo nezaniká a pôsobí v plnom rozsahu podľa tejto Zmluvy voči nadobúdateľovi;(ii) zriadiť k Zálohu záložné právo alebo iné obdobné právo, ktoré by sťažovalo výkon práv záložného veriteľa zriaďovaných touto zmluvou; (iii) prenajať Záloh tretej osobe...m) vydať Záloh, kľúče od Zálohu alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie Zálohu, Záložnému veriteľovi alebo ním poverenej osobe, za účelom ich uskladnenia na čas výkonu záložného práva...“. Predmetné záložné právo bolo zaregistrované do Notárskeho centrálneho registra záložných práv dňa 22.03.2022 o 10:42:33 notárom JUDr. Andrejom Palugom, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, pod sp.zn. NCRzp: N70/2022.

3. Žalobca získal informáciu, že dlžník previedol predmet zálohu na tretiu osobu. Z vyžiadanej evidenčnej karty vodiča zo dňa 06.06.2023 následne zistil, že záloh bol skutočne prevedený a novým vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla je žalovaný, čím je daná jeho pasívna legitimácia v konaní. Keďže dlžník previedol vlastnícke právo k predmetu zálohu bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu ako veriteľa, dňa 06.06.2023 žalobca pristúpil v súlade s čl. VII. bod 5. zmluvy o úvere k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Následne žalobca pristúpil k výkonu záložného práva a podľa začatie výkonu záložného práva doručil ako dlžníkovi, tak aj žalovanému. Dňa 07.06.2023 o 12:28:55 bolo začatia výkonu záložného práva zaregistrované do Notárskeho registra záložných práv notárom JUDr. Andrejom Palugom, Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, pod sp.zn. NCRzp: N123/2022. Na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zareagoval žalovaný podaním zo dňa 28.06.2023, v ktorom uvádza nesprávne názory a vyzýva žalobcu na upustenie od protiprávneho konania. Dňa 22.06.2023 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na vydanie zálohu do 3 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnosti, na ktorú žalovaný nereagoval. Preto žalobca bol nútený podať žalobu na vydanie hnuteľnej veci (zálohu).

4. Právny základ žaloby zástupca žalobcu odôvodnil poukazom na ust. , ust. , ust. , , a , a ust. . Uviedol, že záložná zmluva je akcesorickým záväzkom závislým na zmluve o úvere ako hlavnom záväzku. V právnej teórii platí, že pre určenie povahy akcesorického záväzku je podstatné to, akej povahy je hlavný záväzok. V prejednávanej veci zmluva o úvere bola uzavretá podľa a nasl. a v znení neskorších predpisov. Preto tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28.06.2023 o spotrebiteľskom charaktere záložnej zmluvy považuje za nesprávne. Nepovažuje za správny tiež právny názor žalovaného v tomto vyjadrení, že je dobromyseľným nadobúdateľom zálohu nezaťaženého záložným právom, čo je zrejme aj zo znenia ust. . Na žalovaného ako nového nadobúdateľa zálohu prešli účinnosťou prevodu alebo prechodu práva a povinnosti záložcu zo záložnej zmluvy. Žalovaný ako nadobúdateľ zálohu je tak povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti záložcu zo záložnej zmluvy, teda aj povinnosti podľa čl. III. bodu 4, písm. f) a m) záložnej zmluvy. K vyjadreniu žalovaného, že záloh zlustroval v Centrálnom registri záložných práv s negatívnym výsledkom uviedol, že podľa 73i ods. 1 o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (Notársky poriadok) v spojení s § 9 Vyhlášky č. 607/2022 Z.z. žalovaný mal možnosť o vykonanie lustrácie požiadať ktoréhokoľvek notára. Vychádzajúc z komentára žalovaného na sociálnej sieti Facebook („Mňa len jednoducho absolútne nenapadlo, že k takejto situácií vôbec môže dôjsť...“) má za to, že žalovaný v skutočnosti žiadnu lustráciu nevykonal. Žalovaný teda ku dňu podania žaloby žalobcovi ako záložnému veriteľovi nevydal záloh i napriek prevzatiu predžalobnej výzvy a napriek tomu, že podľa čl. III. bod 4. písm. m) záložnej zmluvy je povinný záloh vydať. Žalovaný porušuje svoj zmluvný záväzok, odmieta vydať žalobcovi záloh, a koná tak protiprávne. Preto žalobca nemá inú možnosť, ako domáhať sa vydania zálohu žalobou.

5. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd žalovanému zakázal dočasne do právoplatnosti skončenia konania o žalobe vo veci samej nakladať s predmetným motorovým vozidlom, najmä, nevykonať akýkoľvek úkon, ktorým by predmetné motorové vozidlo previedol, daroval, zaťažil alebo inak scudzil.

6. Návrh zástupca žalobcu odôvodnil tak, že žalovaný svoj problém, že si zadovážil záloh zaťažený záložným právom, zverejnil na sociálnej sieti Facebook a medializoval na webovom sídle www. zoznam.sk., na čo v rámci diskusie reagovali viacerí užívatelia sociálnej siete Facebook tak, ako to popisuje v návrhu. Žalobca si je vedomý, že vyjadrenia užívateľov sociálnej siete sami o sebe neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak pre žalovaného predstavovali zjavne návod na riešenie jeho problému, nakoľko jeho zástupca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva zo dňa 28.06.2023 o.i. uviedol: „ Ďalej si dovoľujem poukázať na tú právne relevantnú skutočnosť, že nakoľko pán A. v rozhodnom období nemohol zo zdravotných dôvodov vykonávať po dlhšiu dobu pracovnú činnosť v zahraničí, potreboval znížiť výdavky a zároveň finančne zabezpečiť rodinu, tak sa rozhodol predmetné motorové vozidlo predať tretej osobe, ktorá si ho aj reálne prevzala“. Týmto žalobca preukazuje dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ku dňu podania žaloby naďalej podľa evidencie motorových vozidiel svedčí vlastníctvo k zálohu žalovanému. Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného žalovaný však už vozidlo predal. Popísané skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko je dôvodná obava, že žalovaný dokoná prevod vlastníctva k zálohu a vykoná prepis v evidencii motorových vozidiel. Je zrejmé, že žalovaný sa snaží sťažiť uspokojenie pohľadávky žalobcu tým, že po tom, čo bol vyzvaný na vydanie vozidla, vykonáva účelové kroky k nevydaniu vozidla, resp. reťazeniu vlastníctva k nemu. Žalovaný odmieta záloh vydať, čím obmedzuje výkon záložného práva žalobcu k nemu. Záloh bezdôvodne zadržuje a vykonáva kroky k prevodu vlastníckeho práva k nemu na neznáme osoby. Dokonaním predaja zálohu a zmenou jeho vlastníka by žalobcovi vznikla škoda. V prípade prevodu vlastníctva k zálohu na ďalší subjekt by táto skutočnosť vyvolala ďalší súdny spor, čo nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a efektivity súdneho konania.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa cit. právnej úpravy neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočnosti.

12. Základnými predpokladmi nariadenia každého neodkladného opatrenia podľa Civilného procesného poriadku, ktoré súd musí vždy skúmať, je osvedčenie: existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, existencie právneho nároku vyplývajúceho navrhovateľovi z tohto právneho vzťahu, ktorému je potrebné poskytnúť neodkladnú právnu ochranu, skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), osvedčenie, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. V prejednávanej veci žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal spolu so žalobou vo veci samej. Preto súd pri rozhodovaní o tomto návrhu vychádzal nie len z obsahu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj z obsahu žaloby vo veci samej tak, ako bola podaná, a pripojených listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere, jej Dodatku č. 1, zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, jej Dodatku č. 1, potvrdení o registrácii údajov v Notárskom centrálnom registri záložných práv, evidenčnej karty predmetného vozidla , oznámenia o predčasnej splatnosti pohľadávky a výzvy na zaplatenie úveru, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, vyjadrenia zástupcu žalovaného k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva, výpisu zo živnostenského registra a predžalobnej výzvy.

14. Súd tak pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dostatočne osvedčené, že medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou CHAR s.r.o., Nad plážou 6873/8, 97401 Banská Bystrica, IČO: 53 439 694, (ďalej už len „dlžník“) bol zmluvou o úvere zo dňa 22.03.2022 uzavretou podľa a nasl. založený záväzkový právny vzťah. Podľa predloženej písomnej zmluvy o úvere, číslo zmluvy 1335/2022, jej Dodatku č. 1 a splátkového kalendára ako jej prílohy, zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho podnikateľské účely peňažné prostriedky vo výške 27.000 eur prevodom na jeho bankový účet. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnuté úroky vo výške 30 % ročne (6.075 eur), spolu celkom zaplatiť 33.075 eur v 9 mesačných splátkach tak, že v prvých 8 splátkach sú zahrnuté len úroky vo výške 675 eur mesačne, a 9. splátka pozostáva z celej istiny 27.000 eur a úrokov vo výške 675 eur (posledná splátka spolu 27.675 eur) . Splatnosť prvej splátky zmluvné strany dojednali na 22.04.2022, splatnosť poslednej 9. splátky na deň 22.12.2022. Zmluvu o úvere teda uzavreli dva podnikateľské subjekty (obchodné spoločnosti) a podľa jej obsahu úver sa žalobca zaviazal poskytnúť na podnikateľské účely dlžníka. Preto vychádzajúc z , podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za osvedčené, že zmluvou o úvere bol medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom založený obchodnoprávny záväzkový vzťah.

15. Podľa predloženého Dodatku č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 19.12.2022 zmluvné strany na žiadosť dlžníka dohodli, že dlžník úver spolu s úrokmi zaplatí nie v 9, ale v 15 mesačných splátkach, a to tak, že len úroky vo výške 675 eur mesačne budú zahrnuté v prvých 14 mesačných splátkach a 15. splátka bude pozostávať z celej istiny 27.000 eur a úrokov vo výške 675 eur ( posledná splátka 27.675 eur). Splatnosť poslednej 15. splátky zmluvné strany dohodli na 22.06.2023.

16. Súd pre účely neodkladného opatrenia považoval tiež za dostatočne osvedčené, že medzi žalobcom ako záložným veriteľom a dlžník ako záložcom vznikol aj akcesorický právny obchodný záväzkový vzťah, a to na základe písomnej zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci a jej Dodatku č.1 dňa 22.03.2022, ktorou bola zabezpečená pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúca zo zmluvy o úvere, a to najmä istina do hodnoty 27.000 eur, úroky, úroky z omeškania, iné poplatky, zmluvná pokuta, a ďalšie (ďalej už len“ záložná zmluva“). Predmetom zálohu je predmetné motorové vozidlo. Dlžník ako záložca v záložnej zmluve prehlásil, že je výlučným vlastníkom a držiteľom predmetného vozidla. Orientačnú odhadovanú cenu zálohu zmluvné strany dohodli na 35.000 eur. Podľa článku II. bod 4 a 5 záložnej zmluvy: „Nakoľko predmet záložného práva (Zálohu) nebude odovzdaný Záložnému veriteľovi, na vznik záložného práva k motorovému vozidlu bližšie špecifikovanému v bode 1. tohto článku sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej aj “Register záložných práv“)...5. Záložné právo k zálohu vzniká registráciou záložného práva v registri záložných práv.“. Podľa čl. III. bod 4 písm. f) a m) záložnej zmluvy: „Do úplného splatenia zabezpečeného záväzku voči Záložnému veriteľovi sa Záložca zaväzuje plniť nasledovné povinnosti: ...f) bez predchádzajúceho písomného súhlasu Záložného veriteľa záložca nesmie: (i) Záloh scudziť (najmä predať, darovať); v prípade prevodu alebo prechodu Zálohu záložné právo nezaniká a pôsobí v plnom rozsahu podľa tejto Zmluvy voči nadobúdateľovi;(ii) zriadiť k Zálohu záložné právo alebo iné obdobné právo, ktoré by sťažovalo výkon práv záložného veriteľa zriaďovaných touto zmluvou; (iii) prenajať Záloh tretej osobe...m) vydať Záloh, kľúče od Zálohu alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie Zálohu, Záložnému veriteľovi alebo ním poverenej osobe, za účelom ich uskladnenia na čas výkonu záložného práva...“. Ako spôsoby výkonu záložného práva a jeho podmienky v prípade, že zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere nebude riadne a včas splnený, zmluvné strany v čl.

IV. bod 1 záložnej zmluvy dohodli: priamy predaj tretej osobe, predaj zálohu prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže a dobrovoľnú dražbu. Podľa článku IV. bod 5 záložnej zmluvy : „Zmluvné strany sa dohodli, že Záložca je povinný vydať záloh, kľúče od Zálohu alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie Zálohu, Záložnému veriteľovi alebo ním poverenej osoby za účelom ich uskladnenia na čas výkonu záložného práva alebo v prípade porušenie záväzku Dlžníka zo zmluvy o úvere č. 1335/2022 zo dňa 22.03.2022 alebo v prípade porušenia záväzku Záložcu tejto zmluvy. Vydanie podľa predošlej vety tohto ustanovenia sa uskutoční do 3 kalendárnych dní po tom, čo Záložný veriteľ vyzve Záložcu na vydanie Zálohu, kľúčov od Zálohu alebo dokladov od Zálohu za účelom uskladnenia.“.

17. Potvrdením notára JUDr. Ing. Andreja Palugu, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, zo dňa 22.03.2023, predloženým žalobcom súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dostatočne osvedčené, že na základe záložnej zmluvy bola vykonaná registrácia záložného práva do Notárskeho registra záložných práv (ďalej už len „NCRzp“ ).

18. Podľa záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

19. Podľa na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.

21. Citovaná právna úprava rozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva. Kým samotné zriadenie záložného práva má obligačný charakter a z toho vyplývajúce obligačné dôsledky, vznik záložného práva má vecno-právne dôsledky. Základnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej možno zriadiť záložné právo (nie však jedinou), je záložná zmluva, pričom podľa cit. záložné právo sa zriaďuje spravidla písomnou záložnou zmluvou. Cit. ust. vyjadruje všeobecne platnú zásahu, že na vznik záložného práva sa vyžaduje registrácia v NCRzp, ak inak neustanovuje alebo osobitný predpis. Registrácia záložného práva má teda spravidla konštitutívne účinky na jeho vznik. Cit. ust upravuje ďalšiu právnu skutočnosť, na základe ktorej možno zriadiť záložné právo k hnuteľnej veci, a to odovzdanie hnuteľnej veci záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. K vzniku záložného práva takýmto spôsobom však dôjde iba vtedy, ak sa na tom záložný veriteľ a záložca výslovne dohodli. Odovzdanie hnuteľnej veci pritom nebráni tomu, aby takto vzniknuté záložné právo bolo aj zaregistrované v NCRzp. Registrácia má však v tomto prípade iba deklaratórny charakter.

22. Podrobnosti o registrácii v NCRzp obsahuje , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej už len „“). Podľa tejto vyhlášky NCRzp vedie Notárska komora SR (). Samotnú registráciu vykonáva notár elektronickým prevodom dát na základe žiadosti oprávnenej osoby (). Po vykonaní registrácie notár dostane z registra v elektronickej podobe výpis o registrácií podľa identifikačných údajov záložcu, register v ňom potvrdí dátum a čas registrácie, ako aj spisovú značku registra NCRzp (). Podľa NCRzp je verejný a prístupný na vyhľadávanie a registráciu v ktorejkoľvek notárskej kancelárii a na vyhľadávanie prostredníctvom internetu. Podľa každý môže v notárskej kancelárii požiadať notára, aby mu v registri zistil a oznámil požadované údaje za predpokladu, že presne identifikuje záložcu, a následne, aby mu notár vydal výpis z registra. však na rozdiel od iných registrov má iba informatívnu povahu. Nahliadnutím do neho možno zistiť zápis existencie či neexistencie určitého záložného práva ku konkrétnej veci konkrétnej záložcu. Neosvedčuje však existenciu práva v ňom zapísaného (vlastníckeho alebo záložného) .

23. Písomná záložná zmluva v prejednávanej veci neobsahuje dohodu záložného veriteľa a záložcu o tom, že záložné právo k predmetnému motorovému vozidlu by malo vzniknúť jeho odovzdaním žalobcovi ako záložnému veriteľovi alebo do úschovy tretej osobe. Naopak, v čl. II. bod 4 a 5 záložnej zmluvy strany výslovne dohodli: „Nakoľko predmet záložného práva (Zálohu) nebude odovzdaný Záložnému veriteľovi, na vznik záložného práva k motorovému vozidlu bližšie špecifikovanému v bode 1. tohto článku sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej aj “Register záložných práv“)...5. Záložné právo k zálohu vzniká registráciou záložného práva v registri záložných práv.“ Preto súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo skutočnosti, že na platný vznik záložného práva k predmetnému vozidlu bola potrebná písomná záložná zmluva a tiež registrácia záložného práva v NCRzp. Žalobca pre účely konania o neodkladnom opatrení predloženou písomnou záložnou zmluvou a písomným potvrdením notára JUDr. Ing. Andreja Palugu, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, o registrácii záložného práva k predmetnému vozidlu v NCRzp na základe tejto záložnej zmluvy dostatočne osvedčil skutočnosti relevantné pre záver, že záložné právo žalobcu ako záložného veriteľa k predmetnému motorovému vozidlu vzniklo dňom 22.03.2022 jeho registráciou v NCRzp.

24. Vo vzťahu k žalobcom spolu so žalobou a návrhom predloženému písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.06.2023 ako reakcie na oznámenie žalobcu o začatí výkonu tohto záložného práva súd udáva, že to, či žalovaný skutočne vykonal lustráciu v NCRzp s negatívnym výsledkom a z akého dôvodu, bude predmetom dokazovania v konaní o žalobe vo veci samej. Túto skutočnosť nie je možné skúmať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie, nakoľko toto konanie by sa neúmerne predlžilo a neodkladné opatrenie by tak stratilo zmysel. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil súdu písomné potvrdenie notára JUDr. Ing. Andreja Palugu, so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, o registrácii záložného práva na základe záložnej zmluvy v NCRzp. Podľa tohto potvrdenia, zhodne s výsledkami vyhľadávania súdu na internete www.notar.sk/zalozne-pravo/ záložné právo na základe záložnej zmluvy bolo zaregistrované v NCRzp dňa 22.03.2022 o 10:42:33 pod sp.zn. . Preto súd skutočnosť, že záložné právo na základe záložnej zmluvy bolo v prejednávanej veci zaregistrovanie v NCRzp považoval pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčenú.

25. Žalobca v žalobe tvrdí, že získal informáciu o tom, že záloh dlžník previedol na tretiu osobu. Poukazuje na výpis z evidenčnej karty vozidla zo dňa 06.06.2023 predložený spolu so žalobou a návrhom, podľa ktorého ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla je od 23.12.2022 evidovaný žalovaný. S poukazom na ust. zástupca žalobcu tvrdí, že záložné právo v súčasnosti pôsobí aj voči žalovanému ako nadobúdateľovi zálohu, že na žalovaného prevodom alebo prechodom zálohu prešli všetky práva a povinnosti dlžníka ako pôvodného záložcu zo záložnej zmluvy a je povinný strpieť výkon záložného práva, ktorý začal.

26. Zástupca žalovaného v predloženom písomnom vyjadrení zo dňa 28.06.2023 ako reakcie na oznámenie žalobcu o začatí výkonu záložného práva nepopiera, že žalovaný záloh nadobudol. Tvrdí, že záloh žalovaný nenadobudol od dlžníka, ale kúpou od predchádzajúceho vlastníka E. F. - AUTO MD, miesto podnikania Malinová 2626/31, 95501 Topolčany, IČO: 41780841. Súčasne tiež tvrdí, že žalovaný z finančných dôvodov záloh už predal ďalšej osobe, ktorá si ho už aj reálne prevzala. Súčasne tvrdí, že záložné právo voči žalovanému nemohlo pôsobiť z dôvodov uvedených v . A to jednak z dôvodu, že predmetné vozidlo žalovaný kúpil od predchádzajúceho vlastníka v rámci bežného obchodného styku. Jednak vzhľadom na dobromyseľnosť žalovaného pri jeho nadobudnutí.

27. Podľa od. 1 pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo

zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

29. Podľa záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

30. Podľa ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.

31. Podľa záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

32. Cit. ust. vyjadruje vecno-právny charakter záložného práva a jeho spätosť so zálohom tak, že záložné právo spravidla prechádza aj na nadobúdateľa zálohu. Na nadobúdateľa zálohu účinnosťou prevodu alebo prechodu zálohu prechádzajú všetky práva povinnosti záložcu zo záložnej zmluvy. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je tak povinný strpieť aj výkon záložného práva. Z tejto právnej úpravy tiež vyplýva, že vykonanie zmeny v NCRzp v osobe záložcu má len deklaratórny význam a k prechodu záložného práva dôjde bez zreteľa na to, či zmena v osobe záložcu bola alebo nebola zaregistrovaná v NCRzp. Iba výnimočne, ak to výslovne zákon stanovuje, záložné právo neprechádza na nadobúdateľa založenej veci. Je tomu tak vtedy, ak: a) záložné právo bolo zriadené záložnou zmluvou a strany dohodli, že záloh môže byť prevedený bez zaťaženia záložným právom (vopred predpokladaný súhlas záložného veriteľa s prevodom), b) záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu výkonu podnikania, c) nadobúdateľ bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že záloh nadobúda nezaťažený záložným právom. Podľa cit. ust. tieto výnimky neplatia iba vtedy, ak ide o záložné právo, ktorého vznik podlieha registrácii v osobitnom registri (napr. register cenných papierov, obchodný register, kataster nehnuteľnosti, a pod.), ktorým NCRzp ako všeobecný nie je.

33. Podľa výsledkov vyhľadávania súdu v NCRzp na internete www.notar.sk/zalozne-pravo/ v tomto registri žiadna zmena v osobe záložcu nebola zaregistrovaná. To však, ako už súd vyššie uviedol, je z hľadiska prechodu alebo prevodu záložného práva na žalovaného právne irelevantné (v tomto prípade možno uvažovať iba v intenciách zodpovednosti za škodu). Podľa žalobcom predloženého výpisu z evidenčnej karty vozidla zo dňa 06.06.2023 žalovaný je od 23.12.2022 vedený ako vlastník a držiteľ predmetného vozidla. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023 nepoprel, že žalovaný záloh nadobudol. Preto súd pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie považoval za dostatočne osvedčené, že žalovaný je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení vlastníkom zálohu, a tiež, že voči nemu pôsobí záložné právo, ktoré na neho prešlo prevodom alebo prechodom zálohu, na ktorý žalobca nedal v záložnej zmluve súhlas. Vo vzťahu k žalobcom predloženému písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.06.2023 súd len opakovane udáva, že to, či žalovaný skutočne nadobudol predmetné vozidlo kúpou od E. F. - AUTO MD, miesto podnikania A. XXXX/XX, XXXXX G., IČO: 41780841, alebo od dlžníka či iného subjektu, či vozidlo kúpil od ním označeného subjektu v rámci bežného obchodného styku, resp., či ho kúpil ako dobromyseľný nadobúdateľ, a tiež, či vozidlo už aj predal, bude predmetom dokazovania v konaní o žalobe v merite veci. Tieto skutočnosti nie je možné skúmať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca predložil súdu evidenčnú kartu vozidla, podľa ktorej vlastnícke právo k predmetnému vozidlu svedčí žalovanému. Na druhej strane, zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023 nijako nešpecifikuje, kedy a za akých okolnosti malo dôjsť k predaju predmetného vozidla žalovanému uvedeným podnikateľom, kedy, komu a za akých okolností žalovaný mal vozidlo ďalej odpredať, a neoznačuje žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení (kúpnu zmluvu, faktúru, a pod.). Súd preto nemohol tvrdenia žalovaného považovať pre účely posúdenia pasívnej legitimácie v konaní za osvedčené. Vo vzťahu k tvrdeniu

zástupcu žalovaného o dobromyseľnosti žalovaného pri nadobúdaní zálohu súd poukazuje na cit. ust. § 151h ods. 3 posledná veta, podľa ktorého ak záložné právo bolo zaregistrované v NCRzp (ako tomu je aj v prejednávanej veci), predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak. V tomto prípade teda zákon zavádza vyvrátiteľnú právnu domnienku o nedobromyseľnosti nadobúdateľa. Vo vzťahu k registrovanému zálohu sa totiž predpokladá, že nadobúdateľ je so záložným právom uzrozumený, resp, mohol sa s ním oboznámiť vo verejnom registri záložných práv. A preto nadobúda záloh zaťažený záložným právom. Nadobúdateľ však môže tento zákonný predpoklad vyvrátiť dôkazom opaku. Bude tak na žalovanom, aby v konaní o žalobe vo veci samej preukázal prípadný opak, čo však nie je možné preukazovať v konaní o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia.

34. Podľa ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

35. Podľa začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

36. Podľa po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

37. Podľa cit. právnej úpravy záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva voči tomu, voči komu záložné právo pôsobí, ak pohľadávka nie je dlžníkom riadne a včas splnená (a to aj čiastočne), pričom začatie výkonu musí záložný veriteľ písomne oznámiť záložcovi, ak ide o osobu odlišnú od dlžníka, aj dlžníkovi. Súd pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za osvedčené, že dlžník zabezpečenú pohľadávku žalobcu nesplnil riadne a včas, a že žalobca ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva voči žalovanému ako nadobúdateľovi zálohu, voči ktorému záložné právo pôsobí, spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve ( priamym predajom tretej osobe) . Súd tu vychádzal jednak z listiny predloženej žalobcom zo dňa 06.06.2023, ktorou žalobca s poukazom na čl. VII. bod 5 zmluvy o úvere z dôvodu porušenia zmluvy o úvere, a to prevodu zálohu dlžníkom bez predchádzajúceho súhlasu žalobu, úver predčasne zosplatnil a vyzval dlžníka na zaplatenie celého zostatku úveru v čiastke 27.675 eur. Podľa podpisu na listine dlžník listinu prevzal dňa 06.06.2023. Tiež z listín zo dňa 06.06.2023, ktorými žalobca ako záložný veriteľ oznámil žalovanému ako záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva formou priameho predaja predmetného vozidla. Toto oznámenie podľa predložených listín bolo dlžníkovi doručené dňa 06.06.2023 a žalovanému ako záložcovi dňa 12.06.2023 (viď tvrdenie zástupcu žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023). Taktiež z písomného potvrdenia notára JUDr. Ing. Andreja Palugu, podľa ktorého začatie výkonu záložného práva bolo pod sp.zn.19280/2023 zaregistrované v NCRzp, a to dňom 07.06.2023.

38. Zákon s doručením oznámenia o začatí výkonu záložného práva spája významné právne účinky. Odo dňa oznámenia plynie 30-dňová lehota, v ktorej môže dlžník ešte pohľadávku voči záložnému veriteľovi uspokojiť. Až po uplynutí tejto lehoty, ktorá v prejednávanej veci podľa skutočností osvedčených žalobcom začala plynúť 06.06.2023, môže veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva. Zároveň záložca od doručenia oznámenia, ku ktorému v prejednávanej veci podľa osvedčenia žalobcu došlo dňa 12.06.2023, nemôže predmet zálohu previesť ( ). Ak by tak záložca urobil, má to za dôsledok, že právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu zálohu, je absolútne neplatný. Aj tu však zákon upravuje výnimky, kedy takého dôsledky prevod nemá. Ide o prípady, keď osoby, ktoré nadobudli záloh od záložcu po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva, záloh nadobudli: a) v bežnom obchodnom styku v rámci podnikania záložcu, b) alebo ak nadobúdateľ nevedel a vzhľadom na všetky okolnosti nemohol vedieť, že začal výkon záložného práva.

39. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v uložení zákazu žalovanému nakladať so zálohom zástupca žalobcu dôvodí tým, že ku dňu podania žaloby síce naďalej podľa evidencie motorových vozidiel svedčí vlastníctvo k zálohu žalovanému. Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného zo dňa 28.06.2023 však žalovaný už vozidlo predal. Je tu preto dôvodná obava, že žalovaný dokoná prevod vlastníctva k zálohu a vykoná prepis v evidencii motorových vozidiel. Žalovaný sa snaží sťažiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko po tom, čo bol vyzvaný na vydanie vozidla, vykonáva účelové kroky k nevydaniu vozidla, resp. reťazeniu vlastníctva k nemu. Žalovaný odmieta záloh vydať, záloh bezdôvodne zadržuje, a vykonáva kroky k prevodu vlastníckeho práva k nemu na neznáme osoby. Dokonaním predaja zálohu a zmenou jeho vlastníka by žalobcovi vznikla škoda. V prípade prevodu vlastníctva k zálohu na ďalší subjekt by táto skutočnosť vyvolala ďalší súdny spor, čo nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a efektivity súdneho konania.

40. Súd zástupcom žalovaného tvrdenú skutočnosť vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023, že žalovaný predmetné vozidlo už predal tretej osobe, ktorej vozidlo aj reálne odovzdal, pre účely posúdenia pasívnej legitimácii žalovaného v konaní o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia síce nepovažoval za osvedčenú. Avšak toto tvrdenie žalovaného vo vzájomnej súvislosti so všetkým, čo v konaní vyšlo najavo (obsah predloženej komunikácie žalovaného na internete, obsah vyjadrenia zo dňa 28.06.2023), osvedčuje nesúhlas žalovaného so začatím výkonu záložného práva žalobcom a jeho snahu tomuto výkonu rôznymi prostriedkami zabrániť, na čo je dôvodné prihliadať pri hodnotení skutočnosti odôvodňujúcich potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Nateraz súdu nie je zrejmé, kto všetko bol už nadobúdateľom zálohu od dlžníka ako pôvodného záložcu a aké právne dôsledky zákon s tým - ktorým prevodom spája. Nie je zrejme, či žalovaný záloh nadobudol od dlžníka alebo od inej osoby, a aké boli konkrétne okolnosti nadobudnutia. Aj keď súd nemôže prisvedčiť zástupcovi žalobcu, že prípadné „dokonanie“ predaja zálohu žalovaným tretej osobe v zmysle prepisu vlastníka a držiteľa predmetného vozidla k evidencii motorových vozidiel je z hľadiska rozhodnutia o neodkladnom opatrení právne relevantné, nakoľko zápis vlastníka a držiteľa v evidencii motorových vozidiel nemá konštitutívne účinky, súd zastáva názor, že za danej situácie je dôvodné, aby súd žalovanému uložil zákaz predovšetkým previesť záloh na ďalšie osoby a tým zabránil ďalšiemu prípadnému „reťazeniu“ vlastníctva k zálohu. Zákon upravuje výnimky, kedy záložne právo na nadobúdateľa prechodom alebo prevodom vlastníctva neprechádza a kedy záložné právo prevodom alebo prechodom zálohu môže zaniknúť ( ). Preto pokiaľ by žalovaný, na ktorého podľa skutočností osvedčených žalobcom prešli všetky práva a povinnosti záložcu so záložnej zmluvy (vrátame povinnosti neprevádzať a nezaťažovať záloh bez súhlasu žalobcu, povinnosť vydať záloh v prípade začatia výkonu záložného práva) previedol na tretiu osobu, nemožno vylúčiť, že by mohlo dôjsť k situácii, že záložné právo by už voči ďalšiemu nadobúdateľovi nemuselo pôsobiť, v dôsledku čoho by sa hmotnoprávne postavenie žalobcu ako záložného veriteľa zmenilo tak, že by sa mu už neoplatilo uchádzať o súdnu ochranu žalobou v merite veci. Takouto argumentáciou nakoniec reagoval aj sám zástupca žalovaného na oznámenie o začatí výkonu záložného práva vo vyjadrení zo dňa 28.06.2023. Možno súhlasiť so zástupcom žalobcu, že prevodom zálohu by sa výrazne zhoršilo aj procesné právne postavenie žalobcu v spore. Žalobca môže síce účastníctvo v civilnom súdom konaní meniť, jeho procesné postavenie by sa však v prípade prevodu na tretie osoby vzhľadom na potrebu preukazovania ďalších skutočností z pohľadu záveru, či voči tomu- ktorému nadobúdateľovi zálohu pôsobí alebo nepôsobí záložné právo, výrazne sťažilo. Preto súd prijal záver, že poskytnutie ochrany žalobcovi ako záložnému veriteľovu navrhovaným neodkladným opatrením ma svoje opodstatnenie. Neodkladné opatrenie zabezpečí, že výkon záložného práva žalobcom nebol prípadnými ďalšími prevodmi zálohu úplne zmarený. Súd len dodáva, že súd neakceptoval tvrdenie zástupcu žalobcu, že v prípade nevyhovenia návrhu by žalobcovi vznikla škoda. Každý záložca je zo zákona povinný zdržať sa všetkého, čím by okrem bežného opotrebovania hodnotu zálohu zmenšoval (). Žalobca ničím neosvedčil, že by žalovaný postupoval v rozpore s týmto ustanovením.

41. Záverom súd dodáva, že pojem „nakladať„ s vecou je pojmom neurčitým a zahŕňa dispozíciu s vecou ako mnohými právnymi, tak aj faktickým spôsobmi, a podľa judikatúry je rozhodnutie s takýmto petitom nevykonateľné. Preto súd neodkladným opatrením žalovanému uložil zákaz nakladať so zálohom iba spôsobmi, ktoré žalobca petitom žaloby konkrétne a určito špecifikoval, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Nariadeným neodkladným opatrením v takomto rozsahu nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, ktorý neodkladným opatrením nie je nijako obmedzený v užívaní zálohu,

a ktorý má možnosť brániť sa proti jeho vydaniu v konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie súd v súlade s návrhom žalobcu časovo obmedzil do skončenia súdneho konania o žalobe vo veci samej.

42. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenie súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní ( ). Žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný takmer v celom rozsahu. Súd návrh zamietol iba z dôvodu nevykonateľnosti rozhodnutia v časti týkajúcej sa zákazu „nakladania“ so zálohom bez konkrétneho vymedzenia,, akými úkonmi. Preto žalobcovi prislúcha voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.