Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci navrhovateľa: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., V. XXX/XX, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s. r. o., Rázusova 28, Košice, proti odporcovi: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., so sídlom Bratislava, Drieňová 24, IČO: 35914921, právne zastúpený: JUDr. Peter Pandy, Advokátska kancelária Kráľovský Chlmec, ul. Kossutha 99, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,

rozhodol:

1/ Súd u r č u j e , že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi zo dňa 27. 1. 2011 pod číslom 2186/2011- S24, j e n e p l a t n á .

2/ O trovách konania účastníkov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že výpoveď z 27. 1. 2011 daná navrhovateľovi zo strany odporcu je neplatná. Okrem iných dôvodov navrhovateľ tvrdil, že odporca do 27. 1. 2011 žiadnu výpoveď nevyhotovil, ani mu ju riadne nedoručil. Uviedol, že s písomnosťou odporcu datovanou 27. 1. 2011 a označenou ako výpoveď z pracovného pomeru sa prvýkrát oboznámil až po tom, čo ju odporca predložil do súdneho spisu po začatí konania. Podľa navrhovateľa pokiaľ odporca v písomnom oznámení z 28. 3. 2011 doručenom navrhovateľovi tvrdí, že má vyporiadať všetky svoje záväzky vo vzťahu k odporcovi ako zamestnávateľovi z dôvodu, že dňa 27. 1. 2011 mu bola daná výpoveď, tak toto obsah tohto oznámenia odporcu je v rozpore so skutočnosťou, pretože nielen, že mu žiadna výpoveď doručená nebola, ale ani pri pohovore dňa 27. 1. 2011 ho odporca so žiadnym dôvodom výpovede neoboznámil. Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť pre neho trovy konania.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Tvrdil, že pri osobnom pohovore s navrhovateľom doručoval dňa 27. 1. 2011 navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru, navrhovateľ však odmietol túto písomnú výpoveď prevziať a preto odmietnutím prevzatia sa považuje výpoveď za doručenú dňom 27. 1. 2011. Zároveň odporca uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania popiera existencie dôvodu výpovede, tak predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že jeho výpoveď odporcovi bola dôvodná a boli splnené všetky zákonné podmienky, ktoré určuje pre platnosť výpovede.

V priebehu konania účastníci uvádzali viacero skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre platnosť, či neplatnosť výpovede odporcu danej navrhovateľovi dňa 27. 1. 2011. Keďže navrhovateľ namietal nesplnenie zákonných formálno-právnych podmienok platnosti výpovede, súd skúmal, či sú splnené tieto zákonné podmienky platnosti výpovede a až ak by dospel k záveru, že tieto sú splnené, posudzoval by platnosť výpovede aj so zameraním na výpovedné dôvody, ktoré odporca vo výpovedi uvádzal.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ mal s odporcom riadne uzavretý pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy z 31. 3. 1980 na dobu neurčitú a nie je rozpor ani medzi tým, že druh práce bol dohodnutý ako vodič cestných motorových vozidiel. Tieto skutočnosti súd zistil z pracovnej zmluvy navrhovateľa a zo mzdového dekrétu navrhovateľa z 13. 7. 2009.

Rovnako nie je sporné medzi účastníkmi, že dňa 27. 1. 2011 došlo k pohovoru zástupcu odporcu a ďalších zamestnancov odporcu na jednej strane s navrhovateľom na druhej strane ohľadne prejednania otázky ďalšieho pracovného zaradenia navrhovateľa v súvislosti s organizačnými zmenami u odporcu. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 12. 2012 potvrdil, že pri tomto pohovore vedúca oddelenia personálnych služieb navrhovateľa D. O. predniesla, že dochádza u odporcu k znižovaniu stavu zamestnancov, že táto organizačná zmena sa má dotýkať aj navrhovateľa a preto navrhovateľovi ponúkla riešenie, ktorým je pridelenie iného druhu práce. Nie je sporné, že po tejto ponuke navrhovateľ sa pri pohovore vyjadril, že jeho funkcia nezanikla a preto z preradením na inú prácu nesúhlasí. Rovnako navrhovateľ v uvedenej výpovedi potvrdil, že na pohovore vedúca oddelenia personálnych služieb mu vysvetlila, že ak nedôjde k dohode o zmene druhu práce, ďalšou ponukou zo strany odporcu je skončiť pracovný pomer dohodu, a ak ani túto ponuku navrhovateľ neprijme, bude mu daná výpoveď z pracovného pomeru.

Rozpory medzi navrhovateľom a odporcom sú až ohľadne ďalšieho sledu udalostí pri tomto pohovore. Navrhovateľ totiž tvrdí, že po vyššie uvedenom poučení zo strany vedúcej oddelenia personálnych služieb odporcu argumentoval tým, že zo strany odporcu nejde o žiadnu ponuku inej práce, iba o zámer, ukončiť s ním pracovný pomer a preto hneď po tejto svojej reakcii odišiel z miestnosti, v ktorej rozhovor prebiehal a mal povedať, aby ho o všetkom zástupcovia odporcu ďalej informovali písomne. V súvislosti s tvrdením odporcu, že mu po takomto odmietnutí ponúkaných možností bola doručovaná písomnosť - výpoveď z pracovného pomeru a že ju odmietol prevziať, navrhovateľ počas celého konania vo svojich podaniach aj vo svojich výpovediach uvádzal, že žiadnu písomnosť označovanú odporcom ako výpoveď z pracovného pomeru pri pohovore 27. 1. 2011 nevidel a o doručovaní žiadnej takej písomnosti sa odporca ani nezmieňoval. Preto podľa navrhovateľa je tvrdenie odporcu o tom, že mu doručoval na tomto pohovore písomnosť, ktorou mala byť výpoveď z pracovného pomeru, účelová a nepravdivá.

Nie je sporné medzi účastníkmi, že za odporcu sa pohovoru s navrhovateľom dňa 27. 1. 2011 zúčastnili: F.. G., F.. A. a K.. O.H..

Svedkyňa PhDr. D. O., vedúca oddelenia personálnych služieb odporcu, vo svojej výpovedi tvrdila, že ešte predtým, než sa začal pohovor s navrhovateľom, boli pripravené všetky potrebné písomnosti, a to záznam o pohovore ako formulár v súvislosti s ponúkaním iného miesta výkonu práce, potom písomnosť, ktorou bola dohoda o skončení pracovného pomeru a písomnosť, ktorou bola výpoveď z pracovného pomeru navrhovateľovi. Vo svojej výpovedi potvrdila, že si nepamätá, či štatutárny zástupca podpísal všetky uvedené listiny za odporcu pred začatím pohovoru, ale uviedla, že podľa jej vedomosti výpoveď už bola podpísaná riaditeľom predtým, než sa pohovor začal. Zároveň potvrdila, že všetky tieto písomností mala vyhotovovať M. A., zamestnankyňa odporcu, ktorá v tom čase pracovala ako vedúca pracoviska personálnych služieb Východoslovenského prekladiska v Čiernej nad Tisou, na ktorom odporca pôsobil a na ktorom aj sa predmetný pohovor prevádzal.

Svedok Ing. I. G. sa zúčastnil pohovoru ako riaditeľ organizačnej zložky odporcu, ktorým sú Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou. Vo svojej výpovedi potvrdil, že priebeh celého pohovoru organizovala a viedla svedkyňa O. a že ona zodpovedala za splnenie náležitostí všetkých písomností, ktoré mali byť pre účel tohto pohovoru pripravené. Ohľadne skutočnosti, či boli aj ním podpísané, sa vyjadril až po výpovedí svedkyne M. A..

Svedkyňa M. A. v čase pohovoru bola na pohovore prítomná a vykonávala v tom čase funkciu vedúceho pracoviska personálnych služieb Východoslovenského prekladiská Čierna nad Tisou. Vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že pripravila písomností, o ktorých sa mal viesť pohovor, a to aj dohodu o skončení pracovného pomeru a rovnako aj výpoveď z pracovného pomeru. Potvrdila, že svedkyňa O. po tom, čo navrhovateľ mal odmietnuť prijatie iného druhu práce a uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, mala vyzvať navrhovateľa, aby písomnú odpoveď prevzal, navrhovateľ však podľa svedkyne A., pri pohovore odmietol písomnú výpoveď prevziať. Uviedla však, že v čase, keď svedkyňa O. mala vyzvať navrhovateľa na prevzatie výpovede, výpoveď ešte nebola podpísaná riaditeľom ako osobou

vystupujúcou za odporcu pre účely tohto právneho úkonu. Jednoznačne potvrdila, že výpoveď podpísal riaditeľ Ing. G. až vtedy, keď bol vyhotovený záznam o tom, že navrhovateľ odmieta prevziať výpoveď a až po tom, keď tento záznam podpísali PhDr. O. a Ing. X. A., nadriadený odporcu, ktorý tiež bol pri celom pohovore prítomný.

K tej časti výpovede svedkyne A., v ktorej potvrdila, že v čase odmietnutia výpovede navrhovateľom, výpoveď nebola ešte riaditeľom Ing. G. podpísaná, sa po výpovedi svedkyne A. vyslovila aj svedkyňa PhDr. O. a to tak, že si nepamätá na tieto skutočnosti, ale jednoznačne prax je taká, že sa výpoveď zvykne podpisovať už v čase, keď sa príslušná listina pripravuje. Rovnako Ing. G. sa vyjadril k uvedenej časti výpovede svedkyne A. tak, že podľa jeho presvedčenia výpoveď podpisoval ešte predtým, než navrhovateľ sa vyslovil, že odmieta výpoveď prevziať. Svedkyňa A. opätovne po tomto vyjadrení Ing. Bučka uviedla, že podľa nej to bolo tak, ako to uviedla vo svojej výpovedi. Svedkyňa PhDr. O. po tomto prednese Ing. G. uviedla, že podľa nej by sa nemohlo stať, že by išla odovzdávať navrhovateľovi písomnosť, ktorá nebola podpísaná štatutárnym zástupcom. Svedkyňa A. na konci svojej výpovede potvrdila, že následne už neboli doručované navrhovateľovi príslušné písomností, t.j. ani výpoveď, pretože neprišiel odovzdať veci, ktoré odovzdať mal. Potvrdila, že podľa zaužívanej praxe u odporcu, odporca nevydal zápočtový list zamestnancovi pokiaľ neodovzdal všetky veci, ktoré má odovzdať. Svedok Ing. A., ktorý bol prítomný pri pohovore, ohľadne príslušných písomností a ich doručovania uviedol, že navrhovateľ mal odmietnuť prevziať výpoveď, ktorú mu doručovala PhDr. O., takže potom sa podpisoval záznam z pohovoru. Potvrdil, že podpísal záznam z pohovoru, ohľadne toho, že za jeho prítomnosti navrhovateľ odmietol ponúkané práce a že odmietol prevziať výpoveď. Nepamätal sa však už pri svojej výpovedi na to, či v čase, keď on podpisoval písomností, bol v miestnosti ešte navrhovateľ prítomný, alebo sa písomností podpisovali až po tom, čo odišiel. Uviedol, že si ani nespomína, aké množstvo konkrétnych dokumentov pri pohovore podpisoval.

Odporca k svojmu podaniu zo dňa 5. 9. 2011, doručeným súdu 7. 9. 2011, predložil súdu ako prílohu opis písomnosti, označenej ako výpoveď podľa , pod číslom 2186/2011-S24 zo dňa 27. 1. 2011. Na tejto písomnosti je ako adresát uvedený navrhovateľ. Písomnosť je vyhotovená tlačeným písmom. Pod tlačeným textom písomnosti je ďalej uvedený rukou písaný text v tomto znení: „Zamestnanec sa odmietol k všetkým informáciám viažúcim sa k organizačnej zmene a ponúkanému voľnému miestu vyjadriť a odmietol prevziať výpoveď v prítomnosti svedkov: Ing. I.Í. G., PhDr. D. O., Ing. X. A.. 27. 1. 2011.“ Na písomnosti je ďalej tlačeným písmom uvedené meno zástupcu odporcu Ing. I. G. riaditeľ sekcie Východoslovenského prekladiska Čierna nad Tisou a nad týmto menom je nečitateľný podpis. Aj pri menách osôb uvádzaných ako svedkovia, sú pripojené nečitateľné podpisy. K vyššie uvedenému podaniu odporcu je pripojená ďalšia písomnosť, označená ako Záznam z pohovoru. Pod nadpisom je uvedený text: Riešenie pracovného pomeru p. Z. E.. Text záznamu je vyhotovený tlačeným písmom a pod ukončením textu je rukou napísaný text: „Zamestnanec bol informovaný o vyššie uvedenej organiz. zmene a o možnostiach ďalšieho riešenia jeho prac. prev. vzťahu. K uvedenému sa odmietol vyjadriť. Rovnako k ponúkanému miestu. 27. 1. 2011.“ Za týmto rukou písaným textom sa uvádzajú najprv tlačeným písmom uvedené mená: Ing. I. G., riaditeľ sekcie VSP, PhDr. D. O., VO personálnych služieb. Za týmito menami napísanými tlačeným písmom, sú nečitateľné podpisy. Ďalej nasleduje tlačeným písmom znenie: „Za odborovú organizáciu“, pričom za týmto textom nie je žiadny podpis. Pod uvedeným tlačeným textom je ešte rukou napísaný text Ved. prac. cestnej dopravy Ing. X. A. a pod menom nečitateľný podpis. Celý text záznamu sa konči uvedením miesta: „V Čiernej nad Tisou dňa 27. 1. 2011“, pričom dátum 27. 1. je písaný rukou. Ešte pod uvedením miesta vykonania pohovoru je ďalej rukou pripojený písaný text: „Zamestnanec bol informovaný o vyššie uvedenej organizačnej zmene a o možnostiach ďalšieho riešenia jeho pracovného vzťahu. K uvedenému sa odmietol vyjadriť. Rovnako k ponúkanému miestu.“ Ďalšou písomnosťou pripojenou k vyššie uvedenému podaniu odporcu je písomnosť s označením Dohoda o skončení pracovného pomeru, po uvedení tohto označenia nasleduje celý text, kde sú ako zamestnávateľ uvedený odporca, ako zamestnanec navrhovateľ. V texte sa uvádza v čl. 1, že pracovný pomer sa skončí dohodou k 31. 1. 2011 z organizačných dôvodov. V písomnosti je tlačeným písmom uvedené znenie V Čiernej nad Tisou 27. 1. 2011 vľavo dole, vpravo dole Podpis zamestnanca, pričom pri tomto texte nie je žiadny podpis. Vpravo dole je tlačený text Ing. I. G., riaditeľ sekcie Východoslovenské prekladiská v Čiernej nad Tisou a nad týmto menom je nečitateľný podpis. Celá písomnosť je ukončená rukou písaným textom v tomto znení: „K dohode o skončení pracovného pomeru sa zamestnanec odmietol vyjadriť. 27. 1. 2011. Prítomní: Ing. I. G., PhDr. D. O., Ing. X. A. a k týmto menám sú pripájané nečitateľné podpisy.“

Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa , právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi písomnosťou označenou vo výroku tohto rozsudku, je neplatná.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi nebola doručená výpoveď, ktorá spĺňa náležitosti podľa . Aby výpoveď z pracovného pomeru spĺňala náležitosti podľa , nielen, že musí byť vyhotovená písomne, ale podľa , v spojení s ustanovením , musí byť aj podpísaná osobou konajúcou, lebo inak je takýto právny úkon neplatný.

Z výpovedí vyššie uvedených svedkov bolo jednoznačne potvrdené, že všetky písomností, ktoré mali byť navrhovateľovi doručené pri pohovore dňa 27. 1. 2011, pripravovala svedkyňa M. A.. Táto jednoznačne potvrdila, že v čase, keď sa pohovor prevádzal, písomnosť označená ako Výpoveď, síce bola k dispozícii pri tomto pohovore, avšak v čase, keď navrhovateľ bol vyzvaný, aby túto písomnosť prevzal a keď sa vyjadril, že ju odmieta prevziať, nebola podpísaná žiadnou osobou konajúcou za odporu, teda žiadnou osobou, ktorá takýto právny úkon robí. Výpoveď podpísal riaditeľ Ing. G. podľa jednoznačného potvrdenia svedkyne A. až po tom, keď všetky ostatné prítomné osoby podpísali záznam o tom, že navrhovateľ odmieta prevziať výpoveď.

Podľa , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Podľa , povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Aj keby odporca preukázal, že doručil navrhovateľovi písomnosť podľa , tým, že táto sa považuje za doručenú odmietnutím prevzatia písomnosti navrhovateľom, nemohli týmto doručením nastať žiadne účinky v súvislosti so skončením pracovného pomeru navrhovateľa, pretože právny úkon označený ako výpoveď, bol v čase doručenia neplatný. Neplatnosť spôsobila práve skutočnosť, že nebol podpísaný žiadnou konajúcou osobou. Aj keď Ing. G. a PhDr. O. sa nestotožnili s výpoveďou svedkyne A. ohľadne absencie podpisu Ing. Bučka pod textom výpovede v čase, keď ju navrhovateľ odmietol prevziať, aj k ich prednesom svedkyňa A. v konečnej časti výpovede uviedla, že podľa nej došlo k podpisu výpovede Ing. Bučkom až po tom, čo sa spísal záznam o odmietnutí prevzatia

výpovede navrhovateľom, to znamená, že tomuto záznamu musel predchádzať prejav navrhovateľa o odmietnutí výpovede, a teda doručenie výpovede, ktorá nebola podpísaná konajúcou osobou. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že M. A. pracovala vo funkcii vedúcej pracoviska personálnych služieb veľmi dlhú dobu a potvrdila, že nielen v tomto prípade, ale vo všetkých takýchto prípadoch nepodpisuje štatutárny zástupca výpoveď pred začatím pohovoru, ale až počas pohovoru v súvislosti s tým, aký je výsledok jednania na pohovore. Tým vylúčila, že by Ing. G. podpísal výpoveď pred začatím pohovoru a žiadna z uvedených osôb nepotvrdila, že by túto výpoveď podpísal Ing. G. v priebehu pohovoru, a to ešte predtým, než učinil navrhovateľ prejav o odmietnutí prevzatia výpovede. Z týchto zistení je jednoznačný záver, že k podpisu písomnosti, označenej ako výpoveď Ing. G. došlo až po tom, keď navrhovateľ učinil prejav odmietnutie prevzatia výpovede.

Rovnako odporca nepreukázal, že by výpoveď z 27. 1. 2011 podpísanú konajúcou osobou doručoval navrhovateľovi ešte opätovne po 27. 1. 2011.

Podľa , len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam a citovanému právnemu ustanoveniu súd nevykonával, ani nevyhodnocoval ďalšie dôkazy, ktoré účastníci navrhli, alebo ktoré súd vykonal, pretože pre meritórne rozhodnutie v tejto veci postačovalo vykonanie dôkazov ohľadne platnosti výpovede odporcu danú navrhovateľovi podľa vyššie uvedených ustanovení a .

V čase meritórneho rozhodnutia súdu účastníci nepredložili vyčíslenie trov konania, súd ich nemohol preskúmať, ani o nich rozhodnúť a preto podľa rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.