Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-21-2024.pdf
PDF · 146.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom C. XXX, D. E., trestne stíhaný pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. decembra 2023, sp. zn. PB-12T/55/2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave,
u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
po tom ako sa v mesiaci október 2018, v obci Lúky, okres Púchov, osobne spoznal s maloletou F. G., nar. XX.XX.XXXX, od presne nezisteného času, najmenej od 22.01.2019 do 12.02.2019, komunikoval s maloletou F. G. prostredníctvom aplikácie WhatsApp a sms správ tým spôsobom, že jej opakovane jej vyznával lásku s tým, že jej písal, že ju ľúbi, že ju miluje, oslovoval ju láska, zlatenko, mojenko, nahováral ju ako oklamať jej matku, aby ju s ním niekde pustila na noc, písal jej, že mu strašne chýba, že by s ňou chcel spať, doslova jej napísal, že by mohla spať na ňom, on by sa jej zavŕtal do vláskov a celú by ju jemne vybozkával, posielal jej videá s obsahom pornografie, s tým, aby sa z nich „vzdelávala“ a chcel, aby ich potom vymazala, lebo sa jej uložia v telefóne, po zaslaní videosúborov s obsahom pornografie jej napísal správu v znení „spolu si to mozeme vyskusať, ak sa podari“, na hlasovú správu od maloletej, že celé dni, čo je preč, je vlhká, vždy keď na neho pomyslí, keď jej to robil, jej odpísal „ani nevrav zlatenko ja to tak isto mam“, „Bez teba je to ťažko“, „Strašnu chut mam na teba“, podporoval ju v masturbácii a napísal jej, že by jej s tým rád pomohol, keď mu ako reakciu na súbor s obsahom pornografie napísala správu v zmysle, že mu niekedy spraví také ráno alebo on jej, že si niekedy budú robiť také rána a takto sa pekne prebudia, buď ona jeho alebo on ju, jej odpísal, že to je iná paráda, ale aj večer a hocikedy cez deň a že by stačilo, keby bolo kde a je to super, stretával sa s ňou bez vedomia jej rodičov, nahováral ju, aby s ním išla na jazdu s kamiónom hľadal spôsob ako to zrealizovať, pričom takto konal napriek tomu, že vedel, že v tom čase mala iba 10 rokov,
t e d a
- prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania, pričom sám nie je dieťaťom,
- vydal osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému životu,
t ý m s p á c h a l
- prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona účinného od 15.03.2024 (ďalej len „Tr. zák.“),
- prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 201a Tr. zák., § 38 ods. 2, § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. decembra 2023, sp. zn. PB-12T/55/2023 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona účinného do 15.03.2024 v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 15.03.2024 na skutkovom základe, že
„ po tom ako sa v mesiaci október 2018, v obci Lúky, okres Púchov, osobne spoznal s maloletou F. G., nar. XX.XX.XXXX, od presne nezisteného času, najmenej od 22.01.2019 do 12.02.2019, komunikoval s maloletou F. G. prostredníctvom aplikácie WhatsApp a sms správ tým spôsobom, že jej opakovane jej vyznával lásku s tým, že jej písal, že ju ľúbi, že ju miluje, oslovoval ju láska, zlatenko, mojenko, nahováral ju ako oklamať jej matku, aby ju s ním niekde pustila na noc, písal jej, že mu strašne chýba, že by s ňou chcel spať, doslova jej napísal, že by mohla spať na ňom, on by sa jej zavŕtal do vláskov a celú by ju jemne vybozkával, posielal jej videá s obsahom pornografie, s tým, aby sa z nich „vzdelávala“ a chcel, aby ich potom vymazala, lebo sa jej uložia v telefóne, po zaslaní videosúborov s obsahom pornografie jej napísal správu v znení „spolu si to mozeme vyskusať, ak sa podari“, na hlasovú správu od maloletej, že celé dni, čo je preč, je vlhká, vždy keď na neho pomyslí, keď jej to robil, jej odpísal „ani nevrav zlatenko ja to tak isto mam“, „Bez teba je to ťažko“, „Strašnu chut mam na teba“, podporoval ju v masturbácii a napísal jej, že by jej s tým rád pomohol, keď mu ako reakciu na súbor s obsahom pornografie napísala správu v zmysle, že mu niekedy spraví také ráno alebo on jej, že si niekedy budú robiť také rána a takto sa pekne prebudia, buď ona jeho alebo on ju, jej odpísal, že to je iná paráda, ale aj večer a hocikedy cez deň a že by stačilo, keby bolo kde a je to super, stretával sa s ňou bez vedomia jej rodičov, nahováral ju, aby s ním išla na jazdu s kamiónom hľadal spôsob ako to zrealizovať, pričom takto konal napriek tomu, že vedel, že v tom čase mala iba 10 rokov.“
Za to bol obžalovaný A. B. okresným súdom odsúdený podľa § 201a, § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. h) Trestného zákona účinného do 15.03.2024, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 15.03.2024 mu okresný súd výkon trestu podmienečne odložil so skúšobnou dobou na 36 mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný A. B. podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:
„V zákonnej lehote som ako obhajca v mene obžalovaného podala odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica sp.zn. PB-12T/55/2023 zo dňa 04.12.2023, ktorý bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023, a to voči všetkým výrokom rozsudku vyhláseným na HP a teda voči výroku o vine, výroku o treste, a tiež aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku v zmysle § 307 ods. 1 písm b) a ods. 2 Trestného poriadku. Všetky výroky rozsudku považujem na arbitrárne a nezákonné, nakoľko absencia priamych dôkazov svedčiacich o tom, že by sa skutok stal, je neodstrániteľnou prekážkou pre samotné vedenie trestného stíhania a nieto ešte pre rozhodovanie o vine. Rozhodnutie súdu považujeme za nejasné a máme za to, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a zároveň máme za to, že súd nevykonal obžalovaným navrhovanými dôkazmi a neumožnil obžalovanému oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré boli vykonané, a preto navrhujeme, aby odvolací súd Rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 zrušil napadnuté výroky rozsudku a aby obžalovaného oslobodil s pod obžaloby, nakoľko sa nepreukázalo, že došlo k spáchaniu trestného činu. Pre účely trestného konania musí byť preukázané, že došlo k ohrozeniu alebo porušeniu práv chránených zákonom, ale v tomto prípade nedošlo ku konaniu, ktoré by odôvodňovalo záver, že bol spáchaný trestný čin, pretože sa nepreukázalo, že by obžalovaný správy písal práve maloletej F. a zároveň že nedošlo k účelovému vymazávaniu a prispôsobeniu správ matkou maloletej, čo potvrdil aj znalec, že k takémuto konaniu mohlo dôjsť a sám znalec potvrdil, že došlo k vymazávaniu správ, ale nie je možné určiť k akému vymazávaniu došlo a čo bolo vymazané. Zároveň súd ako aj vyšetrovateľ porušil zákonné právo obžalovaného na obhajobu, pretože neumožnil obhajcovi a ani jemu vypočuť maloletú a neumožnil obžalovanému a ani obhajcovi, aby im bol daný k nahliadnutiu záznam z vypočúvania maloletej. Samotná maloletá nikdy nevyslovila žiadnu obavu s obžalovaného a podľa výpovede maloletej je zrejmé, že nikdy nemala s obžalovaného zlý pocit, alebo že by jeho správanie voči nej v nej vyvolalo akékoľvek pochybnosti o jeho dobromyseľnosti, necítila zo strany obžalovaného žiaden neprimeraný nátlak, prípadne akékoľvek amorálne správanie, ktoré by v nej vyvolalo pochybnosti. Napriek tomu obžalovanému nebolo umožnené ani len vidieť záznam z výsluchu maloletej, a teda nie je preukázané ani to, že by vôbec takýto výsluch bol realizovaný a či bol realizovaný zákonným spôsobom. Obžalovaný sa domáhal, aby maloletá bola vypočutá, aby sa preukázala skutočnosť, že mobilný telefón, ktorý používala ona, používala aj jej matka a komunikovali s obžalovaným cez tento telefón obe, teda aj maloletá F. a aj H. G.. Dôkaz o tom, že tak H. G. ako aj maloletá používali rovnaký mobilný telefón potvrdili aj dôkazy, ktoré boli obžalovaným predložené po prvom pojednávaní. Išlo o screenshoty sms správ H. G. s obžalovaným, z ktorej je zrejmé, že matka písala obžalovanému, že teraz píše z telefónu maloletej ona a neskôr bolo evidentné, že maloletá napísala, že teraz komunikuje s ním ona. Z uvedeného je preukázané, že mobilný telefón, ktorý bol predložený znalcovi používali dve osoby. Zároveň dôkazom o tom, že nie je možné preukázať, že sa skutku dopustil práve obžalovaný je aj fakt, že matka aj po podaní trestného oznámenia komunikovala s obžalovaným a hovorila mu o tom, že mal pravdu o tom, že F. sa pokúsila o samovraždu a že neklamal o tom a zároveň, že by chcela celú vec vrátiť späť a zobrať naspäť aj trestné oznámenie, ale že to už nemôže. Tieto dôkazy súd nevykonal a absolútne na ne neprihliadal, hoci boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a dôležité. Obžalovaný nikdy nepoprel, že by maloletú aj jej matku poznal, ale od počiatku tvrdil, že všetko čo sa deje je len pomstou matky voči jeho osobe, pretože obžalovaný nechcel vzťah s F. G., pretože odhalil aká je jej osobnosť, ako nevhodne sa správa k svojim dcéram, a že maloletú zneužíva a manipuluje ňou, aby pre seba dosiahla prospech od jej otca, od rodiny a aj od cudzích ľudí. Matka nehľadela nikdy na záujem maloletej F., ale len na jej osobný prospech. Matka ešte aj po podaní trestného oznámenia chcela nadviazať vzťah s obžalovaným, čo obžalovaný preukázal predloženou komunikáciou, ktorú doručil po prvom hlavnom pojednávaní. Z uvedenej komunikácie je preukázané, že matka od počiatku klamala, pretože tvrdila že nikdy nemala záujem o obžalovaného, pričom zo správ je nad akúkoľvek pochybnosť jasné, že matka písala obžalovanému ako ho ľúbi, aby jej dal možnosť mu to dokázať, a aby mu odpustila to, že podala oznámenie trestné. Keď obžalovaný nemal o to záujem, tak matka maloletej začala doslova šikanu voči obžalovanému a začala kontaktovať bývalú manželku obžalovaného, jeho rodinu a známych a každému rozprávala že je pedofil a obdobné veci, dokonca poskytla jeho bývalej manželke, s ktorou sa obžalovaný súdi o to aby sa mohol stretávať so svojimi dcérami, ktoré pochádzajú z predchádzajúceho manželstva, všetku dokumentáciu z vyšetrovania pre účely súdneho konania. H. G. nakoniec na HP potvrdila, že všetky listinné dôkazy získané v rámci vyšetrovania poskytla ex manželke obžalovaného a že s ňou bola
v kontakte, čo je v rozpore so zákonom. H. G. nešlo o dobro maloletej, ale len o jej osobný prospech, ktorý videla v tom, že poškodí meno obžalovaného a doslova mu zničí život. Na jednej strane matka maloletej F. nesúhlasila s tým, aby jej dcéra bola vypočutá za prítomnosti obhajcu obžalovaného a na druhej strane poskytovala citlivé informácie a výpovede maloletej ex manželke obžalovaného, ktoré následne boli použité v konaní o zvýšenie výživného, ktoré podala ex manželka obžalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že matka maloletej nemá záujem o ochranu práv maloletej F., ale len o záujem H. G. o zneváženie osoby obžalovaného. Súd bral do úvahy aj výpoveď dcéry H. G. – I. J., ktorá najskôr po začatí trestného konania poskytla svedectvo v prospech obžalovaného, v ktorom opísala charakter H. G. a podporila obžalovaného, ale po tom ako jej matka poskytla všetky výpovede maloletej a dala jej nahliadnuť do výpisu správ a do všetkých dôkazov, ktoré boli v rámci konania spracované, tak prišla na HP vypovedať proti obžalovanému, pričom sama na HP potvrdila, že výpoveď zmenila z dôvodu, že jej matka predložila všetky dôkazy, ktoré v rámci konania boli vykonané – nevynímajúc znalecký posudok a údajný prepis správ medzi obžalovaným a maloletou. I. J. ale sama v rámci vyjadrenia opísala, že matka sa o maloletú nezaujíma, že obžalovaný sa k maloletej správal dobre a nikdy nemala pocit, že by k nej prechovával akékoľvek city, a zároveň povedala že jej matka mala záujem o obžalovaného a tiež že vedela o tom čo sa stalo a že je nahnevaná na matku že podala trestné oznámenie na obžalovaného. Celé trestné konanie voči obžalovanému trpí zásadnými vadami, ktoré súd mal vyhodnotiť ako okolnosti pre ktoré možno aplikovať zásadu in dubio pro reo – a teda pochybnosti v prospech páchateľa. V tomto konaní je množstvo pochybností, ktoré však súd nezohľadnil pri rozhodovaní a vychádzal len zo svojho pocitu a neriadil sa zákonom, ale len zaujatým pohľadom voči osobe obžalovaného. Znalec K. L. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.12.2023 jednoznačne povedal, že došlo k vymazávaniu správ, ale nedá sa povedať akých, pretože ich obsah sa nedá už zistiť, že nemôže on určiť či správy posielala maloletá alebo iná osoba, ktorá mala prístup k telefónu, ktorý mala k dispozícii maloletá. Maloletá nikdy nevnímala komunikáciu ako nesprávnu alebo zvláštnu, a znalkyňa Doc. Mgr. Art. Jaroslavy Gajdošíková vyslovila záver, že maloletá vníma realitu a nemá dôvod klamať, ale zároveň konštatovala, že maloletá zároveň mala voči obžalovanému nezdravé city a emócie a štylizovala sa do úlohy dospelej osoby a zároveň maloletá nemala žiadne sexualizované správanie, a preto to čo si písali s obžalovaným bolo len nesprávne interpretované a vyhodnotené. Išlo o správy vytrhnuté z kontextu a správy, ktoré boli zámerne upravené tak, aby poškodili obžalovaného. Obžalovaný počas celého konania, ktoré mimochodom trvalo od roku 2018 spolupracoval a nevyhýbal sa zodpovednosti za to, že poslal nechtiac sexuálne videá maloletej, a to aj napriek tomu, že o tejto skutočnosti informoval matku maloletej, ktorá to nakoniec pod ťarchou dôkazov aj potvrdila, že obžalovaný jej o tom povedal a napriek tomu s ním ďalej komunikoval a mala o neho sexuálny a citový záujem. Zásada in dubio pro reo bola v tomto prípade zásadným spôsobom opomenutá, pričom ide o jednu zo základných zásad, ktorou by sa mali súdy spravovať pri rozhodovaní. V tomto prípade je viac pochybností ako dôkazov, a preto táto zásada mala byť súdom aplikovaná a nie naopak. V právnom štáte nie je možné predsa odsúdiť človeka len na základe vymysleného príbehu bez jediného priameho alebo aspoň aj nepriameho dôkazu. Považujem za nevyhnutné v rámci odvolania neustále opakovať a poukazovať na tú najdôležitejšiu skutočnosť, a tou je neexistencia dôkazov svedčiacich o spáchaní trestného činu a už samotné obvinenie a podanie obžaloby bolo založené len na výpovedi matky poškodenej, ktorá klamala v takmer všetkých častiach jej výpovede. Tvrdila, že ona telefón maloletej nepoužívala, pričom obžalovaný predložil dôkazy o tom, že sama matka písala obžalovanému tak zo svojho telefónu ako aj z telefónu, ktorý používala aj maloletá, tvrdila že nemala záujem o obžalovaného a následne obžalovaný predložil dôkazy o tom ako mu F. G. vyznávala lásku cez telefón, a to aj cez telefón používajúci aj maloletou, tvrdila, že nevedela o tom, že by maloletá F. sa chcela pokúsiť podrezať si žily, pričom z sms správ je preukázané, že matka o tom vedela a dokonca že sa ospravedlnila obžalovanému, práve preto že sa od maloletej dozvedela, že je to skutočne pravda a množstvo iných faktov, pre ktoré výpoveď matky maloletej nemožno ani len brať ako hodnoverný dôkaz, pretože jej výpoveď je subjektívna snaha pomstiť sa obžalovanému, ktorá však koliduje a nesedí s ostatnými dôkazmi. Čo sa týka samotného telefónu, ktorý bol zaradený ako dôkaz a z ktorého bola komunikácia cez messanger a whats app vytiahnutá pre znalecké účely nebol zabezpečený ako dôkaz zákonným spôsobom, pretože vyšetrovateľ požiadal matku aby telefón priniesla a ona ho priniesla až dodatočne s tým, že je evidentné a preukázané, že s týmto mobilným telefónom bolo manipulované, že boli určité správy vymazané a že nemožno preukázať, že by telefón používala výlučne maloletá. Telefón nebol
zabezpečený proti tomu, aby ho mohol využívať ktokoľvek iný, nebolo na ňom heslo pre ktoré by mohla používať výlučne len maloletá. Všetky dôkazy sú získané nezákonne a v rozpore so zásadami pre zabezpečovanie dôkazov a na základe toho má byť obžalovaný odsúdený za taký závažný trestný čin akým je sexuálne zneužívanie a ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. Obžalovaný je otcom štyroch maloletých detí a jednej plnoletej dcéry a nikdy za celý jeho život nikto nespochybnil jeho rodičovské kompetencie, prípadne jeho zdravý vzťah k deťom. Sám znalec z odboru sexuológia skonštatoval, že obžalovaný nemá žiadne sklony k tomu, aby mal záujem o vzťah s maloletou, tak ako sa to prokurátor snaží prezentovať. Obžalovaný nikdy nemal a ani nemá záujem o ženy, ktoré by boli nízkeho veku, prípadne detí. Vždy mal partnerky primerané jeho veku a je pre neho nepochopiteľné ako sa v tejto situácii ocitol, pretože nikdy v živote nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nikdy ho nenapadlo, že by mohlo byť voči nemu použité to čo si písal s maloletou a jej matkou ako dôkaz o akomkoľvek amorálnom správaní voči deťom. Súd by mal byť garantom zákonnosti a toho, že pri rozhodovaní bude rozhodovať v súlade so zákonom, čo zahŕňa aj zásadu, že bude rozhodovať na základe dôkazov, ktoré boli vykonané. Súd vo svojom odôvodnení ani pri jednom skutku nevysvetlil ako dospel k rozhodnutie o vine, resp. ktoré dôkazy okrem samotných výpovedí poškodených podporili hodnovernosť a pravdivosť tvrdení poškodených. Je však pochopiteľné, že pri absencii dôkazov, nie je možné logicky a jasne odôvodniť svoje rozhodnutie. Základom rozhodnutia vo veci samej má byť vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ale v tomto konaní sú len výpovede poškodených a výsluch znalcov, ktorí v konaní vypracovali znalecké posudky. Z ustálenej právnej praxe je zrejmé, že „K preukázaniu viny páchateľa totiž musia existovať priame, respektíve aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylu-čuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.“ Výpoveď poškodených nemôže byť jediným dôkazom, ktorý súd vyhodnotí ako dôkaz na základe odsúdi človeka za tak závažný trestný čin ako pri obžalovanom. Nezákonne získané dôkazy nemôžu byť hodnotené ako dôkazy len preto, že iné dôkazy neexistujú. Súd si vybral z výpovede maloletej len tie časti, ktoré sa mu do koncepcie odsúdenia obžalovaného hodili, ale faktom ostáva, že maloletá nikdy ani len náznakom neoznačila obžalovaného ako osobu, ktorá by voči nej mala neprimerané správanie a nikdy nevyslovila, že by sa obžalovaný správa nevhodne, že by po nej chcel veci, ktoré by v nej mohli vyvolať čo i len pocit, že ide o naplnenie znakov skutkovej podstaty sexuálneho zneužívania a že by správy, ktoré boli súdu predložené boli správy medzi obžalovaným a práve maloletou. V danom prípade sa naskytuje poukázať aj na zásadu nullum crimen sine lege, ktorá v podstate znamená zákaz analógie v neprospech páchateľa, pretože ak niečo nie je trestné, tak nemožno nikoho uznať vinným. V tomto prípade nedošlo k reálnemu preukázaniu toho, že by sa skutok stal... súd nemôže za zločin považovať hypotézu vyslovenú svedkom, ktorú si súd osvojil... ani polícia v rámci pôvodného trestného konania nevidela dôvod pre ktorý by mala vôbec začať konanie a vzniesť obvinenie obžalovanému. V tomto prípade nedošlo z mojej strany k žiadnemu protiprávnemu konaniu a nie to ešte k spáchaniu trestného činu. Považujem za neprípustné, aby súdu na vyslovenie viny postačovalo konštatovanie prokuratúry a súdu, že obhajoba obžalovaného nie je vierohodná ohľadom jeho zavinenia, pričom konštatuje, že síce znalec povedal, že mohlo dôjsť k manipulácii s telefónom, ktorý bol predložený ako dôkaz, ale súd si to nemyslí... Aj napriek tomu, že súd má právo pri rozhodovaní byť nestranný, ale neznamená to, že pre vyslovenie viny postačuje to, keď si to súd myslí a nezaoberá sa zákonnosťou vykonaných dôkazov a spôsobom ich získania a následného hodnotenia. Verím, že odvolací súd nebude pri posudzovaní veci zaujatý a bude vec posudzovať komplexne a hlavne bude sa zaoberať aj zákonnosťou celého konania, predkladania dôkazov, spôsobu ich zabezpečovaniu, spôsobu akým boli osoby vypočúvané a aj na základe toho, že obžalovaný bol počas celého konania vystavený tomu, že veci zo spisu boli vynášané a bola porušená jeho zásada prezumpcia neviny, pretože matka maloletej všetky dôkazy používala vo svoj prospech na svoju osobnú pomstu a poškodila tak obžalovaného. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby po vykonanom dokazovaní v zmysle § 285 písm. c) Tr. poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že by skutok spáchal obžalovaný.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor nasledovne:
„Odvolaním napadnutý rozsudok považujem v celom rozsahu za zákonný a dôvodný. K nevypočutiu maloletej F. G. na hlavnom pojednávaní uvádzam, že maloletá bola zákonným spôsobom vypočutá v prípravnom konaní za prítomnosti psychológa a zákonného zástupcu a celý priebeh úkonu bol zaznamenaný na DVD nosiči. Súd vykonaním dôkazu, a to prečítaním zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania, postupoval v celom rozsahu v zmysle ustanovení § 135 ods. 1, 2 Tr. por. Tiež je potrebné uviesť, že výpoved' maloletej nebola v danom prípade nosným usvedčujúcim dôkazom o vine obžalovaného, nakoľko vo svojej výpovedi poprela skutočnosti, ktoré jednoznačne vyplývali zo zaistenej elektronickej komunikácie medzi ňou a obžalovaným. Toto jej správanie bola vysvetlené znalkyňou z odboru Psychológia doc. Mgr. Art. A. M. N., E. tak, že u maloletej nebola zaznamenaná tendencia klamať, ale v rámci vzdorovitého správania nevedomky skresľovala okolnosti z dôvodu vyhnutia sa konfrontácii a zabezpečenia emočných potrieb istoty a sociálnej priazne. V čase výpovede nedokázala zosúladiť obsahy svojej výpovede s ňou vnímanými a interpretovanými skúsenosťami, jej vnímanie ale objektívnu realitu podstatne skresľovalo. V čase znaleckého vyšetrenia už maloletá relatívne dokázala reflektovať udalosti tak ako sa stali, nechcela ich však zdieľať. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by obvinený alebo jeho obhajca žiadali vyšetrovateľa alebo súd o nahliadnutie do záznamu z výsluchu maloletej. Screenshoty sms správ obžalovaného s matkou maloletej predložené súdu obžalovaným písomne dňa 30.10.2023, neboli na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023 vykonané, nakoľko obžalovaný a jeho obhajca na priamu otázku súdu na tomto hlavnom pojednávaní či majú nejakú návrhy na doplnenie dokazovania uviedli, že nie. Uvedené správy sú pre posúdenie viny obžalovaného irelevantné. Predovšetkým nejde o kompletnú komunikáciu, ide o úryvky komunikácie vytrhnuté z kontextu a neboli zabezpečené zákonným spôsobom. Ak by aj išlo reálnu komunikáciu medzi obžalovaným a matkou maloletej, je zrejmé, že spôsob komunikácie s maloletou a jej matkou bol diametrálne odlišný. Voči matke v komunikácii neprejavoval vrúcne city ako v komunikácii s maloletou, nevyznával jej lásku, ale naopak prejavoval sa voči nej veľmi rezervovane, skôr odmietavo, nejasne sa vyjadroval o svojich citoch, vediac o jej náklonnosti k nemu, ju nechával v napätí, dával jej akúsi nádej budúceho vzťahu. V tejto súvislosti považujem za potrebné uviesť, že nie je pravdou, že H. G. na hlavnom pojednávaní klamala o svojich citoch k obžalovanému, pretože vo svojej výpovedi uviedla, že sa jej najprv pozdával, očaril ju a pekne sa choval k jej dcére. Tiež nie je pravdou, že svedkyňa I. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zmenila výpoveď z dôvodu, že jej matka predložila všetky dôkazy, ktoré v rámci konania boli vykonané
- nevynímajúc znalecký posudok a údajný prepis správ medzi obžalovaným a maloletou. Faktom je, že svedkyňa I. J. nebola v prípravnom konaní ako svedok vypočutá, súčasťou vyšetrovacieho spisu bolo len jej čestné prehlásenie, ktoré ale nebolo na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania oboznámené. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa uviedla, že po tom ako bola matkou oboznámená o obsahu komunikácie medzi obžalovaným a maloletou, na obžalovaného zásadným spôsobom zmenila názor, bola úplne z neho úplne znechutená a zhnusená a svoje písomné vyjadrenie na súde nepotvrdila. Naviac je treba uviesť, že súd považoval vinu obžalovaného za preukázanú predovšetkým na základe prepisu komunikácie medzi obžalovaným a maloletou poškodenou. Obžalovaný namieta, že celé konanie trpí zásadnými vadami a je v ňom množstvo pochybností, ktoré podľa jeho názoru súd nezohľadnil, tieto však bližšie nekonkretizoval a nie je teda zrejmé, aké zásadné vady a pochybnosti mal na mysli. Znalec K. L. nepotvrdil a ani nevyvrátil či boli v zaistenom mobilnom telefóne robené nejaké zásahy v zmysle vymazávania, pripustil ale, že boli vymazané nejaké hlasové správy. Tá komunikácia, ktorá bola vyťažená, ale bola kompletná a nachádzali sa tam aj kompletné videá, nie len odkaz na nich. Zároveň uviedol, že na vyťaženej hlasovej komunikácii je jasne rozpoznaný detský, dievčenský hlas a mužský hlas a táto komunikácia bola priamo prístupná a archivovaná na DVD nosiči, ktorý je súčasťou znaleckého posudku. K námietke, že zabezpečený dôkaz, a to mobilný telefón maloletej, bol vyšetrovateľovi predložený až dodatočne uvádzam, že posledná komunikácia maloletej s obžalovaným cez tento telefón prebehla dňa 12.02.2019 v čase o 12.25.04 h /správa od obžalovaného „Milujem ta najviac na svete", na čo reagovala matka maloletej dňa 12.02.2019 v čase o 14.44.18 h správou „Takže takto si pisete.“ Hned' nasledujúceho dňa, 13.02.2024, matka maloletej išla na Obvodné oddelenie PZ podat' trestné oznámenie, kedy aj poverenému príslušníkovi PZ dobrovoľne vydala mobilný telefón maloletej zn. Huawei Y550. Uvedená skutočnosť vyplýva zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 13.02.2019, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Konštatujem, že vyťažená komunikácia, ktorá je archivovaná na DVD nosiči, ktorý je súčasťou znaleckého posudku a z ktorej bol urobený prepis, nie je vytrhnutá z kontextu, prepis je vyhotovený v chronologickom poradí, pri každej správe je uvedený presný dátum a čas, pričom správy na seba jednoznačne logicky a aj časovo nadväzujú. Napriek snahe obžalovaného preukázať, že jeho komunikácia s maloletou bola len nesprávne interpretovaná a vyhodnotená, súd
túto jeho komunikáciu s 10-ročným dieťaťom jednoznačne vyhodnotil ako absolútne nevhodnú, nakoľko je z nej zrejmé, že si plánoval a chcel zariadiť stretnutie s maloletou v úmysle sexuálne ju zneužiť, za tým účelom ju na to v komunikácii pripravoval tak, že ju manipuloval, vyznával jej lásku, posielal jej rôzne zamilované smajlíky, videá s pornografiou s tým, aby sa vzdelávala, písal jej, že by jej s tým rád pomohol, podporoval ju v masturbácii a znižoval v jej očiach autoritu jej matky, o ktorej sa vyjadroval hanlivo. Súd v odôvodnení rozsudku tiež vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré neuveril obrane obžalovaného, že si myslel, že si píše s matkou maloletej, s poukázaním na obsah samotnej komunikácie, kedy maloletá zväčša posielala hlasové správy, pričom hlasy aj slovný prejav oboch, matky aj dcéry poznal, a najmä obžalovaný písal správy typu „ach, keby si nemala takú vytretú matku", „len aby t'a mama pustila so mnou na tú dovolenku", „ach, keby si nemala takú vytretú matku čo ma stále chce", „ak teda nebudeš ako tvoja mama", tiež písal správy o škole ako „miláčik môj ty ráno vstávaš do školy, snád' nebudeš moc unavená", „drž sa mi v škole" a ďalší obsah komunikácie podrobne popísaný v odôvodnení rozsudku, z ktorého je úplne jednoznačné, že obžalovaný vedel, že si píše s maloletou. T. M. Obžalovaný argumentuje, že maloletá sa o ňom nikdy nevyjadrila negatívne, neuviedla, že by sa k nej správal nevhodne alebo neprimerane. K uvedenému postoju maloletej sa podrobne vyjadrila znalkyňa z odboru Psychológie, ktorá konštatovala, že konanie obžalovaného maloletá považovala za podporujúce jej výlučnosť, dievčenskosť, umožnil jej štylizovať sa do role dospelej a imitovať záujem dospelých s cieľom získania jeho záujmu o seba a jeho sociálnej priazne, umožňujúcej zážitkovú zmenu, dobrodružstvo a istú autonómiu v socioemočnom separačnom procese. Jej vzťah k nemu bol emočne pozitívny, ňou nekriticky žiadúci a želaný vzhľadom na jej potrebu prijatia a výlučnej pozornosti, ktorá bola v emočnej závislosti na ňom vo vekovo prirodzenom submisívnom postavení. Mám za to, že jedna vec je postoj dieťaťa, ktoré si vzhľadom na svoj vek a tiež vzhľadom na nedostatok znalostí a skúsenosti v oblasti intimity a sexuality neuvedomuje závažnosť protiprávneho konania páchateľa a možné následky konania páchateľa na jeho duševnom a fyzickom zdraví. Druhá vec je nevyhnutná potreba ochrany dieťaťa pred takýmto konaním spoločnosťou, ktorá je zakotvená v trestnoprávnych normách. K uvedenému je treba uviesť, že správanie obž. B. je typickým prejavom správania sa sexuálnych predátorov voči maloletým obetiam vo forme tzv. groomingu, kedy si sexuálny predátor najskôr získa dôveru a náklonnosť dieťaťa a jej rodičov, snaží sa vytvoriť situáciu, kde by mohol byt' s dieťaťom sám, pozýva dieťa von a na výlety bez dozoru rodiča, potom na rad prichádza normalizácia sexuálneho správania, ktorá začína navonok nevinnými dotykmi, ktoré si dieťa nespája s ničím sexuálnym, no predátor áno, napr. pohladenie po vlasoch, ruka cez rameno, šteklenie... následkom čoho sa dieťa sa stane menej ostražitým a dotyky zo strany predátora vníma ako niečo prirodzené, následne predátor vzbudzuje v dieťati prirodzenú zvedavosť o sexualitu, vedie rozhovory na túto tému, ukáže dieťaťu pornografický materiál a toto všetko dieťaťu opíše ako normálne a prirodzené. Nemožno sa stotožniť so strohým konštatovaním obžalovaného, že všetky dôkazy sú získané nezákonne, pričom obžalovaný neuvádza žiadne argumenty, na základe ktorých dospel k takémuto záveru. Na základe uvedeného považujem odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a dôvodný a navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podané odvolanie obž. A. B. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.“
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj splnomocnenec poškodenej nasledovne:
„V nadväznosti na doručenie doplneného odvolania zo dňa 13.02.2024 obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica zo dňa 04.12.2023, č. k. PB-12T/55/2023-428 si týmto dovoľujeme uviesť, že sa stotožňujeme s rozsudkom súdu prvej inštancie čo do kvalifikácie, vykonaného dokazovania aj vyhodnotenia jednotlivých dôkazov. Máme za to, že súd sa dôsledne zaoberal jednotlivými dôkazmi, ktoré preukazujú, že to bol práve A. B., ktorý práve maloletej poškodenej písal správy zachytené v znaleckom posudku Ing. Vladimíra Adámika. Vzhľadom na skutočnosť, že sám obžalovaný súdu predložil pomerne rozsiahlu komunikáciu medzi ním a matkou maloletej poškodenej H. G., je viac ako zrejmé, že táto je emotívne aj obsahovo značne odlišná od tej, ktorú viedol so samotnou maloletou poškodenou. Jednoznačným dôkazom o tom, s kým obžalovaný komunikáciu viedol, sú najmä hlasové správy, ktoré si s maloletou poškodenou vymieňal. Hoci sa obžalovaný snaží navodiť dojem, že jeho konanie nemôže byť považované za trestné, pretože maloletej poškodenej nevznikla žiadna ujma, v skutočnosti je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti relevantné najmä správanie samotného obžalovaného, ktoré bolo úplne zrejme trestným konaním. Pokiaľ ide o opakované vypočutie poškodenej maloletej, tomuto v prvom rade bránila splnomocnená zástupkyňa maloletej poškodenej, ktorá opakovane písomne orgánom činným v trestnom konaní predložila svoje námietky, spočívajúce najmä v obrane maloletej pred druhotnou viktimizáciou,
značným odstupom času od samotného skutku, vykonaním znaleckého dokazovania vyšetrením maloletej znalkyňou z odboru psychológia ako aj neúčelnosťou tohto úkonu, nakoľko existujú iné, objektívne zachytené, najmä písomné a zvukovo-obrazové dôkazy, ktoré zachytávajú komunikáciu medzi obžalovaným a maloletou poškodenou. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti, navrhujeme, aby odvolací súd zamietol odvolanie ako nedôvodné.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry ako aj splnomocnenec poškodenej navrhli odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. je z časti dôvodné, avšak z iných ako vytýkaných odvolacích dôvodov.
Z podaného odvolania a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta v prvom rade zákonnosť postupu pri neoboznamovaní sa s SMS správami, nemožnosti vypočutia maloletej F. G., nar. XX.XX.XXXX, ako aj zákonnosti odovzdania mobilného telefónu matkou maloletej, správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu. V uvedených dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným odvolaním sú vytýkané chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali v zmysle 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, že maloletá F. G., nar. XX.XX.XXXX nebola na hlavnom pojednávaní vypočutá, odvolací súd poukazuje na zákonný postup v zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. por., nakoľko boli splnené všetky podmienky na takýto postup. Skutočnosť, že samotná obhajoba počas čítania výpovede maloletej na hlavnom pojednávaní nežiadala aj prehrávanie zvukového záznamu z výsluchu maloletej, nemožno vytýkať okresnému súdu, nakoľko takáto nečinnosť ide podľa názoru odvolacieho súdu na vrub samotnej obhajobe.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi ako sú napríklad screenshoty sms správ obžalovaného s matkou maloletej, ako už správne poznamenaj aj prokurátor, tieto dôkazy neboli na hlavnom pojednávaní vôbec vykonané a súd môže oprieť svoje rozhodnutie len o zákonným spôsobom vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní a nie o to čo sa „nachádza v spise.“
K námietke obhajoby, že zabezpečený dôkaz a to mobilný telefón maloletej, bol vyšetrovateľovi predložený až dodatočne, je podľa názoru odvolacieho súdu zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že posledná komunikácia maloletej s obžalovaným cez tento telefón prebehla dňa 12.02.2019 v čase o 12.25.04 hodiny, správa od obžalovaného „Milujem ta najviac na svete,“ na čo reagovala matka maloletej dňa 12.02.2019 v čase o 14.44.18 hodiny správou „Takže takto si pisete.“ Nasledujúci deň a to 13.02.2024, matka maloletej išla na Obvodné oddelenie PZ podať trestné oznámenie, kedy aj poverenému príslušníkovi PZ dobrovoľne vydala mobilný telefón maloletej zn. Huawei Y550. Uvedená skutočnosť vyplýva zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 13.02.2019.
Rovnako pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného ohľadom svedkyne I. J., odvolací súd poznamenáva, že samotné čestné prehlásenie nie je možné v trestnom konaní považovať za použiteľný dôkaz. Na tieto účely je vždy potrebný výsluch danej osoby či už v prípravnom konaní prípadne na hlavnom pojednávaní a to až po zákonnom poučení, čo v prípade čestného prehlásenia absentuje.
V súvislosti s posudzovaním otázky zákonnosti konania predchádzajúceho napadnutým výrokom rozsudku odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., podľa ktorého dôvodom na zrušenie rozsudku sú len podstatné chyby konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo na obhajobu. Z obsahu uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že nie každé porušenie procesných ustanovení o konaní je dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ale musí ísť o podstatné chyby konania. Odvolací súd tak stál pre úlohou posúdiť, či obhajobou namietané postupy konania vykazujú rozpor s ustanoveniami, upravujúcimi postup v konaní a v prípade pozitívneho zistenia posúdiť, či ide o podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
V rámci riešenia otázky, či v dôvodoch odvolania namietaným postupom došlo k podstatným chybám konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolací súd musí konštatovať, že v súvislosti s obhajobou namietaným postupom nedošlo k podstatným chybám v konaní na okresnom súde. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu práva na obhajobu v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali vinu obžalovaného A. B. zo spáchania prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 201a Tr. zák. v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. V súvislosti s tvrdením obžalovaného A. B. v dôvodoch odvolania, podľa ktorého z jeho strany sa nejednalo o úmyselné konanie z jeho strany a okresný súd oprel jeho vinu o nezákonné dôkazy, nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne ustálil to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí vypočutých svedkov, oboznámených listinných dôkazov, ako aj vykonaného znaleckého dokazovania sa jednoznačne preukázalo, akým spôsobom obžalovaný komunikoval s maloletou F. G., nar. XX.XX.XXXX, aké návrhy z jeho strany boli maloletej adresované a hlavne kam s touto komunikáciou smeroval.
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené, že obžalovaný A. B. sa dopustil konania, ktorým prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
navrhol maloletej F. G., nar. XX.XX.XXXX osobné stretnutie v úmysle spáchať na nej trestný čin sexuálneho zneužívania a zároveň ju zvádzal k nemravnému životu.
Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný A. B. v dôvodoch svojho odvolania. S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. súdom prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom obhajoby o danosti v odvolaní namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. čo do výroku o jeho vine za nedôvodné.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 vo veci zákona č. 40/2024 Z. z. bol dňa 6. augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tak zanikajú účinky uznesenia Ústavného súdu SR z 28. februára 2024, ktorým súd čiastočne pozastavil účinnosť novely Trestného zákona publikovanej pod číslom 40/2024 Z. z..
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd musel reagovať na túto novovzniknutú situáciu a aplikovať do výroku o vine ako aj výroku o treste, Trestný zákon už aj so zakomponovanou novelou Trestného zákona publikovanou pod číslom 40/2024 Z. z., nakoľko aplikácia novelizovaného Tr. zák. je pre obžalovaného A. B. podstatným spôsobom priaznivejšia.
S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, ako aj treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je možné rozhodnúť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o vine obžalovaného a uložení mu trestu. Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu a zo správnych úvah z nich vyvodených, s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého je u obžalovaného A. B. potrebné priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov. V dôsledku spáchania dvoch prečinov zo strany obžalovaného musel odvolací súd aplikovať § 41 ods. 1 Tr. zák., čím sa musí ukladať úhrnný trest v prísnejšej trestnej sadzbe daného prečinu a to podľa § 201a Tr. zák.
Z toho dôvodu musel súd pristúpiť k aplikácií § 201a Tr. zák. kde je ustanovená trestná sadzba vo výmere 6-36 mesiacov. Za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 1 rok, pričom výkon tohto trestu mu podmienečne odložil za určenia skúšobnej doby 2 roky.
Krajský súd napokon pripomína, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti nielen pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), ale aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Preto takto uložený trest považuje aj odvolací súd za primeraný trest, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania páchateľa a zároveň za trest potrebný z hľadiska všeobecnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti.
Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.