Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-339-2007.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/339/2007
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Václav Kuna, Piaristická 2, 949 01 Nitra, vo veci oprávneného Dopravný podnik mesta Žilina, s.r.o., IČO: 36 007 099, Kvačalova 2, 011 40 Žilina, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokát, Námestie SNP 2/2, P.O. BOX 25, 015 01 Rajec, proti povinnému: B. Š., U.. XX.XX.XXXX, Q. N.Ň. XX.XX.XXXX, U. R. N. XX, XXX XX Ž., občan SR, takto
rozhodol:
I. Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a súčasne ju z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 22,30 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.01.2007 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 16,76 Eur, trov predchádzajúceho konania 27,88 Eur a trov exekúcie.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2011 súdny exekútor podal súdu podnet k zastaveniu exekúcie s poukazom na skutočnosť, že povinný zomrel.
I.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Z podnetu súdneho exekútora, ako aj z vlastnej činnosti súdu (dedičské konanie vedené na OS Žilina pod sp. zn. 15D/544/2009) súd zistil, že povinný zomrel dňa 08.04.2009. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania. Ďalej mal súd preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 15D/544/2009 zo dňa 28.06.2010 zastavené z dôvodu, že nie je možné určiť kompletný okruh dedičov po poručiteľovi.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. l písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že toto exekučné konanie voči povinnému má neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zomrel po začatí konania, pričom nedošlo k prevodu, resp. k prechodu predmetného dlhu na iný subjekt, preto s poukazom na tieto skutočnosti súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a súčasne o jej zastavení.
II.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pri rozhodovaní o tom, kto bude platiť trovy exekúcie v prípade úmrtia povinného po začatí exekučného konania bez zanechania majetku, postupoval súd s použitím analógie k vyššie citovanému ustanoveniu § 203 ods. 2 EP (a to so zreteľom na zmysel a účel tohto ustanovenia), keďže Exekučný poriadok túto konkrétnu situáciu výslovne neupravuje. Je však zrejmé, že sa jedná o podobnú situáciu k situácii predpokladanej v § 203 ods. 2 EP, nakoľko trovy exekúcie nemôžu byť vymožené od povinného. Preto povinnosť nahradiť tieto vzniknuté trovy súd uložil oprávnenému.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 62,50 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 29.01.2007.) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 22,30 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 13,28 Eur + DPH, z toho:
a/ 6,64 Eur za úkony v trvaní celkovo 55 minút - (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Kontrola návrhu na vykonanie
exekúcie - 10 minút; 2. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie + výzva povinnému - 30 minút; 2.Vyhotovenie prihlášky pohľadávky do dedičského konania - 15 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.
Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: prijatie návrhu, zaevidovanie a založenie spisu, vrátenie poverenia, archivácia, žurnalizácia, vystavenie daňového dokladu, návrh na zastavenie a vyúčtovanie, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko tento úkon je paušálne odmenený v zmysle § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky sumou 3,32 Eur, a preto priznaním odmeny za tento úkon aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);
b/ 6,64 Eur za 2 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie;
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 5,30 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 5,30 Eur;
3/ DPH 20% zo základu 18,58 Eur vo výške 3,72 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.