Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/158/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o

T. Y., T.. XX.XX.XXXX,

bytom I., O.. Z. XX/XX, do plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: N. Y., T.. X.X.XXXX, bytom I., O.. Z. XX/XX a neuvedeného otca v rodnom liste, v konaní o návrhu matky a dospelého dieťaťa na zvýšenie výživného t a k t o

rozhodol:

Súd návrh matky N. Y., T.. X.X.XXXX a dospelého syna T. Y., T.. XX.XX.XXXX o zvýšenie výživného v celom rozsahu zamieta.

Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.6.2007 sa matka maloletého syna domáhala zvýšenia výživného. V návrhu uviedla, že naposledy rozhodoval súd o výživnom rozsudkom P 68/91 zo dňa 14.3.1994, právoplatným dňa 14.10.1995, kedy určil výživné vo výške 350,- Eur otcovi, ktorého označila pred súdom a on otcovstvo priznal. Povinný I. X. M. si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil a žiadnym spôsobom jej na výživu ich syna neprispieval, ani žiadnym spôsobom nedal o sebe vedieť a z toho dôvodu o ňom nemá žiadne informácie. Dňa 11.8.2006 jej bolo priznané náhradné výživné od 1.5.2006. Uviedla, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mladšiemu synovi. Záverom uviedla, že od doby posledného rozhodovania značne vzrástli náklady na výchovu a výživu synov. Pracuje ako upratovačka s príjmom 8 955,- Sk, poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 1 080,- Sk, býva v prenajatom 2- izbovom byte, kde hradí 6 500,- Sk nájom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, dospelého syna, oboznámením sa s listinnými správami, so správami o príjmoch matky, so správou zo sociálneho prieskumu ako i s trvale pripojeným spisom , v ktorom súd nariadil rekonštrukciu.

Súd po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav:

Plnoletý syn sa narodil matke za slobodna. Ako otca uviedla občana Kuby - I. X. M., ktorý v tom čase býval a pracoval v Martine. Tohto aj pred súdom označila ako otca a on otcovstvo priznal. Na základe týchto údajov súd dňa 14.3.1994 rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do výchovy matke a menovaný bol zaviazaný platením výživného vo výške 350,- Sk mesačne od narodenia maloletého, zameškané výživné vo výške 13 650,- Sk súd povolil splácať po 200,- Sk mesačne. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že matkou označený otec dňa 26.6.1993 uznal otcovstvo pred Mestským súdom medzi W. C. K. T. Y..

Matka na informatívnom výsluchu k veci uviedla, že keď sa v nemocnici pýtali na otca dieťaťa, tam jeho meno a priezvisko neuviedla. S otcom maloletého sa zoznámila na Slovensku, keď pracovala v Tatranábytku Martin. Išlo o I. X. M.. Vie, že bola predvolaná na súd, alebo na sociálne oddelenie, kde sa ma pýtali na otca dieťaťa a tam uviedla meno otca. Vie, že sudkyňa komunikovala aj s príslušnými úradmi na Kube. Napokon sudkyňa uviedla, že prišli dokumenty z Kuby, kde otec uznal otcovstvo, ako sa uvádza v odôvodnení rozsudku. Určite vie, že sa to muselo dávať aj prekladať, preto to celé konanie dlho trvalo a až napokon na základe týchto dokumentov vydala sudkyňa rozsudok, ktorým jej dieťa zverila do výchovy a otca zaviazala platením výživného. O tom, že či bol tento údaj zaznamenaný v rodnom liste dieťaťa, túto skutočnosť neskúmala. Pokladala vec za vybavenú. V rozhodnutí to považovala za jasne vysvetlené. Nemala vedomosť o tom, že by to malo byť aj vo výroku rozhodnutia, resp. mal byť zo strany súdu učinený postup, aby dieťaťu v rodnom liste bolo na základe predložených dokumentov zapísané v kolonke meno otca. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť nikdy neplnil. Žiadnym spôsobom na výživné neprispieval, nedal o sebe vedieť. Žiadne informácie o jeho osobných pomerov nemá. Počas celých 17 rokov sa otec o dieťa nezaujímal, nekontaktoval ju. O výživné žiadala v roku 2006, keď si uplatňovala nárok na výživné cez Centrum pre medzinárodnú ochranu detí Bratislava, mal to na starosti p. G.. Úrad práce jej doteraz platným rozhodnutím priznal náhradné výživné na syna vo výške 350,- Sk. Od doby rozhodnutia súdu od roku 1994 o povinnosti otca platiť výživné vo výške 350,- Sk mesačne životné náklady značne vzrástli. Podrobne sa vyjadrila k svojim osobným a majetkovým pomerom, ako aj k potrebám už dospelého syna.

Z rodného listu už plnoletého dieťaťa na č.l. 51 mal súd za preukázané, že údajný otec v rodnom liste zapísaný nie je. Z tohto dôvodu súd dňa 27.2.2009 konanie zastavil, nakoľko ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, matka a dospelý syn nepreukázali, že otcom T. Y. je I. Y. M. a súd s ním nemôže konať ako s účastníkom konania. Voči rozhodnutiu podala odvolanie matka. Maloletý syn po začatí konania dovŕšil plnoletosť a vyjadril súhlas s odvolaním matky. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že doporučuje uznesenie okresného súdu o zastavení konania potvrdiť vzhľadom na to, že súd nemal preukázané, že menovaný je otcom maloletého dieťaťa i napriek vydanému rozsudku sp.zn. zo dňa 14.3.1994.

Krajský súd uznesením sp.zn. zo dňa 19.5.2009 predmetné uznesenie okresného súdu zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou prvostupňového súdu bude potrebné pripojiť spis , oboznámiť sa s dokladom, a to vyhlásením I. X. M. o tom, že uznáva otcovstvo k T. Y..

Z dôvodu, že základný spis maloletého dieťaťa sa súdu nepodarilo pripojiť, bola vykonaná dôsledná previerka v archíve súdu, ako možné založenie do iného súvisiace spisu, vykonala sa rekonštrukcia spisu. V registri 12 Nc z roku 1991 bolo zistené, že spis 12 NC 502/91 vo veci uznania otcovstva k mal. Y., bol prevedený do P registra pod sp. z. .

Z vyjadrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2009, č.l. 78 mal súd za zistené, že dieťa sa v evidencii Osobitnej matriky MV SR nenachádza, matka dieťaťa nepožiadala o zápis narodenia do osobitnej matriky.

Po vykonanej rekonštrukcii súd nezistil, že existuje vyhlásenie otca o uznaní otcovstva.

Súd nad rámec vo veci zabezpečil preklad potrebných listín a žiadal justičné orgány na Kube, aby vykonali dôkaz výsluchom označeného otca I. X. M. za účelom či v minulosti uznal alebo neuznal

otcovstvo k maloletému. Prvá žiadosť o právnu pomoc - žiadosť o vykonanie dôkazu bola vyhotovená zo dňa 10.05.2010 č.l. 97, druhá žiadosť o právnu pomoc zo dňa 10.12.2010. Z vyjadrenie Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Havane adresované Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej iba MS SR), na č.l. 174 vyplýva, že neboli poskytnuté žiadne informácie. Z odpovede MS SR zo dňa 11.07.2012 na č.l. 225 bolo zistené, že nie je možné lokalizovať osobu-otca, pretože údaje vrátane dátumu narodenia nepostačujú na jeho lokalizáciu. Vzhľadom na potrebné ďalšie informácie pre kubánske orgány za účelom lokalizácie domnelého otca súd zabezpečoval ďalšie identifikačné údaje domnelého otca. Súdu sa v konaní podarilo zistiť rodné číslo potrebné pre lokalizáciu, na túto skutočnosť súd poukázal v žiadosti zo dňa 10.04.2012, č.l. 212a.

Z listu MS SR zo dňa 16.05.2012 na č.l. 245 je zrejmé, že Veľvyslanectvo SR v Havane bolo informované o zistení rodného čísla otca a aj napriek tomu, neboli doposiaľ vybavené žiadosti súdu o doručenie potrebných listín a vykonanie výsluchu.

Súd konštatuje, že z rekonštrukcie spisu mal za zistené z rozsudku č.l. 5, že maloleté dieťa bolo zverené do výchovy matke o otec bol zaviazaný platiť výživné, vrátane zameškaného výživného.

Z rodného listu dieťaťa na č.l. 51 má súd za zistené, že otec je neuvedený.

Na pojednávaní konanom dňa 22.03.2013 súd nezistil nové skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že označený otec dieťaťa, právne otcom maloletého.

Súd po riadnom zistení skutkového stavu a vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný s ohľadom na vyššie poukázané, pretože neexistujú žiadne listinné dôkazy, ktoré preukazujú otcovstvo označeného otca, rodný list dieťaťa s uvedením otca dieťaťa, ani rozhodnutie súdu, ktorým by bol za otca určený. Tiež neexistujú doklady-zápisnica, z ktorej by bolo zrejmé, že k určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov, na matrike, resp. na súde. Možno sa iba domnievať, že označený je otcom dieťaťa. Právne vychádzajúc zo všetkých dostupných relevantných listín možno konštatovať, že za aktuálneho právneho stavu, otec dieťaťa nie je známy. Potom ak mal súd za osvedčené, že otec dieťaťa právne neexistuje, existuje taká zásadná prekážka v konaní, pri ktorej nie je možné návrhu matky vyhovieť.

V danom predmete konania matka navrhovala zaviazať otca platením zvýšeného výživného na mal. dieťa, t.j. účastník na strane povinnosti má vystupovať otec dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V danej veci možno jednoznačne povedať, že účastník, v tomto prípade označený otec v konaní nie je vecne legitimovaný, a teda nemôže byť ani subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní

rozhoduje, t.j. nemôže byť subjektom povinnosti, ktorá by mu vyplývala z rozhodnutia súdu, v prípade, že by bol zaviazaný platiť výživné.

Podľa hmotného práva (zákona o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti je povinnosťou rodičov. Zistený nedostatok vecnej legitimácie má v predmetnej veci taký následok, že označený otec, za zisteného skutkového stavu nemôže byť subjektom povinnosti, o ktorej v konaní ide, pretože nie je otcom maloletého, tak ako ho označuje v návrhu matka. Tieto skutočnosti majú za následok, že súd nemohol vyhovieť návrhu matky o zvýšenie výživného, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že všetky preklady listín boli realizované za účelom práva jedného z účastníkov na právo na prístup súdu v jeho rodnom jazyku. Prejavom právnej rovnosti účastníkov civilného procesu je aj ich právo konať pred súdom v materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, vyjadrené v druhej vete ustanovenia Z uvedeného trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát ( in fine); ich náhradu štátu preto nemožno účastníkovi uložiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).