Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-196-2010.pdf
PDF · 89.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/196/2010
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, 92122 Piešťany, IČO: 36234176, proti povinnému: A. B., nar. XX. X. XXXX, C. D. X/XX, XXXXX E. F., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej pod sp. zn. EX 42/10 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Juhásom, so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava, o vymoženie 153,26 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pod sp zn. EX 42/10 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť povinnému na účet právneho zástupcu - JUDr. Peter Rybár s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, trovy právneho zastúpenia vo výške 82,87 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povoľuje odklad exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, pod sp. zn. EX 42/10 do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie č. k. 5Er/196/2010.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 030361 * zo dňa 25. 03. 2010 okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, so sídlom exekútorského úradu Matuškova 1, 917 01 Trnava.
2. Okresnému súdu Žiar nad Hronom bolo dňa 07. 12. 2018 doručený návrh povinnej na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie. Povinná uviedla, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyplývajúceho z Rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom zo dňa 27. 05. 2009 pod sp. zn.: A 1019/2009, a následnej žiadosti o vydanie poverenia došlo zo strany Okresného súdu Žiar nad Hronom k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. Vo veci konajúci rozhodca však pri vydávaní predmetného exekučného titulu pochybil, keď tento vydal v absolútnom rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom pri vydávaní exekučného titulu bol daný najmä tým, že vo veci konajúci súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným v zmysle ustanovení § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
3. Hlavným dôvodom pre zastavenie predmetnej exekúcie je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku to, že výkon exekučného titulu (vydaného v zrejmom rozpore so zákonom) by bol v rozpore s verejným poriadkom. Legálnou definíciou pojmu verejný poriadok je možné pod pojem „rozpor s verejným poriadkom“ subsumovať najmä rozpor výkonu exekučného titulu s princípom dobrých mravov. Z povahy prejednávanej veci je zrejmé, že výkon exekučného titulu vydaného vyššie uvedeným rozhodcom, pri ignorovaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je tak v rozpore zo zákonom, ako i dobrými mravmi a v neposlednom rade s princípom ochrany spotrebiteľa vyjadrenom v primárnom
práve Európskej únie, a teda bezpochyby v rozpore s hodnotovým zázemím spoločnosti, ako i v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a porušuje základy spoločenského poriadku. Vykonanie predmetného exekučného titulu, prostredníctvom ktorého by oprávnený získal plnenie, na ktoré nemá nárok, by teda bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako i v rozpore s verejným poriadkom.
4. Rozhodcovskou doložkou, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska povinného. Dohodou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1) OZ). Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska a to podľa príslušných predpisov upravujúcich civilný proces a s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie – známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou v prospech podnikateľa. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (§ 53 ods. 1) OZ) ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v preformulovanej dohode, prostredníctvom rozhodcovskej doložky, určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcu. Táto dohoda predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho postavenia podnikateľa voči slabšej strane – spotrebiteľovi. S odkazom na judikatúru všeobecných súdov, ktoré výkon exekúcie v rovnakých konaniach nepovolili (resp. zastavili), poukazujeme na neprijateľnosť tejto podmienky, ktorá v tomto prípade nebola individuálne dojednaná. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je rozhodcovská doložka dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy, ak má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Podstatou rozhodcovského konania by malo byť, prostredníctvom zmluvnej voľnosti, záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu, ktorého si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcu, nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu, ako slabšej strane, zákonom. Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. Spotrebiteľ (povinný) na rozdiel od podnikateľa (oprávneného) nemohol v prejednávanom prípade nijako ovplyvniť výber osoby rozhodcu. Na základe uvedeného tak predmetná rozhodcovská doložka je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, na základe čoho konajúci rozhodca – JUDr. Radim Kuchta nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je tak nulitným aktom, ktorý zároveň nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
5. Povinná navrhla, aby súd rozhodol tak, že výkon exekúcie vedenej Okresným súdom Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Er/196/2010 odkladá, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie, ďalej exekúciu zastaví a vyhlási ju za neprípustnú a povinnej prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Okresný súd dňa 22. 03. 2019 zaslal návrh povinnej na vyjadrenie oprávnenému ako aj súdnemu exekútorovi. Žiadne vyjadrenie k predmetnému návrh doručené nebolo.
7. Dňa 22. 11. 2019 súdny exekútor súdu vrátil poverenie na vykonanie exekúcie a doručil konečné vyúčtovanie exekučného konania EX 42/2010, v ktorom uviedol, že bolo ukončené exekučné konanie vyhlásením konkurzu č. k. 27OdK/213/2019, OS Nitra. Súdny exekútor uviedol, že doposiaľ vymožená pohľadávka vo výške 300 Eur bola poukázaná na účet oprávneného. Trovy exekučného konania vo výške 200 Eur sa skladajú z týchto položiek: I. Odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii 60 Eur II. Náhrada hotových výdavkov 106,67 Eur III. Náhrada za stratu času 0 Eur IV. Odmena za zriadenie exekučného záložného práva 0 Eur V. + 20% DPH 33,33 Eur
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadku“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (a), veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (b).
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“); rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa § 4 ods. 2 ZRK; rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
17. Okresný súd mal za preukázané, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Nitra č. k. 27OdK/213/2019 dňa 14. 11. 2019.
18. Súd výzvou doručenou oprávnenému dňa 23. 07. 2024 vyzval na predloženie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom spolu s prílohami a všeobecnými podmienkami za účelom ich preskúmania. Oprávnený podaním doručeným súdu 01. 08. 2024 predložil úverovú zmluvu č. 3611212583 z 22. 11. 2006 a úverové zmluvné podmienky. Z ustanovenia § 18 Hlavy 14. Záverečných ustanovení Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22. 11. 2006, vyplynulo, že: „majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329, Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Obe strany tiež podľa tejto rozhodcovskej doložky berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné a že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmych kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné.“
19. Zmluva o úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1. 4. 2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §53 a nasl. OZ. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do 31. 12. 2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a aplikoval ustanovenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007, ako aj ustanovenia§ 3 ods. 1,2 citovaného zákona, § 53, §54 ods. 1,2 OZ v znení účinnom do 31. 12. 2007.
20. Súd je toho názoru, že rozhodcovská doložka formulovaná oprávneným v úverových zmluvných podmienkach zmluvy spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Voľba rozhodcu bola uskutočnená jednostranne. Ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári nepochybne predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať. Oprávnený mohol na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, ktorého si sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Konanie pred rozhodcovským súdom totiž v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu alebo rozhodcovi bude vec predložená. Povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah návrhu zmluvy, ani obsah rozhodcovskej doložky, preto nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v súlade s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
21. Keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a následne vydať rozhodcovský rozsudok. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
22. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
23. Podľa §56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
24. Právny zástupca povinnej si zároveň uplatnil vyúčtovaním náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 82,87 Eur.
25. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 33,19 eura 165,97eura.
26. Podľa § 10 ods. 4 vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 14 ods. 2 písm. f) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby - ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu.
28.Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právnym zástupcom povinnej uplatňované trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou a preto povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v ním uplatnenej výške 82,87 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné