Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/369/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., X. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Michaela Dobríková, advokátska kancelária, s.r.o., Jilemnického 8, Martin, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 298,74 Eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 298,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 298,74 Eur od 31.01.2012 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 309,05 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2012 sa navrhovateľka domáhala zaviazať odporcu zaplatiť jej sumu 331,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 31.01.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že navrhovateľka s odporcom uzavrela poistnú zmluvu č. XXX-XXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania „administratívny pracovník“. Navrhovateľka pre klienta jej zamestnávateľa predložila oneskorene súhrnný výkaz, za čo bola klientovi uložená pokuta Daňovým úradom Žilina I. Klient si ju uplatnil voči zamestnávateľovi navrhovateľky a ten voči nej v zmysle . Uvedenú poistnú udalosť oznámila navrhovateľka odporcovi, ktorý však odmietol poskytnúť náhradu škody.

Spolu s návrhom navrhovateľ pripojila výzvu na poskytnutie poistného plnenia; výzvu na vyrovnanie záväzku; príjmový pokladničný doklad; vyjadrenie likvidátora; rozhodnutie o uložení pokuty; návrh poistnej zmluvy.

Súd vydal vo veci dňa 25.09.2012 platobný rozkaz č.k. -14, voči ktorému odporca podal v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom namieta premlčanie a že navrhovateľka nepreukázala uhradenie pokuty a teda nepreukázala, že došlo k poistnej udalosti..

Následne súd nariadil ústne pojednávanie na deň 01.02.2013 a 22.03.2013, na ktoré predvolal navrhovateľku, právneho zástupcu navrhovateľky a odporcu. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu a vyjadrením sa právneho zástupcu odporcu, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým: výzvu na poskytnutie poistného plnenia; výzvu na vyrovnanie záväzku; príjmový pokladničný doklad; vyjadrenie likvidátora; rozhodnutie o uložení pokuty; návrh poistnej zmluvy; odpor proti platobnému rozkazu; vyjadrenie odporcu zo dňa 12.04.2012 k škodovej udalosti; oznámenie Daňového úradu Žilina I; žiadosť o preplatenie pokuty; doklad o úhrade pokuty zo dňa 17.10.2011, doklad o preplatení pokuty zo dňa 15.11.2011 a pracovnú zmluvu zo dňa 31.07.1992; kópiu škodového spisu a poistnej zmluvy s prílohami; čestné vyhlásenie S..Q.; súhrnný výkaz; pracovnú náplň a obchodnú zmluvu; všeobecné poistné podmienky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Súd mal preukázané, že dňa 05.09.2001 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe návrhu poistnej zmluvy č. XXX-XXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania hlavného pracovného pomeru - administratívny pracovník, a to od 06.09.2001 na dobu neurčitú. Zo zmluvy taktiež vyplýva zamestnávateľ navrhovateľky. (l.č. 41 obsahu spisu)

Podľa článku II Zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou poistnej zmluvy, poistenie sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ jeho zodpovednosť vznikla výlučne podľa , prípadne iných predpisov upravujúcich pracovnoprávnu zodpovednosť poisteného za škodu.

Z predloženej Obchodnej zmluvy mal súd zistené, že bola uzavretá medzi zamestnávateľom navrhovateľky a jeho klientom dňa 10.02.1997, na základe ktorej zamestnávateľ navrhovateľky bol povinný spracovávať ročnú závierku. Mesačne účtovníctvo, ako aj priznanie DPH do termínu jeho podania na DÚ,... (l.č. 99)

Súd mal preukázaný pracovný pomer navrhovateľky v spol. H. O., W..Y..R.. Ž. Pracovnou zmluvou zo dňa 31.07.1992 s nástupom do práce dňa 21.08.1992. Z pracovnej náplne vyplýva jej funkcia - vedúci účtovného a mzdového servisu. Okrem iných činností bola podľa tejto náplne povinná zhotoviť súhrnný výkaz na DPH a zhotoviť daňové priznanie na DPH do termínu na podanie uvedených priznaní vrátane odovzdania uvedených výkazov zákazníkovi dohodnutou formou - elektricky, osobne. (l.č. 39 a 98 obsahu spisu)

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že navrhovateľka predložila súhrnný výkaz DPH klientovi jej zamestnávateľa po zákonom stanovenej lehote, t.j. po 25.04.2007. Tento súhrnný výkaz bol podaný na DÚ až dňa 07.05.2007, a to zavinením navrhovateľky.

V dôsledku nedodržania zákonom stanovenej lehoty na predloženie súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 v zmysle , ktorá uplynula dňom 25.04.2007, nakoľko bol predložený až dňa 07.05.2007, bola daňovému subjektu uložená pokuta vo výške 331,93 Eur rozhodnutím Daňového úradu Žilina I zo dňa 04.10.2011. (l.č. 6 obsahu spisu)

Daňový subjekt - klient zamestnávateľa navrhovateľky túto uloženú pokutu zaplatil dňa 17.10.2011 a žiadal zamestnávateľa navrhovateľky o jej preplatenie z dôvodu nedodržania lehoty na podanie súhrnného výkazu. Zaplatenie pokuty vyplýva z predloženého výpisu z účtu klienta zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 17.10.2011. (l.č. 36-37 obsahu spisu)

Následne zamestnávateľ navrhovateľky zaplatil svojmu klientovi sumu 331,93 Eur dňa 15.11.2011, čím preplatil úhradu pokuty v dôsledku pochybenia navrhovateľky, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu. (l.č. 38)

Danú sumu zamestnávateľ navrhovateľky od nej požadoval v zmysle , v dôsledku čoho navrhovateľka zaplatila svojmu zamestnávateľovi sumu 331,93 Eur dňa 31.01.2012, čo preukazuje príjmový pokladničný doklad PV XXXXXXXX.

Podľa zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom.

Zároveň zamestnávateľ navrhovateľky opodstatnene požadoval preplatenie úhrady pokuty od odporkyne.

Odporkyňa na základe poistnej zmluvy požadovala od odporcu poistené plnenie, ktorému riadne oznámila poistnú udalosť dňa 16.12.2011, avšak odporca odmietol poskytnúť poistné plnenie z dôvodu premlčania práva na náhradu škody a škodovú udalosť ukončil na základe vyjadrenia likvidátora zo dňa 23.12.2011 bez plnenia.

Keďže navrhovateľka pred začatím pojednávania zobrala bez uvedenia dôvodu návrh späť v časti 33,19 Eur s príslušenstvom, súd konanie v tej časti zastavil uznesením zo dňa 01.02.2013 a predmetom konania tak zostala suma 298,74 Eur.

Medzi účastníkmi konania nebola žiadna skutočnosť sporná. Odporca následne po preukázaní všetkých listinných dôkazov nič z tvrdených skutočností nenamietal. Namietal iba premlčanie z dôvodu, žer začiatok objektívnej premlčacej doby sa viaže na čas, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Udalosťou, z ktorej škoda vznikla, nie je rozhodnutie o uložení pokuty, ale samotný protiprávny úkon - porušenie právnej povinnosti, a to v danom prípade oneskorené podanie súhrnného výkazu.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

Podľa pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 a 15 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona.11ab) Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákona.

V danom prípade uplynula lehota na predloženie súhrnného výkazu dňa 25.04.2007 a pokuta bola daňovému subjektu uložená dňa 04.10.2011, teda bola uložená v zákonom stanovenej 5-ročnej lehote.

Daňovému subjektu vznikla škoda najskôr dňom doručenia rozhodnutia DÚ o uložení pokuty, t.j. 10/2011, pretože až vtedy bol uznaný za vinného zo spáchania daňového deliktu a bol povinný zaplatiť pokutu.

Názor odporcu ohľadom premlčania považuje súd za nesprávny, a to aj z dôvodu, že v takom prípade, ak by daňový úrad uložil pokutu tesne pred uplynutím 5-ročnej zákonom stanovenej lehoty na uloženie pokuty od porušenia povinnosti, resp. po 2 rokoch od porušenia, nikdy by sa poistený nedomohol poistného plnenia, nakoľko poisťovňa by namietala premlčanie, čo by sa však priečilo úmyslu zákonodarcu, ako aj poistná zmluva by bola špekulatívna len v prospech poisťovne, nakoľko poistený by iba platil poistné, ale za také porušenie povinnosti a následného uloženia pokuty po minimálne 2 rokoch od porušenia by nedošlo k poistnému plneniu z dôvodu namietania premlčacej lehoty. Toto by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle .

Predsa nie je možné, aby sa premlčalo právo skôr, ako vôbec nejaká škoda vznikla. Názor odporcu je teda nesprávny aj v tom, že podľa neho by sa právo premlčalo do 2 rokov od škodovej udalosti, t.j. v danom prípade do 04/2009. hoci pokuta môže byť uložená do 5 rokov, t.j. v danom prípade do 26.04.2012, v dôsledku čoho by sa premlčalo skôr, ako by bola uložená pokuta. Teda podľa názoru odporcu právo bolo premlčané skôr, než vôbec bola uložená pokuta a než vôbec došlo ku škode daňovému subjektu, následne zamestnávateľovi navrhovateľky a následne samotnej navrhovateľke.

S týmto názorom však nemožno súhlasiť.

Vzhľadom na uvedené súd je názoru, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko hoci k porušeniu povinnosti došlo po 25.04.2007, pokuta bola uložená až dňa 04.10.2011 (v zákonom stanovenej lehote) a žalobný návrh bol podaný dňa 21.05.2012, pričom šetrenie škodovej udalosti bolo ukončené dňa 23.12.2011.

Teda navrhovateľka sa na súde domohla svojho práva v premlčacej lehote, teda nárok nie je premlčaný.

Na základe uvedeného súd posúdil námietku odporcu za neopodstatnenú.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 22.03.2013 pred súdom uviedol, že jediný dôvod, pre ktorý žiada žalobu zamietnuť, je práve namietanie premlčania, avšak pokiaľ súd ustáli, že nedošlo k premlčaniu, tak u ich strany nie je žiadna prekážka, žiadny dôvod pre poskytnutie poistného plnenia.

Pokiaľ odporca v podanom odpore namietal niektoré skutočnosti ohľadom preukázania škodovej udalosti, po vykonanom dokazovaní toto už nenamietal, všetky tvrdené skutočnosti boli riadne preukázané a medzi účastníkmi neboli sporné.

Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že odporca v rámci šetrenia škodovej udalosti nenamietal preukázanie škodovej udalosti. Namietal iba premlčanie. Samotnú škodovú udalosť namietal len v podanom odpore, avšak po vykonanom dokazovaní od toho upustil.

Keďže súd ustálil, že nárok nie je premlčaný a medzi účastníkmi konania neboli sporné žiadne ďalšie skutočnosti a všetky skutočnosti tvrdené navrhovateľkou boli riadne preukázané, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy, ktorá bola predmetom konania.

Navrhovateľka si uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 31.01.2012 až do zaplatenia.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády SR č. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžné poistné nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľke právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľkou vo výške 9 % ročne v zmysle nariadenia vlády SR č. , a to od 31.01.2012. Navrhovateľka síce odôvodnila začiatok omeškania ako deň, kedy zaplatila danú škodu zamestnávateľovi, avšak súd posúdil, že odporca sa dostal do omeškania už pred týmto dátumom, keďže odporca ukončil poistné šetrenie dňa 23.11.2011 a tak v zmysle plnenie je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia. Súd však nemôže prekročiť návrh navrhovateľky a prisúdiť viac, než čoho sa domáha, a to s poukazom na ust. Na základe toho priznal úroky z omeškania až od 31.01.2012, teda tak, ako požadovala navrhovateľka.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľky, a tak súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zastavenej časti podľa , na základe čoho mal odporca nárok v danej časti na náhradu trov konania, keďže navrhovateľka procesne zavinila trovy konania, súd však nezistil vznik žiadnych trov na strane odporcu.

Vo zvyšnej časti bola navrhovateľka plne úspešná, preto súd o trovách v danej časti rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe toho súd analogicky aplikoval ust. , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľka si prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 22.03.2013 uplatnila náhradu trov konania za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 24,90 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur, 2/ podanie žaloby v sume 24,90 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur, 3/ písomné podanie zo dňa 10.12.2012 v sume 24,90 eur + režijný paušál v sume 7,63 eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 01.02.2013 v sume 24,90 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur, 5/ porada s klientom dňa 01.02.2013 v sume 24,90 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur, 6/ účasť na pojednávaní dňa 22.03.2012 v sume 24,90 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + náhrada cestovných nákladov za cestu osobným motorovým vozidlom dňa 01.02.2013 za cestu Martin - Žilina a späť v sume 14,78 eur a 14,86 eur, náhrada za stratu času v sume 104,08 eur + 20%DPH.

Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie v zmysle , pre ktoré by navrhovateľke ako úspešnému účastníkovi v konaní nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.

V zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom trov právneho zastúpenia sumu 309,05 eur (súd priznal odmenu za úkony právnej služby z výšky súdom priznaného plnenia), pozostávajúcu:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 23,24 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 6,17 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 37,04 eur,

2. za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 23,24 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 6,50 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 37,04 eur,

3. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 01.02.2013 sumu 23,24 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 6,21 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 37,26 eur,

4. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 22.03.2013 sumu 23,24 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume 6,21 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 37,26 eur,

5. náhrada cestovného na pojednávanie dňa 01.02.2013 a 22.03.2013 za použitie osobného motorového vozidla za cestu Martin - Žilina a späť, 52 km, spotreba 6,7 l na 100 km, cena pohonných hmôt 1,510 eur a 1,534 eur, dňa 01.02.2013: náhrada za km = 52 x 0,183 = 9,51 eur + náhrada za spotrebu: 52 km x 6,7 x 1,510/100 = 5,27 eur, spolu suma 14,78 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky a dňa 22.03.2013: náhrada za km = 52 x 0,183 = 9,51 eur + náhrada za spotrebu: 52 km x 6,7 x 1,534/100 = 5,35 eur, spolu suma 14,86 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky, spolu suma 29,64 eur + 20% DPH v sume 5,92 eur, spolu suma 35,56 eur,

6. náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Žilina trasa Martin - Žilina a späť na pojednávanie dňa 01.02.2013 a 22.03.2013, 8 polhodín x 13,01 eur, spolu suma 104,08 eur podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky + 20% DPH v sume 20,81 eur, spolu suma 124,89 eur.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby

- písomné podanie zo dňa 10.12.2012 (č.l. 35), nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania. Ustanovenie predpokladá náhradu účelne vynaložených trov konania. Uvedené podanie navrhovateľky zo dňa 10.12.2012 nie je vyjadrením vo veci samej tak, ako to predpokladá cit. vyhl. v ust. písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, v tomto podaní právna zástupkyňa navrhovateľky iba uviedla, že predkladá súdu požadované listiny (žiadosť o preplatenie pokuty), doklad o úhrade pokuty, doklad o preplatení pokuty, pracovnú zmluvu navrhovateľky).

Súd nepriznal navrhovateľke ani náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby

- porada s klientom dňa 01.02.2013, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania a ust. predpokladá náhradu účelne vynaložených trov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľky súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že dňa 01.0.2013 sa konala porada medzi právnou zástupkyňou navrhovateľky a navrhovateľkou, ďalej čo konkrétne bolo predmetom tejto porady, v akom časovom rozpätí sa porada konala.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 309,05 eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľky, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).