Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4P-79-2012.pdf
PDF · 76.67 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľky T.. E. P. S.. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., J. S. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné námestie 4, proti odporcovi H. P. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., J. S. XXX/XX, za účasti maloletej H. P. nar. X.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. F. R. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd zveruje maloletú H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Podľa dohody rodičov súd upravuje styk otca s maloletou H. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou H. stýkať každý víkend v nepárnom týždni v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý utorok v čase od 15.00 hod. do stredy rána do 8.00 hod. Matka je povinná v stanovený čas dieťa pripraviť otcovi, pred svojim bytom odovzdať a otec je povinný maloleté dieťa odovzdať na tom istom mieste matke.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom, z ktorého sa narodilo jedno dieťa a to maloletá H. dňa X.X.XXXX, rozviedol. Navrhla upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej na čas po rozvode. Za príčinu rozvratu manželstva označila množstvo konfliktov a problémov, v dôsledku ktorých došlo k vzájomnému citovému ochladeniu účastníkov konania a ukončeniu manželského spolužitia.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Nepoprel existenciu problémov, avšak tvrdil, že obnovenie manželského spolužitia je možné. Nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva odôvodnil aj svojim náboženským presvedčením. Tvrdil, že narušenie manželských vzťahov nespôsobil.
Kolízna opatrovníčka navrhla za predpokladu rozvodu tohto manželstva upraviť práva a povinnosti rodičov tak, že maloletá H. bude zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu výživným 100 eur podľa dohody rodičov a súčasne navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom podľa dohody rodičov. Odporca totiž alternatívne sa vyjadroval aj k možnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu za predpokladu, že by súd jeho nesúhlas s rozvodom manželstva neakceptoval a manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Obaja účastníci konania boli na pojednávaní, po vyhlásení rozsudku sa práva odvolania vzdali a tak v tomto konaní súd v zmysle § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v odôvodnení uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a s prihliadnutím na zistený skutkový stav, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému vedením matriky, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.