Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12T-121-2012.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. marca 2013 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Obžalovaná:
P. U., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove n/T., trvale bytom O., O. č. XXXX/X, okr. Vranov n/T., nezamestnaná, u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e
v priebehu školského roka 2011/2012, teda od 01.11.2011 do 17.04.2012 v obci O., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonná matka mal. F. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. K., nar. XX.XX.XXXX, žiakov Cirkevnej základnej školy Jána Pavla II., O., okr. Vranov nad Topľou, ktorej zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojich detí, z nedbanlivosti nezabezpečila riadnu dochádzku svojich detí do základnej školy a tak ich vydala nebezpečenstvu spustnutia, čo viedlo k tomu, že jej dcéra mal. F. K.Á. vymeškala 384 neospravedlnených vyučovacích hodín a syn mal. I. K. vymeškal 396 neospravedlnených vyučovacích hodín,
teda
vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý život a taký čin páchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
tým spáchala
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona,
Za to jej súd ukladá
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri rovnováhe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šiestich ) mesiacov. Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala na obžalovanú P. U. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaná P. U. vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaná odpovedala na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené jej v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a splnomocnenkyne opatrovníka súd vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovanou sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaná je vinná zo skutku uvedeného v obžalobnom návrhu, pretože mal za preukázané, že obžalovaná svojim konaním po objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a ) Tr. zákona.
Obžalovaná svojim konaním po objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu tohto trestného činu tým, že porušila svoju zákonnú povinnosť ako matka mal. F. K. ako aj I. K. dbať sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojich detí. Mal. F. K. a mal. I. K. sa neplnenia povinnej školskej dochádzky dopúšťali v priebehu školského roka 2011/2012. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanej bolo v predmetnej trestnej veci vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa PZ dňa 12.4.2012, ktoré bolo obžalovanej doručené dňa 17.4.2012, súd vychádzajúc z ust. § 122 ods. 13 Tr. zákona spáchanie tohto skutku obžalovanou ohraničil práve dobou doručenia predmetného uznesenia o vznesení obvinenia obžalovanej U. dňa 17.4.2012. Vychádzajúc zo správy Cirkevnej základnej školy Jána Pavla II., podľa ktorej sa zanedbávania školskej dochádzky obe mal. deti dopúšťali nie hneď od začiatku školského roka, ale až od novembra roku 2011 súd oproti obžalobe ustálil začiatok páchania predmetného skutku na toto obdobie. Rovnako opierajúc sa o správu Cirkevnej základnej školy Jána Pavla II. v obci O. o počte neospravedlnených vymeškaných hodín v prípade oboch vyššie uvedených mal. detí obžalovanej U. súd určil, že za obdobie od 01.11.2011 do 17.4.2012 mal. F. K. vymeškala 384 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. I. K. v tom istom období vymeškal 396 neospravedlnených vyučovacích hodín. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ si od 18.4.2012 mal. F. K. ako aj mal. I. K. naďalej neplnili svoju povinnú školskú dochádzku, takéto konanie obžalovanej v prípade naplnenia všetkých zákonných podmienok sa bude posudzovať ako nový skutok. Prihliadajúc na počet vymeškaných hodín u oboch mal. detí a predovšetkým na skutočnosť, že tieto mal. deti si neplnili svoju povinú školskú dochádzku v školskom roku 2011/2012 v období od 01.11.2011 do 17.4.2012, čiže počas obdobia skoro 6 mesiacov, súd dospel k záveru, že takéto obdobie možno považovať za dlhší čas v zmysle ust. § 138 písm. b) Tr. zákona a teda z dôvodu tohto závažnejšieho spôsobu konania bolo potrebné konanie obžalovanej právne posúdiť ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 od. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovanej je daná formou vedomej nedbanlivosti v zmysle ust. § 16 písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaná vedela, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem spoločnosti na riadnom plnení školskej dochádzky jej mal. detí, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov.
Obžalovaná sa skutku dopustila ako trestne zodpovedný subjekt.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie len k výroku o treste a to výsluchom obžalovanej P. U. a splnomocnenkyne opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou Mgr. A. ako aj listinnými dôkazmi uvedenými v ďalšom texte, na základe čoho mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaná P. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v jej starostlivosti sú v súčasnosti mal. X. vo veku 12 rokov, mal. I. vo veku 9 rokov, mal. D. vo veku 4 rokov a mal. Q. vo veku 6 rokov, ktorá dňa 1.9.2013
nastúpi na základnú školu. Mal. F. K. je od septembra roku 2012 v starostlivosti jej bývalého druhu J. K. v A. A., čo bolo aj potvrdené rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou. Jej bývalý druh J. K. má v starostlivosti na základe rozhodnutia súdu aj ďalšie spoločné deti - J., K., F. a L.. Dňa 24.2.2013 sa jej spoločne s druhom narodilo ďalšie dieťa Q. G.. Jej druh poberá opatrovateľský príspevok ako aj invalidný dôchodok v celkovej výške 320, eur, ona poberá na 5 mal. detí rodinné prídavky ako aj materský príspevok. Jej príjem spoločne s druhom tak predstavuje sumu 700, eur. Vyjadrila sa, že mal. I. K. riadne navštevuje základnú školu, avšak od septembra roku 2012 nebola na rodičovskom združení informovať sa na dochádzku syna I. v škole. Mal. F. K. už pritom navštevuje základnú školu v A. A.. Vyjadrila sa aj k predchádzajúcemu odsúdeniu na trest povinnej práce, ktorý nevykonala. Nevyjadrila sa k negatívnym správam rôznych štátnych orgánov na jej osobu ako aj k vplyvu nepodmienečného trestu odňatia slobody na jej osobu.
Splnomocnenkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou Mgr. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vykonala u obžalovanej šetrenie sociálnych pomerov dňa 20.2.2013, pričom oproti predchádzajúcemu šetreniu v roku 2011 došlo k zhoršeniu bytových a sociálnych pomerov u obžalovanej. Poukázala na skutočnosť, že v príbytku obžalovanej sa už nenachádza ani kuchynská linka či obývacia stena, a to ani ich pozostatky. V domácnosti obžalovanej bol neporiadok a chýbalo tam akékoľvek zariadenie domácnosti. Maloleté deti majú nevyhnuté oblečenie, avšak zásoby potravín sa v domácnosti nenachádzajú a dokupujú sa denne. V dochádzke mal. F. K. a mal. I. K. nedošlo k žiadnej zmene Vyjadrila sa aj k príjmom obžalovanej pozostávajúcich z dávok v hmotnej núdzi, ktoré jej boli znížené z dôvodu nedochádzky mal. detí do školy. Svedkyňa poukázala na skutočnosť, že v prípade opätovnej dochádzky mal. detí do školy by sa obžalovanej priznali dávky v hmotnej núdzi vo vyššej výške a tým by sa zlepšila finančná situácia obžalovanej. Obžalovaná poberá aj rodinné prídavky ako aj rodičovský príspevok. V záverečnej reči svedkyňa zdôraznila, že zo strany ich štátneho orgánu boli kladené na obžalovanú očakávania, že z dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov jej prináležiacich sa bude snažiť dostatočne zabezpečiť potreby svojich maloletých detí, avšak ich očakávania sa nenaplnili.
V rámci prípravného konania Cirkevná základná škola Jána Pavla II v obci O. predložila potvrdenie o vymeškaných neospravedlnených hodinách žiakov v školskom roku 2011/2012 za obdobie od 1.9.2011 do 16.03.2012 a neskôr do 25.05.2012. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou bola dňa 05.06.2012 vypracovaná správa na mal. deti K.. Týmto štátnym orgánom boli predložené aj potvrdenia o poberaní dávok a príspevkov v hmotnej núdzi za roky 2010 a 2011 obžalovanou P. U. ako aj správy o poberaní prídavkov na deti za roky 2011 a 2012, pričom prídavok na deti - mal. F. K. a mal. I. K. vo výške 45,08 eur bol vyplácaný prostredníctvom osobitného príjemcu, ktorým bol Obecný úrad O.. Súkromné centrum špeciálno - pedagogického poradenstva so sídlom v Snine, expozitúra Humenné podalo dňa 22.05.2012 správu z vykonaného psychologického vyšetrenia mal. F. a mal. I. K..
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4.12.2008 č.k. 7 P 254/2008-26 boli mal. J., X., K. ako aj mal. F. a I., takisto aj L. a Q. K. zverené do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca J. K. platiť výživné v určenej výške, s povinnosťou uhradiť dlžné výživné, pričom styk otca s mal. deťmi bol upravený ako neobmedzený.
Obec O. podala správu o povesti obžalovanej k 25.5.2012, pričom súčasťou tejto správy sú Rozkazy o uložení sankcie obžalovanej za priestupok na úseku školstva a výchovy mládeže podľa § 37 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za čo bolo obžalovanej uložené pokarhanie a to konkrétne rozkazmi č. j. 01/2011 zo dňa 8.2.2011, č.j. 04/2011 zo dňa 25.3.2011, č.j. 05/2011 zo dňa 05.05.2011, č.j. 06/2011 zo dňa 05.05.2011, č.j. 07/2011 zo dňa 01.07.2011, č.j. 09/2011 zo dňa 07.07.2011, č.j. 01/2012 zo dňa 18.01.2012.
Cirkevnou základnou školou bl. Jána Pavla II. bola vypracovaná charakteristika na žiačku F. K. ako aj žiaka I. K. zo dňa 25.5.2012 ako aj zo dňa 19.4.2012. Uvedená základná škola súčasne s ospravedlnením svojej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní aj podala správu o ďalšom zanedbávaní povinnej školskej dochádzky mal. detí obžalovanej dňa 11.3.2013.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Tr. zákona)
Obžalovaná P. U. je z miesta svojho bydliska hodnotená záporne. Zo správy Obce O. vyplýva, že obžalovaná sa o štyri mal. deti zverené do jej starostlivosti a to o mal. F. a mal. I., vo vzťahu ku ktorým sa dopustila predmetného prečinu a o mal. L. a mal. Q., ktoré jej boli zverené takisto do výchovy, riadne nestará, chodia špinavé, neoblečené, vulgárne sa vyjadrujú a dokonca aj fajčia. Obžalovaná ich pritom necháva často osamotené. Deti obžalovanej F. a I. K. si opakovane neplnia povinnú školskú dochádzku už od školského roku 2010/2011. Zo správy ďalej vyplýva, že obžalovanej ide iba o finančné zabezpečenie, nie o dobro detí. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 2 T 117/2010 zo dňa 21.09.2010 bol obžalovanej uložený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b ) Tr. zákona trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý obžalovaná vykonala len v rozsahu 140 hodín a na nástup zvyšného trestu povinnej práce nenastúpila bez udania dôvodu. Na vážnosť situácie bola pritom upozornená starostom. Z pripojených rozhodnutí Obecného úradu O. mal takisto súd za preukázané, že obžalovanej boli opakovane uložené pokarhanie za spáchanie priestupku na úseku školstva a výchovy mládeže podľa § 37 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o neplnenie si povinnej školskej dochádzky mal. F. K. ako aj mal. I. K. v školskom roku 2010/2011 ako aj v školskom roku 2011/2012.
Obžalovaná sa dňa 23.3.2012 dopustila priestupku, ktorým porušila povinnosť chrániť občiansky preukaz pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Vranov nad Topľou z prípravného konania, čo potvrdila aj splnomocnenkyňa tohto úradu na hlavnom pojednávaní Mgr. A. vyplýva, že rodinu obžalovanej vedú na oddelení sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kurately z dôvodu neusporiadaného spôsobu života rodičov a z dôvodu záškoláctva, ktorého sa maloleté deti dopúšťajú, na čo bola obžalovaná ako ich matka ich oddelením opakovane upozorňovaná. K náprave došlo len na krátke obdobie. Obžalovaná pritom záškoláctvo detí odôvodňovala nepriaznivou finančnou situáciou v rodine a teda nedostatkom finančných prostriedkov na poskytnutie základných životných potrieb.
Zo správy Súkromného centra špeciálno - pedagogického poradenstva, expozitúry Humenné vyplýva, že obe mal. deti F. a I. K. sú si vedomí povinnosti chodiť do školy a taktiež si uvedomujú možné dôsledky ich neospravedlnenej absencie v podobe ekonomických sankcií či prípadného uväznenia ich matky a ich ďalšieho umiestnenia v detskom domove. Mal. F. ako aj I. sami chodenie do školy neodmietajú, avšak v tomto smere sú deti zo strany matky výchovne nedostatočne vedené -matka ich nenachystá do školy, neodvedie ich tam a ani nedozrie, aby ich tam odviedol niekto iní. Nakoľko doterajšie postupy pri riešení tohto problému ako zo strany školy tak aj zo strany Obce O. neboli účinné, je málo pravdepodobné, že dôjde k náprave. Obžalovaná nie je schopná zabezpečiť riadnu školskú dochádzku do školy u svojich detí, pričom tie sú výchovne zvládnuteľné a usmerniteľné.
Podľa oznámenia Cirkevnej základnej školy bl. Jána Pavla II. z Obce O. v prípade mal. F. K. obžalovaná ako jej matka po ich vyzvaní o doloženie ospravedlnení 459 vymeškaných vyučovacích hodín za obdobie od 1.9.2011 do 25.05.2012 neprejavila žiadny záujem to vysvetliť a to ani po osobnom rozhovore s ňou, pričom ďalší kontakt s obžalovanou nebol možný, pretože pri návšteve v jej dome nebola prítomná. Obžalovaná bola upovedomená o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky, no napriek všetkým opatreniam sa dochádzka mal. dcéry nezmenila. V prípade mal. I. K. bola obžalovaná takisto niekoľkokrát v pravidelných intervaloch upozornená na fluktuáciu jej syna či už písomne alebo pozvaním do školy v decembri 2011 a v marci 2012 ako aj osobnou návštevou v mieste bydliska v januári, apríli, v máji roku 2012. Matka ospravedlňovala nedochádzku svojho syna I. nedostatkom finančných prostriedkov, pričom zakaždým sľubovala nápravu a tvrdila, že syna pošle do školy, ale vždy zostalo len pri sľuboch.
Zo správy Cirkevnej základnej školy bl. Jána Pavla II. zabezpečenej v rámci súdneho konania pritom takisto vyplýva, že obžalovaná naďalej zanedbáva výchovu svojich detí a ich školskú dochádzku, nespolupracuje s nimi a na ich výzvy nereaguje.
Z odpisu z registra trestov ako aj z pripojených spisov tunajšieho súdu vyplýva, že obžalovaná bola už celkovo 4 krát súdne trestaná, pričom na prvé jej odsúdenie sa už neprihliada. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 2 T 117/2010 zo dňa 21.09.2010 bol obžalovanej uložený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b ) Tr. zákona trest povinnej práce vo výmere 200 hodín. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 2 T 117/2010-91 zo dňa 5.9.2012, ktoré v uvedený deň aj nadobudlo právoplatnosť, bolo v zmysle ust. § 54 ods. 5 Tr. zákona upustené od zvyšku výkonu trestu povinnej práce vo výmere 60 hodín. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.10.2011 sp.z.n 12 T 131/2011, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, bola obžalovaná uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b ), ods. 3 písm. a ) Tr. zákona, vo vzťahu k tým istým mal. deťom v období od 1.9.2010 do 7.6.2011, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zároveň bola obžalovanej uložená aj povinnosť riadne zabezpečovať povinnú školskú dochádzku mal. I. K. ako aj mal. F. K.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2011 a teda skúšobná doba obžalovanej uplynula dňa 13.10.2012. Ihneď po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku dňa 13.10.2011 vyššie uvedené mal. deti obžalovanej a to mal. F. a mal I. K. si už v ďalšom školskom roku 2011/2012 a to konkrétne od novembra roku 2011 opakovane neplnili svoju školskú dochádzku. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaná sa predmetného skutku dopustila v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia nielen za totožný trestný čin, ale ešte aj vo vzťahu k tým istým mal. deťom zvereným jej do výchovy, ktoré sú už školopovinné.
Obžalovaná teda bola v minulosti opakovane trestne stíhaná, skutku sa dopustila počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za totožný trestný čin, čím zároveň aj porušila uloženú povinnosť zabezpečovať riadnu dochádzku svojich školopovinných detí do školy. Je potrebné poukázať na negatívne správy na obžalovanú počínajúc Obcou O. cez opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou ako aj správu z psychologického vyšetrenia mal. detí, z ktorých jednoznačne vyplýva, že napriek enormne vynaloženej snahe zo strany jednotlivých štátnych orgánov za účelom zabezpečenia plnenia si povinnej školskej dochádzky mal. detí F. a I. K.Á. obžalovaná nemá záujem zabezpečovať riadnu dochádzku svojich školopovinných detí. Všetky dosiaľ uložené mimotrestné opatrenia počínajúc upozorneniami obce, pokarhaniami v rámci priestupkového konania vedeného obcou O. ako aj trestnoprávne postihy v podobe predchádzajúcich odsúdení obžalovanej nepochybne neviedli k náprave obžalovanej v tom smere, aby mal. F. K. ako aj ml. I. K. pravidelne navštevovali príslušnú základnú školu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani predchádzajúci uložený alternatívny trest obžalovanej v podobe trestu povinnej práce obžalovaná nevykonala, pričom v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 2 T 117/2010 bolo upustené od výkonu zvyšku tohto trestu vo výmere 60 hodín. V zmysle ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona síce trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, avšak zo všetkých zabezpečených listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná sa o svoje mal. deti, ktoré jej boli zverené do starostlivosti riadne nestará, z vyjadrení splnomocnenkyne orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pritom vyplýva, že napriek poskytnutiu pomoci obžalovaná riadne nevyužívala poskytnuté finančné príspevky na zabezpečenie aspoň základnej starostlivosti o svoje mal. deti. Je teda nepochybné, že uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom obžalovanej pravdepodobne nezhorší sociálnu situáciu jej mal. detí, keďže tieto prípadne môžu byť ako v minulosti zverené do starostlivosti starej matky mal. detí P. U. st. či ich otca J. K.A..
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovanej a teda na naplnenie účelu trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
U obžalovanej bola pritom zistená rovnováha poľahčujúcich okolností ako aj priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, keďže obžalovaná sa k skutku ešte v prípravnom konaní priznala a tento oľutovala ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ) a zároveň obžalovaná už bola v minulosti opakovane trestne stíhaná ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ).
Obžalovanej teda bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby uvedenej v ust. § 211 ods. 3 Tr. zákona v rozpätí od 6 mesiacov do 5 rokov. Vzhľadom na takto určenú výmeru trestu ako aj skutočnosť, že obžalovaná dosiaľ nebola vo výkone trestu, jej preto súd uložil tento trest na samej spodnej hranici v trvaní 6 mesiacov.
Keďže obžalovaná v posledných desiatich rokoch nebola vo výkone trestu odňatia slobody, súd obžalovanú na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 409 ods. 3 Tr. poriadku, že výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo na matke novonarodeného dieťaťa predseda senátu odloží na jeden rok po pôrode. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaná na výkon tohto trestu nastúpi až po 24.2.2013.
Opatrovník mal. detí si nárok na náhradu škody neuplatnil a preto o jeho nároku rozhodované nebolo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.