Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-49-2022.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. G. XX, proti žalovanému: ANACO s. r. o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816, o vyplatenie neoprávnene zrážaných súm, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/2/2022-45 zo dňa 28.04.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 209,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o nárok na náhradu trov konania tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal ich náhradu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 451 a § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.2 Podľa súdu prvej inštancie podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 209,86 Eur, ktorú sumu zrazil zamestnávateľ žalobcovi na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10. 02. 2006, ktorú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dohodu o zrážkach nikdy neuzavrel a dlžnú sumu vyplatil pôvodnému veriteľovi prostredníctvom jeho finančného agenta. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifický zabezpečovací inštitút, ktorý slúži nielen na zabezpečenie, ale aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je jej písomná forma a jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal priamo veriteľovi. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 10. 02. 2006, ktorú mal žalobca uzatvoriť so spoločnosťou EURO PROVIDUS, a. s., Bratislava, z ktorej dohody nebolo zrejmé, na zabezpečenie ktorého záväzku bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že absentuje určenie celkovej sumy, ktorá mala byť zrazená, v dohode nebolo uvedené, v akom rozsahu sa mali zrážky zo mzdy vykonávať. Skutkové tvrdenia žalobcu, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísal, žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval. Súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je právnym titulom pre plnenie pohľadávky, ale zabezpečovacím prostriedkom. Žalovaný však nepreukázal, na uspokojenie a zabezpečenie ktorého záväzku mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená, hoci v žiadosti
o vykonanie zrážky zo mzdy uviedol, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8310600021. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný ďalej neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal výšku záväzku, na zabezpečenie ktorého mala byť uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy. V žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy žalovaný uviedol, že výška neuhradenej splatnej pohľadávky bola 3.883,33 Eur k 15. 08. 2017, pričom vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že dlžná suma by mala byť 349,47 Eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nakoľko žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere nepredložil, preto ju nemohol podrobiť súdnemu prieskumu, teda, či zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za účinnosti ktorého zákona bola zrejme zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa obsahu jej znenia a účelu mala byť ako zabezpečovací prostriedok viazaná na platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vzniklo prijatím plnenia - finančných prostriedkov prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy bez právneho dôvodu, bez preukázania existencie záväzku, ktoré záväzky v prospech žalovaného plnil žalobca zrážkami zo svojej mzdy, o vykonávanie ktorých zamestnávateľa žalobcu požiadal žalovaný. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v civilnom sporovom konaní majú strany sporu ako základnú procesnú povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu), ktorá povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne rozpísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Súd prvej inštancie bol na jednej strane oprávnený, na druhej strane povinný starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Špecifickou povinnosťou strán sporu je dôkazná povinnosť, ktorá v civilnom sporovom procese nestíha len žalobcu, ale aj žalovaného. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, to znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 209,86 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď dospel k záveru, že žalovaný ako veriteľ nepreukázal, že voči žalobcovi ako dlžníkovi mal vôbec nejakú pohľadávku, v akej výške, z akého titulu. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
2. V zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil nesprávnymi skutkovými závermi a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písmeno f) a písmeno h) Civilného sporového poriadku, (ďalej aj „CSP“) a navrhol odvolaciemu súdu, aby napádaný rozsudok zmenil a žalobu zamietol, eventuálne napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalovaného závery súdu prvej inštancie nezohľadňovali podstatnú skutočnosť, ktorá bola medzi sporovými stranami nesporná. Uvedenou skutočnosťou bolo, že žalobca obdržal od právneho predchodcu žalovaného úver 13 000,-SKK, čo v prepočte bolo 431,52 Eur a uhradil do postúpenia pohľadávky len sumu v prepočte 82,05 Eur. Iné sumy žalobcom uhradené neboli, a to ani následne (až do úhrady 200,- Eur). Podľa žalovaného neuhradená istina teda pôvodne zostala 349,47 Eur a následné zaplatenie sumy 200,- Eur nemohlo za žiadnych okolností viesť ani k doplateniu úverovej istiny, a teda ani k potenciálnemu vzniku bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalovaného uvedené skutočnosti boli obsahom jeho vyjadrenia k podanej žalobe a boli žalobcom nepopreté, preto ich mal súd prvej inštancie považovať za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dôsledne pri rozhodovaní nezohľadnil, aké skutočnosti sú nesporné a pre účely dokazovania a hodnotenia dôkazov preukázané, nevzal do úvahy, že žalobca ani len netvrdil vznik obohatenia z dôvodu bezúročnosti alebo z dôvodu, že uhradil viac ako prijal od veriteľa (právneho predchodcu žalovaného). Podľa žalovaného súd prvej inštancie tiež dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalovaný nepreukázal existenciu záväzku, ktorý bol žalobcom plnený vo výške 200,- Eur. Žalovaný poukázal aj na judikatúru (R 119/2003), ktorá ustálila, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
3. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril tak, že trvá na svojom uplatnenom nároku.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
7. Odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa toho, že záver súdu prvej inštancie o tom, že neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje vznik bezdôvodného obohatenia v sume zrážok zo mzdy, je nesprávny, keďže nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ale ani v rozhodnutiach súdov, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že práve dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu a z iných príjmov umožnila žalovanému ako veriteľovi, aby po jej predložení boli vykonané zrážky zo mzdy žalobcu, ktoré prijal žalovaný, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie. Aj podľa odvolacieho súdu, aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok úhrady pohľadávky, bez existencie samotnej dohody by nebolo možné vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Podľa krajského súdu tým, že boli vykonávané zrážky zo mzdy, došlo k bezdôvodnému obohateniu a ten, kto sa obohatil je povinný bezdôvodné obohatenie vydať. V tejto súvislosti je správna aj úvaha súdu prvej inštancie, že v konaní žalovaného možno identifikovať úmysel vyhnúť sa súdnemu, resp. exekučnému konaniu, v ktorom by si uplatnil tvrdené nároky voči žalobcovi, keď zvolil cestu uplatnenia zrážok zo mzdy žalobcu bez možnosti žalobcu namietať voči takémuto postupu. V uvedenom kontexte potom poukaz žalovaného na publikované rozhodnutie R III/1967, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy upravuje iba postup pri spôsobe uspokojenia pohľadávky, sa potom javí odvolaciemu súdu ako neaktuálny a v súčasnej dobe už aj prekonaný.
8. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené a opačný názor žalovaného je len jeho subjektívnym, ničím nepodloženým názorom. V konaní nedošlo k takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje aj na konštantnú judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami na to, aby dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/2007).
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.
10. Odvolací súd vo vzťahu k inému rozhodnutiu všeobecného súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalovaný poukazoval v priebehu konania, odkazuje na právnu úpravu § 193 CSP, z ktorej vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný, pričom závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky.
11. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol napadnutý konkrétnymi odvolacími námietkami, hoci odvolateľ v odvolaní uviedol, že napáda aj výrok ohľadne nároku na náhradu trov konania.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)