Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1676-2001.pdf
PDF · 81.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/1676/2001
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, pobočka Dolný Kubín, J. Ťatliaka 2052/4, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Požiarna ochrana - DŽUBEK, s.r.o., naposledy so sídlom v Krivej, Ilieš 164, IČO: 36 378 780, (vymazaný z obchodného registra dňom 01.03.2013 - ex offo výmaz), v exekučnom konaní pre vymoženie 2.420,47 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi vo výške 45,46 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 06.03.2013, osobne podaným na podateľňu tunajšieho súdu dňa 19.03.2013 súdny exekútor JUDr. Jaroslav Kabáč, Exekútorský úrad Považská Bystrica, so sídlom v Považskej Bystrici, Mládežnícka 325/23 podal návrh na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že povinný bol dňa 01.03.2013 vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 125,13 eur.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 11002/L zistil, že dňom 01.03.2013 došlo k výmazu povinného - Požiarna ochrana - DŽUBEK, s.r.o., naposledy so sídlom v Krivej, Ilieš 164, IČO: 36 379 780, z obchodného registra , a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č.k. 5 CbR 210/2011-49 zo dňa 16.10.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť Požiarna ochrana - DŽUBEK, s.r.o. zrušená bez likvidácie. Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti Požiarna ochrana - DŽUBEK, s.r.o. bez likvidácie bola skutočnosť, že táto nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (ust. § 68 ods. 9 Obch. zákonníka).
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 2 EP, platného do 31.01.2002 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP, platného do 31.01.2002 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 prvá veta Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 01.03.2013 vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra, a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Na základe uvedeného súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdny exekútor zaslal vyúčtovanie trov v celkovej výške 125,13 eur.
Podľa § 196 EP platného do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1,2 EP platného do 31.01.2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 EP platného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 1 EP uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi v celkovej výške 45,46 eur.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods.1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b) paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa §14 ods. 1 písm. b/, ods.3, § 15 ods.1 vyhlášky vo výške 16,60 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného), ďalej z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 eur (výzva na zaplatenie pohľadávky - 30 min., výzva na zaplatenie pohľadávky - 30 min., výzva na zaplatenie pohľadávky - 30 min., spolu 2 začaté hodiny), a z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 8 eur (poštovné) a DPH 20% z odmeny a hotových výdavkov, teda vo výške 7,58 eur.
Okresný súd pri posudzovaní odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti prihliadal aj na to, či nejde o duplicite uplatnenú náhradu. Teda v súvislosti s úkonom „žiadosť o udelenie poverenia“ neprislúcha exekútorovi odmena podľa § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky, ak už bola za tento úkon súdnemu exekútorovi priznaná paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky paušálnou sumou vo výške 3,32 eur. Keďže si súdny exekútor túto paušálnu odmenu skutočne uplatnil, nemá už nárok aj na časovú odmenu, keďže odmena by za tento úkon bola priznaná duplicitne. Preto súd súdnemu exekútorovi za tento úkon časovú odmenu nepriznal. Obdobne súd postupoval aj pri úkonoch vyúčtovaných pod označením „upovedomenie o začatí exekúcie, súčinnosť soc. poisťovňa, súčinnosť DÚ, súčinnosť ODI“, keďže za tieto úkony súd súdnemu exekútorovi už priznal odmenu určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 eur za každý jeden. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny záver k tejto otázke uvedený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I.ÚS 254/2006-13 zo dňa 23.08.2006, v zmysle ktorého, ak bola odmena priznaná titulom paušálnych náhrad, nie je potom opodstatnená aj z hľadiska § 14 ods. 1 cit. vyhlášky.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon „návrh na zastavenie exekúcie“, keďže tento úkon nesmeruje k účelnému vymáhaniu nároku. Súd je toho názoru, že odmena za úkony, ktoré nesmerujú k účelnému vymáhaniu nárokov, súdnemu exekútorovi neprináleží, a preto mu za tento úkon odmenu nepriznal.
V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky platí, že administratívne činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru , že za úkony, ktoré majú administratívny charakter, nepatrí časová
odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd preto nepovažoval za úkony exekučnej činnosti - „prijatie návrhu, založenie spisu, vyúčtovanie trov pri zastavení exekúcie, zapožičanie spisu“, ale len za administratívnu činnosť, a preto mu za ne odmenu nepriznal.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 45,46 eur (16,60 eur + 13,28 eur + 8 eur+ 7,58 eur), ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e
odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.